Vedci objavili kostičku mladého dievčaťa.
Naši dávni predkovia v evolučnej línii vývoja človeka spolu spávali a plodili deti. Na prvý pohľad samozrejmé tvrdenie však vedcom neumožňovalo spávať dlhé roky, pretože až doteraz nikdy neobjavili priamy dôkaz o tom, že by sa spolu nendertálci a denisovania reprodukovali.
Náš druh sa pritom pred viac ako 400 tisíc rokmi rozdelil na viaceré druhy od denisovanov, neandertálcov až po homo sapiens. Aj keď existujú dôkazy, že sa naši predchodcovia homo sapiens reprodukovali s nendertálcami aj denisovanmi, medzi poslednými dvoma menovanými dôkaz chýbal.
Našli ho pritom už v roku 2012, ale viac než 6 rokov vedcom trvalo, kým v laboratóriu dokázali správne identifikovať genetickú výbavu. Ako dôkaz poslúžila maličká kostička dievčaťa, ktoré mohlo mať v čase smrti približne 13 rokov.
Neandertal mother, Denisovan father! https://t.co/ELMOw5SsSo pic.twitter.com/p68giTO4Mp
— istockhistory (@istockhistory) 23. srpna 2018
Jej otec bol denisovan a matka zase nendertálka. Kostička predstavuje prelom v skúmaní našich predkov, pretože nendertálci žili najmä v Európe a na západe Ázie, zatiaľ čo denisovania sa vo väčšine prípadov usadili prevažne vo východnej Ázii.
V praxi to znamenalo, že sa tak často nemali šancu stretnúť, ale ak k tomu napokon došlo, očividne voči sebe nemali príliš veľké predsudky, pretože spolu vedeli splodiť aj dieťa.
Neandertálci dokonca dodnes ovplyvňujú aj tvoju vlastnú genetickú výbavu. Približne 2 percentá neandertálskeho genómu máme v sebe aj my. Obyvatelia východnej Ázie a najmä Oceánie majú zase 5 percent genómu denisovanov.
A 50,000-year-old bone fragment discovered in a Russian cave represents the first-known remains of a child that had a Neanderthal mother and a Denisovan father, according to a new study https://t.co/5jvGYvdh9J pic.twitter.com/LqumRIyLKp
— CNN (@CNN) 24. srpna 2018