Nadávky neznamenajú slabú slovnú zásobu, no schopnosť mozgu posudzovať emócie a kritickosť situácie.
Možno si už od niekoho počul názor, že ľudia, ktorí často nadávajú, tak robia len preto, že nevedia použiť vhodnejšie a nevulgárne slovo. Tým pádom je ich slovná zásoba limitovaná, od čoho sa vieme dopracovať až k predpokladom o ich sociálnych či komunikačných zručnostiach. Na prvý pohľad to dáva zmysel, no dvojica vedcov z Massachusetts College of Liberal Arts sa tento mýtus rozhodla zboriť.
Princíp je veľmi jednoduchý. Subjekty boli požiadané, aby si za 60 sekúnd precvičili svoju slovnú zásobu a na výskumníkov vystrieľali čo najväčší počet nadávok. V špeciálnom teste, v ktorom boli subjektom niektoré slová negované a oni museli prísť s náhradnými (často nevulgárnymi) verziami, dokázala väčšmi nadávajúca skupina uspieť s lepšími výsledkami. A dokonca, viac kreativity vo vulgarizmoch i slušných slovách prejavili tí, ktorí sa neskôr umiestnili na IQ testoch lepšie než zvyšná skupina.
Vedci sa teda rozhodli porovnať ľudový predpoklad o nedostatočnej zásobe s ich vlastnou teóriou - a teda, že vulgarizmy slovnú zásobu nelimitujú a miesto toho dokážu často nadávajúci ľudia lepšie odhadnúť kritickosť situácie a ich mozog sa podľa emócií sám rozhoduje, či vypustí von slabé alebo silné slovo. Vo väčšine prípadov by teda zanadávanie malo byť skôr rétorickou voľbou než neschopnosťou nahradiť ho iným slovom, keďže to subjekty v teste zvládli. Je tak pravdepodobné, že pokiaľ niekto neznámy začne nehorázne nadávať pri počítačovej hre, možno je inteligentnejší, než si na prvý pohľad myslíš.