Nie vždy je všetko tak, ako sa zdá.
Mapy nám odjakživa pomáhajú, avšak zároveň nás aj klamú. Niežeby ukazovali zlé názvy miest alebo podobne, ale problémom býva veľkosť jednotlivých končín zemegule. Keďže je naša domovská planéta guľou (ak si rozhľadenejší, mohol by si oponovať "geoidom", avšak zostaňme pri guli), veľmi ťažko sa dajú reálne rozmery zobraziť v plochej podobe. Pod ňou si predstav papier, zobrazenie na rovnom displeji a podobne.
Platí jedno veľmi dôležité pravidlo – čím bližšie je krajina či región k rovníku, tým dôvernejšie je zobrazený na akejkoľvek plochej mape. A naopak, vzdialenejšie kúty Zeme sú zasa príliš roztiahnuté. Najtypickejším príkladom je Ruská federácia. Nie, v realite nie je až taká obrovská. A ani Severná Amerika.
Klimatológ Neil Kaye sa pokúsil vyhotoviť mapu, ktorá by laickej verejnosti lepšie ukázala, ako to vo svete v skutočnosti vyzerá. Okrem Ruska zaujme aj Antarktída. Keď sa na ňu pozrieš kdesi na klasickej mape, v prvom rade zaberie takmer celú južnú časť planéty. No vyzerá aj tak, ako keby sa k nej dalo najbližšie dostať d Argentíny, teda z Južnej Ameriky. Na Neilovej mape sa však ako dobrá možnosť javí zasa Južná Afrika.
Ako vidíte, problém s presnosťou máp je veľmi komplikovaný. Všimnite si Aljašku, Kanadu, Rusko či Kazachstan.
