Kedysi bolo Aralské jazero štvrtým najväčším na svete. Po zásahu Sovietov sa však jeho veľkosť zmenšila na menej než polovicu. Kazachstan sa rozhodol prírodu zachrániť.
Aralské jazero sa rozprestiera na hraniciach Kazachstanu a Uzbekistanu. Kedysi bolo 4. najväčším jazerom na zemi, no kvôli megalomanskému sovietskemu projektu takmer úplne vyschlo. Dnes robí Kazachstan všetko preto, aby prírodný unikát zachránil.
Ešte na začiatku 50. rokov malo jazero dva stále prítoky vody. Jedným bola rieka Amurdarja a druhým Syrdarja. Tie do jazera prevádzali vodu z pohoria Pamír a Ťanšan. Vďaka nim sa Aralské jazero rozrástlo do rozlohy 66 458 km². V súčasnosti ho tvoria viaceré oddelené jazerá.
Kedysi sa nazývalo aj Aralské more a voda v ňom je slaná. Bolo jedným z hlavných zdrojov obživy a práce v oblasti, keďže sa v ňom nachádzalo veľa živočíchov vhodných na rybolov.
Jeho niekdajšia sláva však začala pomaly upadať v roku 1954. Sovieti vybudovali na riekach odtokové kanále, ktoré mali zásobovať vodou poľnohospodárske oblasti zamerená najmä na pestovanie bavlny v púštnych lokalitách. Dôsledkom toho bolo obrovská ekologická katastrofa.
Rozloha jazera sa za 50 rokov zmenšila o viac ako o polovicu a v súčasnoti má už iba 30 000 km². Medzi rokmi 1966 až 1993 sa hladina znížila o 16 metrov a pobrežie ustúpilo o 80 kilometrov. Kvôli privysokému obsahu soli začali vymierať ryby. Na území vznikla soľná púšť, vietor soľ roznáša do prostredia, čo ničí okolité plantáže.
Okrem toho jazero trpí aj vysokým obsahom pesticídov vo vode kvôli tomu, že rieky Amurdarja a Syrdarja pretekajú poľnohospodárskymi oblasťami.
Kazachstan sa rozhodol, že sa s alarmujúcou situáciou nezmieri, a preto dal vystavať hrádzu okolo jazera merajúcu až 17 kilometrov. Prietok vody do jazera sa zvýšil aj vďaka tomu, že vláda sa rozhodla vyčistiť kanále rieky Syrdarja, čím je priechod vody väčší a do jazera sa dostáva menej pesticídov.
Vďaka snahe Kazachstanu sa vodná hladina zvýšila o 3,3 metra už po 7 mesiacoch, aj keď odborníci jej nárast pôvodne očakávali až do 10 rokov. "Neočakávali sme taký veľký tok vody, náš úspech je zarážajúci," povedal Masood Ahmad, líder tímu Svetovej banky, ktorá pomáha financovať záchranu jazeru pre BBC.
Vďaka zlepšeniu kvality vody sa do jazera vrátili aj ryby. V roku 2016 v ňom bolo ulovených až 7106 ton rýb.
Hoci severná strana rozprestierajúca sa na území Kazachstanu sa pomaly preberá k životu, južnú stranu odborníci už dnes považujú za stratenú.
Uzbekistan kladie oveľa vyšší dôraz na zachovanie plantáží než na záchranu prírody. Očakáva sa, že južná strana by mohla vyschnúť už do 20 rokov. V roku 2009 úplne vyschla východná časť jazera, kde zostala iba soľ, ktorú vietor roznáša do ovzdušia a zasoľuje pôdu.
