Očakávania istej formy života sú čoraz väčšie.
Iba pred niekoľkými mesiacmi sme boli svedkami významného objavu Národného úradu pre letectvo a vesmír - NASA. Mimoriadna tlačová konferencia o jednom z doposiaľ najsľubnejších nálezov vo vesmíre nás na niekoľko dní uviedla v pozitívnom slova zmysle do rozpakov. Fakt, že by sme po všetkých tých rokoch konečne objavili život aj na inej planéte, by znamenal celosvetový rozruch a prepisovanie histórie spolu s nekonečným zoznamom istých knižných publikácií.
Od februára sa preto veľká pozornosť sústreďuje práve na solárnu sústavu, ktorej centrom je hviezda, respektíve červený trpaslík TRAPPIST-1 (ďalej iba T-1), vzdialený 39 svetelných rokoch od Zeme. Jeho 7 exoplanét, z ktorých až tri ležia v sľubnej obývateľnej zóne, sú pod drobnohľadom Hubblovho ďalekohľadu a niekoľko dlhodobých pozorovaní počas trojmesačného obdobia prináša prvé výsledky. Nebojíme sa povedať, že pozitívne. Podľa všetkého sú prvé dve planéty - T-1b a T-1c kompletne vysušené kusy pevného povrchu. Takýto stav je najskôr nezlúčiteľný so životom a podľa hrubých odhadov tieto telesá počas vysychania vplyvom vysokých dávok ultra-fialového žiarenia uvoľnili do medziplanetárneho priestoru až celých 20 objemov nášho Svetového oceánu.
V prípade exoplanét nachádzajúcich sa v ideálnej obývateľnej zóne (T-1e, T-1f a T-1g) je situácia odlišná. Podľa všetkého sa na ich povrchu nachádza voda v kvapalnom skupenstve a v priebehu existencie prišli iba o 3 objemy Svetového oceánu, čím by sa zatiaľ nemal vyčerpať ich bohatý zásobník. Po dopade ultra-fialového svetla na molekulu vodnej pary v atmosfére totiž nastáva jav, kedy sa voda rozštiepi na vodík a kyslík. Prvý zo spomenutých prvkov dokáže ľahko uniknúť mimo atmosféru, čím okrem iného zapríčiňuje pokles svetového objemu vody. V prípade planéty Zem sme počas jej existencie prišli už o jednu štvrtinu pôvodného objemu.
Planéty T-1 spolu s informáciami o trvaní jedného mimozemského roku, vzdialenosti od materskej hviezdy, polomere telesa a hmotnosti v pomere k Zemi. Rozdiely medzi Zemou a sústavou T-1 sú pozoruhodné.
Presnejšie a overenejšie informácie budú prichádzať postupne spolu s ďalšími pozorovaniami. Doposiaľ boli exoplanéty skúmané ultrafialovou-viditeľnou spektroskopiou, avšak situácia si vyžaduje zasiahnuť výrazne širšie elektromagnetické spektrum, napríklad infračervené vlny. Našťastie, už budúci rok by mal byť ďalekohľad Jamesa Webba vynesený na obežnú dráhu, pričom práve on bude operovať v chcenom infračervenom spektre. Pre zaujímavosť, aby toto observatórium mohlo bezchybne pracovať, musí dosiahnuť teplotu relatívne blízku absolútnej nule, -233,15°C. Dúfame, že nám NASA v spolupráci s ďalšími organizáciami už čoskoro opäť prichystá neočakávanú tlačovku a všetkým vyrazí dych. Ten moment je čoraz bližšie.
Ak máte záujem preštudovať si podrobnú správu o výsledkoch pozorovania, môžete tak urobiť tu, a to hneď na 17-tich stranách. Na záver prikladáme sci-fi predstavu o západe (alebo východe?) hviezdy na povrchu jednej z planét. Pohľad na zdroj tepla a svetla, ktorý sa nachádza 40-krát bližšie než v prípade Zeme a Slnka, by bol námetom pre nejedno umelecké dielo. Nesmieme tiež zabudnúť na ostatné, susedné planéty v pozadí.
