Tvorbu vystavuje po celom svete, jej profil na Instagrame má cez 100.000 followerov a jej špecifický vizuálny štýl spoznáte kedykoľvek.
Po tom, čo sa z jej koníčka stala práca, zožala nevídaný úspech. Mária Švarbová svoju tvorbu vystavuje po celom svete, jej profil na Instagrame má cez 100.000 followerov a jej špecifický vizuálny štýl spoznáte kedykoľvek. Tento rok sa dostala aj do prestížneho rebríčku Forbes 30pod30 - takže zďaleka ešte nekončí. Pozvali sme si ju na rozhovor, aby nám povedala, čo ju momentálne inšpiruje, aké projekty chystá do budúcnosti a ako môže šikovný fotograf presiahnuť hranice Slovenska.
Od roku 2010 si urobila veľký kus práce, ako by si porovnala vtedajšiu tvorbu s tou, ktorú robíš dnes? Čo bola najväčšia zmena?
Fotila som veľmi veľa, niekoľkokrát za týždeň a postupne som sa „vyfotila“ do svojho štýlu, ktorý používam dodnes. Častým fotením sa mi upravila vizuálna forma, a to bola odmena za vytrvalosť a vysokú produktivitu. Moje fotografovanie predtým by som nazvala amatérskym nadšením.
Vogue, Forbes, The Guardian - všetci ťa už spomínali. Čo považuješ za svoj doteraz najväčší úspech a prečo?
Všetky doposiaľ získané úspechy si veľmi vážim a teší ma, že moja tvorba sa šíri globálne. To považujem asi zatiaľ za môj top úspech. Nedá mi nespomenúť aj spoluprácu s významnou módnou značkou Delpozo, ktorá sa inšpirovala pri tvorbe kolekcie Jar/Leto 2018 mojimi fotkami. Páči sa mi, že moje snímky prúdia aj do oblasti fashion a v nasledujúcom roku 2018 chystáme s Delpozom spoločnú výstavu a verejné prezentácie v Londýne a Madride.
Si vizuálna umelkyňa a fotografka. Ako tvoríš? Skús opísať tvoj kreatívny proces od prvej idey až po výsledné dielo.
Niekoľko myšlienok na vytvorenie nových sérií už mám dlhšie v hlave, a postupne ich realizujem. Pracujem s veľkým tímom ľudí od scénografov, kostymérov, cez modelky až po asistentov. Niekedy realizácia trvá týždeň, inokedy niekoľko mesiacov. Najdôležitejšie je pre mňa miesto fotenia, a podľa toho prispôsobujem všetko ostatné. Ak je naplánovaná produkcia, ide sa fotiť, a musím priznať, že niekedy fotky z fotenia upravím ešte v ten istý deň, pretože som veľmi nadšená.
Najviac si sa preslávila sériou “In the swimming pool”. Z vlastného pohľadu, čo myslíš, že je na nej tak unikátne?
Intímna atmosféra, geometria a vyrovnanosť farieb.
Kedy ti napadlo, že môžeš využiť človeka bez emócií? Pripomínajúceho objekt ako hlavný motív tvojich fotografií?
Napadlo mi to práve pri fotení série Swimming pool. Predtým som vždy fotila portréty, kde modely mali príliš výrazné emócie. Absenciou emócií dávam priestor divákovi prežiť jeho vlastné.
Často v tvojej tvorbe vidieť socialistickú architektúru. Ako vyhľadávaš lokácie? Kde máš v pláne ísť fotiť najbližšie?
Áno, pretože socialistická architektúra mi pripomína detstvo, do ktorého sa veľmi rada vizuálne vraciam. Fascinujú ma všetky socialistické prvky a sama hľadám odpovede prečo. Je to naozaj kvôli detstvu alebo je za tým niečo hlbšie? Lokácie si vyhľadávam väčšinou sama, pretože miesto je pre mňa najdôležitejšie. Ale spolupracujem aj s lokačnými skautmi, ktorí veľmi šikovne vedia nájsť presne to, čo potrebujem. Lokáciu na najbližší projekt už mám vybranú, ale viac neprezradím, pretože ňou začínam aj novú sériu.
Prečo bazény a plavárne?
Pretože ponúkajú pre moje oko čisté línie, nádherné denné svetlo, s ktorým najradšej pracujem. A veľmi sa mi páči kostým, akým sú plavky a kúpacie čapice. Okrem vizuálnej stránky ma fascinujú aj všetky zákazy na plavárni, ktoré návštevníka riadia – ako sa má na danom mieste športu a relaxácie správať.
Fascinujú ťa príkazy a zákazy. Rada sa nimi riadiš, alebo si práve naopak proti nim?
Nemám rada autority, ale príkazmi sa riadim, nechcem mať v systéme problémy. A nakoniec, niekedy sú vtipné.
Koľko ti trvá upravovať fotografie?
Fotografia musí vyzerať veľmi dobre už vo foťáku a upravovanie vo Photoshope má byť, ako kamarát hovorí, len čerešnička. Jednu fotku upravujem asi 5 minút, niekedy hodinu.
Kde čerpáš inšpiráciu na svoju prácu?
Všade, ale nie od druhých fotografov. Najviac ma baví sledovať architektúru, mesto, sochy a filmy.
Fotíš stále s tým istým tímom, alebo zvykneš ľudí striedať?
Fotím prevažne stále s tým istým tímom ľudí. Najviac fotím s Laurou Štorcelovou a Zuzanou Hudákovou, s ktorými sme už veľmi dobre zohraté a máme podobný, až totožný vkus. Samozrejme, ľudia v tíme sa striedajú a veľmi záleží od daného projektu, či je komerčný alebo do portfólia. Komerčné projekty sú vždy oveľa náročnejšie, pretože je tam viac ľudí, je to väčšia produkcia a zodpovednosť. Ak pracujem na projekte v zahraničí, vždy som zvedavá, ako pracujú iní ľudia.
Ja tvoju prácu poznám iba z internetu. Keby som si ju chcel pozrieť niekde osobne a hmatateľne, kde by som musel ísť? Kde všade vystavuješ?
Momentálne prebieha moja sólová výstava v španielskej Orihuele, ale pár fotografií je k dispozícii aj na udalosti Mediacongress v Saint-Petersburgu, a tento december prebehne výstava mojej tvorby opúť v Miami – a to na Art Basel Show na Miami Beach. Potvrdené sólové výstavy na rok 2018 budú v Mexicu City, Frankfurte, Lisabone, Londýne a v Madride. Viac informácií o výstavách bude na mojej webovej stránke.
Čo podľa teba najviac odlišuje úspešného fotografa od neúspešného?
Aktivita, produktivita a dravosť.
Aké máš ešte plány do konca roka 2017? Nejaké veľké projekty?
Vrátila som sa z otvorení výstav v Španielsku a USA. Momentálne sa venujem svojim osobným projektom a foteniam. Dolaďujem výstavy na rok 2018, a vyzerá to tak, že to pravdepodobne bude ešte rušnejší rok, ako tento. Ďalšou novinou bude podpísaná zmluva s agentúrou sídliacou v NYC-Madrid-LA, ktorá prevezme za mňa komunikáciu s komerčnými projektmi.
Ovplyvňuje tvoja práca tvoj súkromný život? Alebo nemáš problém, a keď je treba, vždy vypneš a venuješ sa voľnočasovým aktivitám. Ak hej, akým?
Určite ovplyvňuje, pretože koníček sa mi stal prácou. Veľmi rada cestujem a veľmi rada cestovanie spájam s prácou. Príde mi to potom ešte zmysluplnejšie. Pár podobne zameraných ľudí na prácu mi poradilo aj oddych. Tak som toto leto oddychovala na talianskom ostrove 5 dní a výsledok bol, že som pred dovolenkou bola v neustálom strese všetko vybaviť, a po dovolenke extrémne nahrnutie novej práce a dôležitých e-mailov. Tým pádom pracujem stále, a sem tam si dám oddych v podobe športu, varenia alebo pozerania filmu. Dlhodobý oddych je pre mňa tragédia.
Stala sa ti tento rok nejaká zásadná vec, z ktorej si zoberieš do budúcnosti ponaučenie?
Áno, niekedy si toho menej naplánovať.
Na záver by si mohla povedať, aký citát je pre teba najzaujímavejší.
„Odváž sa a uvidíš.“ - Napoleon Bonaparte
Tvorbu Márie môžeš ďalej sledovať a podporovať na jej webe.
