O tom, ako som miloval
Nepoznáte ma smutného. Poznáte ma ako človeka, ktorý sa stále usmieva, snaží sa ľuďom okolo seba rozdávať radosť. Vždy keď ma stretnete sa snažím. Niekedy sa usmievam naozaj – inokedy vôbec. Nechcem aby ste ma videli na kolenách a slabého, ktorý sa zbabelo ľutuje. To nie som ja. Za maskou veselého, vždy usmiateho klauna ukrývam odvrátenú tvár. Tvár plnú slz, nedôvery, pohŕdania. Takto to funguje. Jednoducho preto, že sa usmievať nedá stále. Prídem domov, zatvorím za sebou dvere a vtedy to všetko začne. V momente ako som sám, keď začínam naozaj žiť.
Zamiloval som sa dvakrát. Prvýkrát detsky – čisto. Teraz živočíšne – dospelo. Nebola to dlhá doba, ale ja som si uvedomil, že za tie krátke mesiace sme toho zažili spolu viac ako iní za celý život. Spoločné chvíle, miesta, momenty. To je to, čo som si zapamätal, načo si vždy spomeniem, ale aj to načo by som najradšej zabudol. Uvedomil som si, že možno naozaj nemilujem. Čo ak to, čo milujem je len pocit zamilovanosti?
Smiali sme sa. Bolo nám spolu dobre. Ale ja som to vedel. Vedel som to, že už nie sme sami. Bol tu ešte niekto. Niekto tretí. Vtedy, keď nám bolo najlepšie sa všetko pokazilo. Vtedy sa mi zrútil celý svet. Neveril som, že ma to bude tak bolieť – veď som to predsa vedel. Bol som na to pripravený – mal som byť. Môj život, náš život, sa zrútil ako domček z kariet. Rozpadol sa na tisíc kúskov.
Neprajem ti nič zlé. Chcel by som, ale nemôžem. Miloval som ťa tak, že som ťa nedokázal nenávidieť. Nenávidieť som začal seba. Chcem nenávidieť teba. Zbaviť sa viny a hodiť to na teba. Najhorší je pocit uvedomenia si, že aj najmenší náznak návratu ma dostane tam, kde som bol na začiatku. A na nič potom si nespomeniem. Som slaboch. Zamiloval som sa.
Bol som telom, ktorého každý sval pochádzal z teba. Napínal sa, každým spoločným dňom sa zväčšoval. Silnel som. Dnes zo mňa tieto svaly opadávajú. Zmenšujú sa, ako kusy mäsa miznú a zo mňa zostáva iba kostra. Skelet. Prázdny, jednoduchý, rovnaký ako každý iný.
Veľa som plakal. Plakal som často. Plakal som až tak, že mi prestali tiecť slzy. Cítil som prázdnotu, ktorá sa kotúľala po mojej tvári. Moje oči už nemali nič čo by mohli vyplaviť. Plakal som. Potom som si uvedomil, že tebe je to jedno.
Mal to byť pekný život. Len nie s tebou.
Zdroj:
https://www.instagram.com/p/wwCzq5K1tv/?taken-by=ajemmiso
https://pixabay.com/sk/depresia-muž-smútok-emócie-3015577/
Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na [email protected].
Chceš vedieť, keď Michal Pavlov pridá nový blog?
Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.