Do kín prichádza nová snímka s prevažne slovenskými koreňmi.
Slovenská kinematografia sa pomaly, ale isto uberá veľmi dobrým smerom. Nechápte ma nesprávne. Nie každý film je instantný a garantovaný hit. Slovenskí filmári a produkčné spoločnosti sa však prestali ostýchať púšťať do nových projektov.
Dôkazom sú aj tohtoročné kúsky ako Parralel alebo Dôverný nepriateľ, kedy sa domáci tvorcovia či producenti nebáli staviť na nie veľmi typické žánre v našich končinách a zariskovali.
Nie sú to práve dva kvalitatívne najvydarenejšie príklady, no aj takéto pokusy dokážu pripraviť pôdu pre budúce filmové projekty. A z tejto rozrobenej pôdy vyrástol aj najnovší počin s názvom Pivnica.
Dráma skĺbená s prvkami thrilleru a krimi rozpráva príbeh obyčajnej rodiny. Milan a Táňa si prechádzajú manželskou krízou. Jediným pojítkom medzi dvomi rodičmi sa tak stáva iba ich dcéra Lenka.
V deň svojich šestnástych narodenín sa Lenka vyberie na párty, no domov sa už nevráti. Odcudzených manželov tak vzájomne spája neobjasnená tragédia. Vo svetle nešťastných okolností musia dať bokom svoje nezhody, aby zistili, čo sa stalo ich milovanému dieťaťu.
S pribúdajúcim časom sa však prehlbuje čoraz väčšie zúfalstvo rodičov a bezradný Milan sa rozhodne vziať veci do vlastných rúk. Podarí sa mu zachrániť Lenku?
Pred zhliadnutím Pivnice som mal isté obavy z kvality celej snímky. Stále sa neviem zbaviť predsudkov voči slovenskej produkcii a vždy očakávam menej ako viac. Človek predsa len vychádza zo svojich skúseností a poznatkov.
S radosťou však môžem napísať, že moje negatívne domnienky sa (až tak úplne) nenaplnili a v kine som si užil vydarený filmový zážitok.
Nečakajte však, že zo sály odídete s úsmevom na perách. Snímka spracováva komplikované medziľudské vzťahy a neľahké životné situácie odohrávajúce sa v chudobnejšej časti našej spoločnosti.
Príbeh vás donúti zamyslieť sa nad tým, ako necitlivo sa ľudia dokážu zachovať jeden k druhému, a ako dokážu ísť za svojím potešením aj cez mŕtvoly.
Depresívnej atmosfére celej snímky zodpovedá primeraný vizuál a hudobný doprovod. Prirodzenosť a autenticita slovenského vidieka sa mieša s dramatickými inštrumentálnymi tónmi, aby si divák vychutnal jedinečný audiovizuálny zážitok.
Hudobnú stránku efektívne dopĺňali aj hip-hopové prvky a skladby, ktoré podčiarkovali bezprostrednosť celého filmu.
Devízou snímky je určite aj neokukané a talentované herecké obsadenie. V hlavných úlohách nešťastných rodičov si to strihli talentovaní Jean-Marc Barr a Oľga Simonova. Svojich úloh sa chopili hodnoverne a do takej miery, ako im scenár dovoľoval.
Vo veďľajších úlohách im rovnako šikovne sekundovali jeden z čoraz známejších slovenských hercov súčasnosti, Milan Ondrík ako poručík Varga a populárny raper z košickej Haha Crew, Dalibor "Dalyb" Štofan ako problematický Lukáš.
Pre druhého z menovaných išlo o herecký debut a zároveň príjemné prekvapenie, keďže sa aj napriek minimálnym skúsenostiam zhostil svojej úlohy s vervou a verím, že si vďaka svojmu vydarenému výkonu získa priazeň publika.
Okrem Dalyba sa v Pivnici mihol aj raper Fobia Kid a jeho dvorný DJ a producent BIGHORSE.
Potenciál celého ansámblu však do istej miery brzdil scenár snímky. Ako som napísal v riadkoch vyššie, Pivnica je drámou s prvkami thrilleru a krimi, no ani jedna zo zložiek nedostala priestor, aby sa naplno prejavila a rovnako na pol ceste zamrzli aj jednotlivé postavy.
Niežeby boli herecké výkony slabé, no pár riadkov prepracovanejších dialógov navyše by im dodal hĺbku a väčší zmysel, čím by sa u diváka prejavili silnejšie emócie a umocnil sa tak celkový zážitok.
Zároveň by do menšej miery trpela pomerne jednoduchá a predvídateľná dejová línia a publikum by sa upälo na ľudskosť celého príbehu.
Tŕňom v oku bola pre mňa aj postava poručíka Vargu (Milan Ondrík), ktorá kvôli svojmu policajnému "bad-boy" štýlu nezapadala do celkovej atmosféry filmu a eventuálne bola pre celý dej nepotrebná.
Pivnica je vydareným počinom primárne zo slovenskej produkcie a môže sa pýšiť vydareným hereckým obsadením, vzhľadom a hudobným sprievodom.
Za kratší koniec však ťahá scenár snímky, ktorý by pri premyslenejšom spracovaní dotiahol celú snímku do úspešnejšieho konca. Výraznejšie pozitíva však prevažujú nad negatívami, a preto si film zaslúži 7/10.
Dúfam, že časom sa dostaneme do bodu, kedy budem môcť jasať nad triumfami slovenskej kinematografie a rozdávať desiatky.
