V roku 2006 sa obec Hora Svaté Kateřiny snažila pripojiť k hlavnému mestu ČR aj skrz priepastnú vzdialenosť medzi ňou a Prahou.
Predstavte si na Slovensku situáciu, že by sa oravská alebo kysucká obec pokúšali oficiálnou cestou pripojiť sa ku Bratislave. Zrejme nemysliteľné. A teraz si predstavte, že v Česku sa niečo podobné skutočne pred pár rokmi udialo.
Staršia generácia si možno spomenie, ako sa zlučovali okolité dediny s mestami, aby z nich boli väčšie mestá – skutočné centrá regiónov. Tak isto sa aj k väčším mestám pričleňovali okolité dediny a stali sa z nich mestské časti, aby vznikli väčšie metropoly. Na jednu stranu obce strácali svoju identitu, na druhú stranu boli súčasťou mesta, čo malo aj svoje výhody.
Také rozširovanie neobišlo ani Bratislavu či Prahu. Z Královského hlavního města Prahy vznikla v roku 1922 Velká Praha, čím strojnásobila svoj počet obyvateľov – na necelých 680 000 obyvateľov. Podľa vzoru Prahy vznikla v roku 1946 aj tzv. Veľká Bratislava, keď po skončení vojny a znovuobnovení Československa boli pripojené niektoré okolité mestské časti. No a v roku 1971 bolo „druhé kolo“ tohto rozširovania.
Bratislava v roku 1967 a dnes.
Ale naspäť k stovežatej. Tam boli tiež ďalšie kolá rozširovania, a to v rokoch 1960, 1968 a 1974. Pri tom poslednom sa pripojilo k hlavnému mestu až 30 obcí. Pochopiteľne, mestská zástavba sa za tie roky rozšírila a mnoho častí sa už aj pri pohľade na mapu napevno zlúčilo s Prahou.
Postupné rozširovanie Veľkej Prahy.
Posledných 43 rokov je však akosi ticho. Po toľkých rokoch zrejme prevážili nevýhody spojené s prípadným pričlenením. Výhodou by bola mestská doprava a samozrejme všetky inštitúcie, ktoré by boli priamo v Prahe, kde podstatná časť ľudí z okolia Prahy pracuje. Ako obyvatelia zvlášť obce musia takto jazdiť kvôli inštitúciám do okresného mesta na opačnú stranu.
Obce však radšej nechcú prísť o svoju samostatnosť. Samé by totiž nemohli rozhodovať o svojich záležitostiach. Napríklad oprava ciest, chodníkov či verejného osvetlenia pripojených častí je už v rukách hlavného mesta a nie v kompetencii mestskej časti niekde na periférii. Obavy ľudí často bývajú aj z vyšších daní. Asi aj preto sa Praha po roku 1974 už nerozširovala.
Praha v roku 1967 a dnes.
Nejaké jednania síce prebiehali v roku 2007 s obcou Přezletice, tá ale napokon svoju žiadosť stiahla. Hovorí sa aj o ďalších obciach, či dokonca o meste Roztoky. Ale všetko je len v rovine úvah. No a do toho predsa prišla do Prahy jedna žiadosť o pripojenie. Išlo o obec Hora Svaté Kateřiny. Ak ju však chcete nájsť na mape, zbytočne ju budete hľadať v okolí Prahy. Nachádza sa totiž v Krušných Horách na severe Čiech pri hraniciach s Nemeckom.
A čo má táto malá obec, dnes už aj mesto, spoločné s Prahou? Okrem tejto kurióznej žiadosti v podstate nič. Ako to teda s tým pripojením mysleli, keď sú od Prahy až 120 km?
Celé to začalo ústavnou sťažnosťou, ktorú vtedy podala obec Hora Svaté Kateřiny pre nerovnomerné rozdeľovanie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Podľa neho boli niektoré malé obce nútené zlučovať sa, aby predišli zadlžovaniu a likvidácii. Stalo sa tak v roku 2006. Zastupiteľstvo obce neskôr jednohlasne schválilo želanie pripojiť sa k Prahe. Tá totiž vtedy dostávala v prepočte na jedného občana 37 tisíc Kč ročne, zatiaľ čo Hora Sv. Kateřiny menej ako 9 tisíc.
Išlo teda skôr o formu protestu. Zástupcovia obce chceli, aby podobnú žiadosť podalo ďalších 650 obcí, ktoré tiež protestovali proti tomuto spôsobu prerozdelenia peňazí. To je dlhoročným problémom. Mestá v ČR totiž vysvetľujú vyššiu potrebu peňazí tak, že napr. dotujú dopravu a spravujú športové centrá, kam chodia aj obyvatelia dedín. Tie zase oponujú, že na vidieku sa často rekreujú obyvatelia miest, ale v ich rozpočte sa to neodráža.
Najväčším problémom severočeského sídla bolo, že jedným z predpokladov pre zlúčenie dvoch obcí je, aby susedili. To síce nesúhlasilo, ale žiadosť bola podaná. Pražskí zastupitelia vtedy odpovedali kolegom z Hory Sv. Kateřiny takto: „Vážený pane místostarosto, velmi oceňuji usnesení zastupitelstva Vaší obce, za jehož autorství by se nemusel stydět ani největší český génius Jára Cimrman. A teď vážně: my opoziční zastupitelé Hlavního Města Prahy s touto evidentní nespravedlností skutečně nic udělat nemůžeme.“
Pripojenie bolo teda nereálne a žiadosť prejsť nemohla. Starostka obce ale podľa vtedajších vyjadrení návrhu verila: „Sousední moc nejsme, ale myslím, že Praha má možnost požádat o změnu zákona.“ Starostkin zástupca zas prehlásil: „Není to legrace, myslíme to zcela vážně.“ A tiež dodal: „Myslím si, že pražští zastupitelé na to kývnou.“
Tento úsmevný a možno trochu zúfalý návrh už momentálne patrí minulosti. Ale aj takáto môže byť forma protestu. A napokon, v Nemecku je k Brémam pripojená časť Bremerhaven a tá je od nich vzdialená asi 60 km. Iste, tam je to o niečom inom, ale môže to byť dôkazom, že snaha zo strany Severočechov nebola až tak absurdná.
Brémy a Bremerhaven.
