Pašovanie marihuany prebiehalo v 70. rokoch minulého storočia oveľa solidárnejšie.
Na prelome 60. a 70. rokov minulého storočia Američania milovali marihuanu. Biznis s kokaínom nebol v tom čase na takej úrovni ako dnes a ľudia jednoducho obľubovali marihuanu. Aj keď množstvo ľudí pestovalo marihuanu priamo v Spojených štátoch amerických, každý rok boli tony zelenej rastliny prepašované cez mexickú hranicu na americký trh. V polovici 70. rokov však prišlo problematické obdobie. Kvalita mexickej marihuany veľmi rýchlo klesala a ľudia žiadali od svojich dílerov lepšiu ponuku.
Jack Stricklin vtedy šéfoval partii mužov, ktorá zvykla pašovať marihuanu priamo z Mexika. Sídlo skupiny bolo v meste El Paso a Jack onedlho so svojimi mužmi na vlastnej koži zažili sťažnosti na mexickú marihuanu. Američania túžili po výbornej kvalite, a tak Jack vymyslel odvážny plán, ktorý zrejme dodnes nikto neprekonal. Namiesto mexickej marihuany získal kontakt na dodávateľa až z ďalekej Kolumbie a pri ostrovčekoch a zátokách neďaleko amerického mesta Boston následne prebehla marihuanová operácia nepredstaviteľných rozmerov.
Jack najskôr potreboval dostatočný kapitál na to, aby mohol vôbec operáciu začať. Nemal dosť peňazí na vyplatenie kolumbijského dodávateľa, a preto oslovil množstvo ľudí v meste El Paso. Skupina pašerákov fungovala ako spoločnosť. Človek do nej mohol investovať a po úspešnej operácii sa mu vklad zvyčajne znásobil. Vďaka tomu získal Jack od miestnych právnikov, lekárov či časníkov približne 400-tisíc dolárov a mohol sa s Kolumbiou dohodnúť.
Operácia prebehla v roku 1975 a fungovala na veľmi jednoduchom princípe. Zátoka Folly Cove sa na tri dni stála domovom veľkej lode plnej marihuany, ktorú museli Jack so svojimi ľuďmi priviezť na pevninu. Loď nemohla len tak zakotviť v prístave, pretože by vzbudila pozornosť, a takmer 28 ton marihuany by sa z nej bez upútania pozornosti vykladalo len veľmi ťažko.
Menšie lode preto plávali k nej a zase naspäť hneď niekoľkokrát a marihuana sa dostala na pevninu. Po východnom pobreží štátu Massachusetts zamestnal Jack približne 50 ľudí v rôznych skladoch, kde lode mierili aj s nákladom. Nikdy preto nevzbudili príliš veľa pozornosti na to, aby museli miestni obyvatelia zavolať políciu a nechať situáciu prešetriť.
Celú operáciu naplánovalo viacero ľudí, ale Jack bol jej hlavou. Sekundoval mu Mike Halliday, ktorý bol výborný manažér a našiel aj spojku v Kolumbii, vďaka čomu získal príležitosť nakúpiť obrovské množstvo marihuany naraz. Vernosť Jacka svojim mužom bola len podčiarknutá po tom, čo pašerákov o niekoľko rokov udal jeden z ich kolegov. Jack vo svojom živote strávil kvôli marihuane vo väzení až 24 rokov. Napriek tomu mohol spoza mreží vyliezť oveľa skôr, keby súhlasil s mnohými návrhmi na dohodu o vine a treste. On však odmietol zradiť všetko, čomu po celý ten čas veril.
Jack Stricklin založil svoju zločineckú organizáciu pašerákov aj z vlastného presvedčenia, že marihuana by mala byť legalizovaná. Nevidel na jej účinkoch nič zlé, s čím všetci členovia súhlasili, a ilegalitu zelenej rastliny vnímali rovnako, ako ľudia vnímali alkohol počas americkej prohibície. Približne od roku 1970 do roku 1975 panovala v Spojených štátoch nálada solidarity a spoločnej práce na tom, aby bolo tabu voči marihuane prelomené, ale časy sa rýchlo zmenili. Od polovice 70. rokov ovládol trh kokaín, z ktorého dokázali pašeráci samozrejme profitovať oveľa výraznejšie, a kvôli peniazom sa ľudia neváhali vraždiť.
Aj operácia v zátoke Folly Cove získala po viac ako 40 rokoch zvláštny význam. Keby si sa dnes opýtal jej účastníkov, aj keď množstvo z nich už zomrelo, či by sa do pašovania takmer 28 ton marihuany pustili znovu, zrejme by súhlasili. Vedeli, že porušujú zákony, ale nevnímali pašovanie marihuany ako čosi morálne skazené a eticky nevhodné. Veľká časť z nich už v pašeráctve neskôr nepokračovala, pretože si nechceli namočiť ruky do biznisu s kokaínom. V 70. rokoch skutočne fungoval svet úplne inak.
