Absolútna abstinencia v strednom veku nie je veľmi nápomocná.
Odborníci pravidelne skúmajú vplyvy alkoholu na najrôznejšie ochorenia a diagnózy v ľudskom tele. Dlhoročnú štúdiu majú za sebou aj výskumníci z University College London a francúzskeho inštitútu Inserm. Len pred dvomi dňami ju publikovali v žurnále British Medical Journal.
Spoločne sledovali viac ako 9000 účastníkov štúdie v priemere až 23 rokov, aby zistili, ako vplýva konzumácia alkoholu na vznik demencie v neskoršom veku. Výsledky zrejme potešia ľudí, ktorí si radi doprajú pohár vína, pretože dlhodobí abstinenti predstavujú skupinu, kde hrozí najväčšie riziko vzniku demencie.
Až pri 67 percentách dlhodobých abstinentov, ktorí nevypili ani kvapku alkoholu, bola zaregistrovaná vyššia šanca vzniku choroby, pričom z 9087 účastníkov štúdie bola po rokoch demencia diagnostikovaná v 397 prípadoch. Pri abstinentoch v strednom veku sa riziko o trošku znížilo na 45 percent. Lepšie na tom neboli ani ľudia, ktorí alkoholu vypili priveľa.
Na druhej strane, v ohrození neboli iba abstinenti. Ľudskému telu a mysli neprospieva ani intenzívne pitie alkoholu nad odporúčané množstvo. Odborníci množstvo stanovili na jeden a pol fľaše vína týždenne, čo nie je vôbec zložitá úloha pre bežného človeka.
Vínom sa dobre zapíja aj chutná večera, lenže aj príliš veľké množstvo začína škodiť. Výskumníci štúdiu zhodnotili so slovami, že na detailnejšie výsledky by bol potrebný nepraktický experiment, pri ktorom by oveľa väčšie množstvo účastníkov muselo znenazdajky prestať piť alkohol, alebo ho začať piť v obrovských množstvách.
Autori zároveň prízvukujú, že žiadnemu abstinentovi neodporúčajú meniť svoje návyky. Veľa ľudí v živote zažilo problémy s nadmerným pitím alkoholu, takže aj fľaša vína týždenne by mohla opätovne spustiť nechcenú závislosť.
