Varšavské geto sa stalo symbolom boja proti nacizmu ešte počas vojny.
Druhá svetová vojna dodnes zostáva najväčším vojnovým konfliktom, aký kedy náš svet videl a svedectvá vtedajšej doby musia zostať na očiach ešte dlhé stovky rokov, aby sme zabránili tomu, čo sa vtedy našim predkom nepodarilo. Nacistické Nemecko si za svojho nepriateľa vybralo Židov a jedným z najhorších miest, ktoré na to doplatili, bola poľská Varšava. Práve vo Varšave odsunuli nacisti viac ako 400-tisíc miestnych Židov do malej časti mesta, z ktorej spravili geto a nechali jeho obyvateľov žiť v biednych podmienkach, pričom veľké množstvo z nich putovalo skôr či neskôr priamo do koncentračných táborov, kde aj zomierali.
Možno už vtedy si Židia pod návalom všetkého zažívaného utrpenia uvedomovali, že jedného dňa príde obdobie, kedy sa skutky proti ľudskosti začnú spochybňovať, a tak skupina ľudí na čele s historikom Emanuelom Ringelblumom pracovala na tom, aby sa svedectvá doby zachovali. Viac ako 35-tisíc strán listov a svedectiev Židov o tom, čo sa dialo v gete, v celom meste a v koncentračných táborov bolo ukrytých v niekoľkých kovových nádobách na mlieko a ukrytých hlboko pod zemou, aby sa k nim nacisti nemohli dostať, ale krátko po vojne ich pri opätovnej výstavbe mesta objavili a historici dlho pracovali na ich prekladoch a oprave. Dnes je vďaka tomu vo Varšave otvorená výstava s názvom „Čo sme svetu nemohli vykričať“ a nájdeš na nej autentické listy z druhej svetovej vojny opisujúce hrôzy, ku ktorým sa boli nacisti ochotní znížiť.
Letters and milk jug: Warsaw Ghetto archive goes on display https://t.co/UGbNPZakwU pic.twitter.com/6lSUicxzj2
— Dataran Rendah (@DataranRendah) 17. listopadu 2017
Poľský Žid Szlamek Winer vo svojom liste písal o tom, ako sa k nemu na obed dostali informácie, že mu zabili rodičov aj brata. O jednej na obed už musel opätovne pracovať a on sa chcel dostať čo najblizšie k telám, aby si svojich blízkych pozrel ešte posledný raz v živote. Zostal na svete úplne sám aj napriek tomu, že jeho rodina pozostávala len nedávno až zo 60 ľudí. Večer potom musel pomáhať so zakopávaním mŕtvych tiel, či sa mu chcelo, alebo nie.
Abraham Lewin si vo svojom denníku vo Varšavskom gete značil jednoduché dátumy a pridával k nim popisy. Ešte 9. augusta sa dozvedel, že 99 percent ľudí deportovaných z mesta do koncentračných táborov je zavraždených. O dva dni neskôr si poznačil, že keď so svojimi kolegami sedeli v kancelárii, prvýkrát im boli informácie o masových vraždách v Treblinke potvrdené. Pätnásť kilometrov pred železničnou stanicou v Treblinke Nemci zastavovali vlaky, dobili Židov vnútri a následne ich natlačili do veľkých budov, z ktorých bolo päť nasledujúcich minút počuť iba žalostné výkriky a potom iba hrobové ticho.
Hrozivé svedectvo doby poslali svojim príbuzným aj traja Židia sediaci vo vlaku smerujúcom do koncentračného tábora Osvienčim. Jeden písal o tom, ako vo vagóne sedí s celou svojou rodinou a ako bolo jeho mesto Plonsk načisto vyhladené. Listy boli pred Osvienčimom vyhodené z vagónov von a následne boli zhodou okolností pomocou pošty doručené späť do Varšavského geta, kde už v tom čase zrejme obyvatelia vedeli o tom, čo sa v koncentračných táboroch v skutočnosti deje.
Letters and milk jug: Warsaw Ghetto archive goes on display https://t.co/Y3FGhdPGoc pic.twitter.com/eZVurhZboR
— EagleStar.NET (@EagleStarNET) 17. listopadu 2017
Názov celej výstavy pritom vymyslel Dawid Graber, ktorý v čase druhej svetovej vojny skrýval so svojimi kamarátmi prvú časť celého archívu. „Čo sme nemohli vykričať svetu, to sme ukryli v zemi. Mám iba jednu nádej, že budúce generácie si spomenú na naše utrpenie a bolesť, a na to, že existovali aj ľudia, ktorí mali odvahu ukrývať svedectvá doby.“
Židia si vo Varšavskom gete prežili situácie, o akých sa nám dnes ani len nesníva, a tisíce z nich sa stali svedkami toho, ako ich najbližší boli naložení do vlakov s ilúziami o tom, kam bude ich cesta smerovať, avšak skončili v koncentračných táboroch, kde sa buď upracovali k smrti, alebo ich nacisti vyhladili. Aj preto dnes nesmieme nikomu dovoliť, aby zvrátenú súčasť našej minulosti ignoroval alebo popieral, pretože práve z popierania vznikajú rovnaké chyby a holokaust je tragédia, ktorá sa už nikdy opakovať nesmie.
