Netflix dorazil s adaptáciou ďalšej majstrovej úspešnej knihy. Mali by ste ju vidieť?
Už je to raz tak - fanúšikovia Stephena Kinga majú predčasné Vianoce. Seriálová The Mist či Temná veža síce zanechali v ústach divákov nepríjemnú pachuť, výborný coming-of-age horor It však bol viac než kvalitnou satisfakciou. Navyše sa zdá, že úspech It bude mať za následok ďalšie adaptácie Kingových kníh, čo je len a len dobre. O tom, že Netflix chystá adaptáciu Kingovho hororového thrilleru Geraldova hra, sa vedelo už dlhšie. Film dorazil len krátko po premiére It, spokojní fanúšikovia teda určite chovali nemalé očakávania a dúfali, že Mike Flanagan (Oculus, Hush) udrží kvalitu nastavenú Andym Muschiettim. Zaradila sa teda jeho snímka medzi úspešné kingovky alebo bol It len motyka, ktorá náhodne vystrelila?
Gerald (Bruce Greenwood) a Jessie (Carla Gugino) si na víkend zájdu na svoju chatu uprostred lesov. Potrebujú si od všetkého oddýchnuť, ale hlavne si chcú trochu okoreniť svoj sexuálny život, ktorý sa za posledné roky stal trochu rutinou. Jessie sa nechá Geraldom nahovoriť na menšiu hru a dovolí mu pripútať ju putami (skutočnými) k posteli. Gerald sa rýchlo dostáva do ráže, ale Jessie si uvedomuje, že podobné hrátky asi nebudú nič pre ňu. Jej manžel sa však svojho pobavenia nemieni vzdať. Jessie sa začne brániť a... Gerald dostane nečakaný infarkt a zomiera. Jeho žena ostáva pripútaná k pevnej posteli a pomoc je v nedohľadne. Okrem boja o prežitie však bude musieť Jessie vybojovať aj rovnako náročný psychický súboj s démonmi vlastnej minulosti.
Pokiaľ ste Kingovu predlohu čítali, určite vás poteší, že tvorcovia sa jej držia pomerne verne. Geraldova hra je slušne nakrútená, má pozoruhodnú kameru Michaela Fimognariho a napínavý teror sa rozbehne pomerne skoro. Možno si myslíte, že pri podobne jednoduchom námete sa nedá po kreatívnej stránke nič poriadne vymyslieť, ale scenár (resp. Kingova kniha) obsahuje hneď niekoľko nepríjemne mrazivých a znepokojivých výjavov. Mike Flanagan ma potešil. Je vo výbornej forme, režíruje s prehľadom a potvrdzuje, že Oculus nebol náhoda. Flashbacky do minulosti hlavnej hrdinky síce pre niekoho môžu riediť napätie, ale sú nakrútené kvalitne a s patričnou dávkou vhodnej atmosféry.
Vytkol by som fakt, že Jessie sa začne psychicky rútiť snáď až príliš skoro. Jej postave chýba akýsi medzistupeň, postupný rozklad psychiky. Takto jej proste už o pár minút hrabne a začne vidieť halucinácie v podobe Geralda a samej seba. Tie vstupujú do deja často a sem-tam som mal pocit, že by bolo vhodné ich repliky skrátiť. Obzvlášť Geraldove monológy boli miestami až príliš verbalistické. Chápem, že je to spôsob, akým sa hrdinke dostaneme do hlavy, ale občas by nebolo od veci skúsiť princíp "show, don't tell". Carla Gugino a Bruce Greenwood v hlavných úlohách sú ale výborní, hlavne Gugino odvádza poriadny kus skvelej práce. Snímka veľmi slušne ubiehala, držala ma v napätí a záverečná kapitola v chate bola dokonca dosť drsná a intenzívna. Ako sa ale film začal blížiť ku koncu, začal som si priať, aby filmári svoju vernosť predlohe porušili a nepoužili knižný záver.
Ale použili. Samozrejme, nebudem tu spoilerovať, len podotknem, že záverečná kapitola Flanaganovej Geraldovej hry mi prišla nefunkčná a akosi neobratne natočená. Úplne rovnaký pocit som však mal aj pri Kingovej predlohe, takže asi záleží na vkuse. Ak vám knižný záver sadol, sadne vám aj filmový. Ak nie, tak... no, nie. Napriek poslednej cca desaťminútovke sa mi Geraldova hra páčila. Po všetkých stránkach ide o funkčný thriller, ale aj dosť temnú drámu o potlačených spomienkach a nutnosti vyrovnania sa s nimi. Pokiaľ by sa vyladili menšie muchy v scenári a trochu sa pozmenil úplný záver, išiel by som s hodnotením vyššie. Ale aj takto ide o nadpriemerný a kvalitne natočený thriller, ktorý sa medzi kingovkami rozhodne nestratí. Palec hore. Nepochybne jeden z najlepších filmov od Netflixu. Možno aj vôbec najlepší. 7/10
P.S. - Fanúšikovia Stephena Kinga môžu vo filme nájsť aj zopár odkazov na iné jeho diela.
