Vedci zistili, že úhory sú hyperaktívne a pobyt v toxikovanej vode má negatívny vplyv na ich svalstvo a hormóny.
Nie je žiadnym tajomstvom, že meranie spotreby drog v jednotlivých mestách dokážeme relatívne presne zmerať aj na základe odpadovej vody, keďže toxické látky vylučuje človek po užití aj močom. Pre väčšinu práve touto štatistikou všetko končí a maximálne dokážeme zhodnotiť, resp. určiť aktuálne trendy. Na svete však existujú aj vedci, ktorí sa na problematiku stopového množstva drog v riekach pozreli z inej perspektívy.
Konkrétne ide o tím z Neapolskej univerzity Fridricha II, na čele ktorého stojí profesorka Anna Capaldová. Tá sa rozhodla skúmať účinky kokaínu na fyziológiu úhorov riečných. Testy prebiehali v laboratóriách a vedci jednoducho použili rovnakú stopovú koncentráciu drahej drogy, aká bola zistená v európskych riekach a vodných systémoch.
Štúdia dokázala, že úhory vystavení 20 miliardtinám gramu kokaínu na liter vody v priebehu 50 dní sa mali skutočne výrazne horšie. Hyperaktivita, poškodené svaly a zvýšená hladina kortizolu (stresového hormónu) znižujú výkonnosť aj schopnosť rozmnožovať sa. Autorka výskumu tvrdí, že sú v pláne aj ďalšie výskumy týkajúce sa výskytu stopového množstva rôznych drog v mestských vodách, a tak budeme zvedaví, čo sa ešte dozvieme.
