Festival všetkých festivalov mal svojho veľkého konkurenta.
Dodnes niet festivalu, ktorý by svojím dopadom a dôležitosťou prekonal legendárny Woodstock, ale v minulosti sa mu viacero podujatí priblížilo. Aj keď sa Woodstock konal v roku 1969, už v roku 1968 sa na britskom ostrove Isle of Wight stretlo približne 5-tisíc fanúšikov rockovej hudby na prvom ročníku. O rok neskôr sa festival zopakoval, ale Woodstock v Spojených štátoch amerických všetkým konkurenčným podujatiam vypálil rybník, pretože prilákal cez 400-tisíc ľudí.
Briti však konkurenčný boj zobrali v roku 1970 skutočne vážne a po väčšom úspechu festivalu z roku 1969, keď tam vystúpil aj Bob Dylan, sa Isle of Wight stal jedným z najväčších podujatí vtedajšej doby. Namiesto 400-tisíc sa na britský festival zbehlo cez 600-tisíc fanúšikov dobrej hudby a aj keď samozrejme neboli ani zďaleka zabezpečnené všetky potrebné bezpečnostné či hygienické podmienky, na pár desiatok hodín to každého prestalo trápiť a ľudia sa naplno ponárali do hudby. Aj z britského festivalu vznikla hromada ikonických fotografií, pričom na pódiu sa vystriedali hviezdy ako Jimi Hendrix či The Doors, takže o slávnych zástupcov nebola núdza.
Ak aj človek momentálne nesledoval vystúpenie, potom sa mohol ísť okúpať úplne nahý alebo si so svojou náladou pomôcť akoukoľvek látkou, ktorú v tej chvíli našiel vo svojom okolí. Nanešťastie, aj Isle of Wight dopadol podobne ako Woodstock a po obrovskom záujme prekračujúcom všetky predpokladané čísla ho v roku 1971 britský parlament zakázal, pretože podujatia nad 5-tisíc ľudí pod holým nebom umožnil organizovať iba ľuďom so špeciálnou licenciou.