Technológie nás menia a tu je výsledok.
Všetko to v našich končinách začalo pred viac ako desiatimi rokmi. Išlo o dobu, kedy bolo dobré pripojenie k internetu považované za luxus, takže obyčajným smrteľníkom nezostávalo nič iné, ako navštevovať pravidelne organizované LAN párty, kde sa zakaždým zišla partička mladých chlapcov, ktorí sedeli v teplákoch za fyzicky rozmerným, zažltnutým CRT monitorom a od piatku do nedele hrali Counter Strike 1.6, WarCraft 3 alebo sa trošku odreagovali pri druhom pokračovaní Diabla od Blizzardu.
A hoci sme si sem-tam zahrali aj o nejaké ceny, tie boli vtedy skôr symbolické, než aby z niekoho spravili profesionála, akým bol Potti, fisker či ahl z legendárneho Schroet Kommanda. Boli to časy, kedy sa hraním hier mohli živiť iba tí na úplnom vrchole. Bola to výsada iba drobnej hŕstky ľudí, ktorá z nich spravila akési medzinárodné celebrity a ikony. Sledovali sme záznamy ich zápasov a našej pozornosti neušiel ani progres tímov v Cyberathlete Professional League, kde si porovnávala sily absolútna špička vznikajúceho priemyslu.
Nová doba, nové možnosti
Doba sa však mení a prsty v tom má hlavne digitalizácia vrátane neustále rýchlejšieho technologického napredovania, ktoré nás posunulo k profesionálnemu elektronickému športu bližšie ako kedykoľvek predtým. Staršie generácie, ktoré tomu vtedy nechápali, po rokoch pomaličky nahrádzajú mladšie, ktoré vyrastali pri samotnom zrode, kedy nielen kvôli drahému a pomalému pripojeniu k internetu ešte neexistoval Twitch a ani žiadna podobná alternatíva. Z toho, čo sme kedysi považovali za privilégium pre vyvolených, sa postupom času stáva niečo, čo je dostupné pre každého s dobrou disciplínou a poriadnym odhodlaním.
Tvorcovia multiplayer hier, výrobcovia počítačov, herného príslušenstva či konzol a aj ďalšie známe značky z celého sveta dnes tlačia do tohto poriadne lukratívneho priemyslu čoraz väčšie množstvo investícií, čo potom vidíme na čoraz kvalitnejších podujatiach, čoraz lepšie organizovaných tímoch alebo na čoraz hodnotnejších cenách pre tých najlepších z najlepších. Kedysi až príliš odvážna predstava, že by sa e-sport jedného dňa dostal až na Olympiádu, je preto v týchto dňoch považovaná za niečo naozaj reálne. A môžete mi veriť, že vzostup súťaženia v počítačových hrách pri nej ani zďaleka neskončí. Veľké ambície ale potrebujú trošku viac času.
China is driving esport boom https://t.co/SiAlDOqNad
— Benjamin Maufras (@_BenM75) 27. júla 2016
Od LAN párty až po školskú lavicu
Posledné roky bolo možné počuť hneď o viacerých školách, ktoré svoje tradičné vzdelávacie programy už stihli rozšíriť o tak trošku netradičné predmety či kurzy so zameraním na nadšencov progamingu a zlepšovanie ich schopností. Záujemcovia si niekde dokonca môžu vybrať ešte aj ďalšie zameranie, napríklad na manažment alebo trénerstvo, čiže na nejakú špecifickú oblasť, ktorej chcú venovať čas aj v profesionálnom živote. Nemusí teda ísť iba o hranie.
Vieme napríklad o niekoľkých univerzitách zo Spojených štátov amerických so štipendiom pre profíkov alebo stredných školách s možnosťou štúdia niektorej z oblastí elektronického športu. Rovnako padlo pár zmienok aj o školách z Nórska alebo Švédska, pričom o Ázii, kde hrajú StarCraft od rána do rána, platí celkom logicky to isté. Miesto právnika, strojného inžiniera alebo doktora sa tak z nás môže po úspešnom ukončení štúdia stať, a to bez akejkoľvek srandy, úradne schválený odborník v e-sporte. Kde sú peniaze, tam je predsa aj budúcnosť.
Bez záujmu verejnosti by podobná iniciatíva zrejme nikdy nevznikla. V podstate ide o jeden z výsledkov vyššie spomínanej obmeny generácií. Tí, ktorí v tomto modernom type športu vidia potenciál, začínajú preberať kormidlá, čo sa začína odrážať aj na samotnom školstve, ktoré prispôsobujú digitálnej dobe a jej takpovediac digitálnej kultúre.
Priemysel s miliardovou hodnotou
V polovici februára uzrela svetlo sveta celkom detailná analýza priemyslu a práve vďaka nej vieme, že jeho výnosy do troch rokov vygenerujú takmer až 1,5 miliardy amerických dolárov. Je v tom zahrnutá reklama, sponzorovanie tímov či lístky na podujatia alebo predaj oblečenia. A ak si niekto chce túto sumu porovnať s minulým rokom, tak hovoríme o rozdiele v hodnote takmer jednej miliardy. Výnos z roku 2016 je zase až o 51 percent vyšší ako ten z roku 2015, pričom odhadujú, že výnos za rok 2017 medziročne porastie o približne 41 percent.
Rast e-sport priemyslu však vidieť i na neustále rastúcich platoch profesionálnych hráčov alebo na štedrejších odmenách z hlavných turnajov, ktoré v roku 2015 presiahli sumu slušných 50 miliónov dolárov, čo je oproti 6 miliónom z roku 2010 naozaj markantný rozdiel. Viac už ale na grafoch nižšie, ktoré vznikli vďaka dátam z webu Newzoo.
Sú profesionáli skutoční športovci?
Vraj áno. Jedna celkom zaujímavá vedecká práca odborníkov z Nemecka, o ktorej sa písalo ešte začiatkom roka 2016, tvrdí, že profesionálnych hráčov elektronických hier vystavujú podobnej fyzickej záťaži ako podaktorých bežných vrcholových športovcov.
Ako píše web DW, za výskumom progamerov stojí profesor Ingo Froböse z prestížnej German Sports University. O túto zatiaľ poriadne nepreskúmanú oblasť sa začal zaujímať ešte v roku 2011 a odvtedy stihol zrealizovať niekoľko prínosných prác, vďaka ktorým zistil aj to, že profesionálni hráči elektronických hier vynakladajú úsilie, akoby patrili medzi špičku z typického športu.
Profesor sa so svojim tímom zaujímal napríklad o priebeh ich pravidelného tréningu či veľkosť záťaže na ich fyzické telá, ktorej sú vystavení počas turnajov. Jeden z progamerov zhrnul rutinu profesionálov do týchto troch viet: "Na začiatku sa trošku zahrejeme, spravíme pár cvikov s našimi rukami a dlaňami. Hneď potom začneme s hraním, pretože o tom to celé je. Denne hráme minimálne šesť hodín, občas aj dvanásť."
"Boli sme celkom ohromení, aké požiadavky sú vyžadované od motorických schopností a ich kapacít. E-sport atléti dokážu za jednu minútu uskutočniť cez 400 pohybov na klávesnici alebo prostredníctvom myšky, čo je až štvornásobne viac než pri priemernom človeku. Celá vec je nesymetrická, pretože obe ruky sa pohybujú v ten istý čas, ako používame viaceré časti mozgu," uviedol Froböse na margo údajne celkom prekvapujúceho výsledku výskumu a zároveň "podotkol, že hry ako Counter Strike alebo League of Legends sú extrémne komplexné, pretože okrem požiadaviek od motorických schopností je vyžadovaná aj vysoká úroveň taktického premýšľania atléta, aby tak dokázal poraziť súpera".
Tam však odborníci neskončili. Ďalšie testy zahŕňali sledovanie úrovne stresového hormónu kortizol, vďaka ktorým dnes môžu bez obáv povedať, že profesionálni e-sport hráči patria do tej istej kategórie, kam svojou úrovňou stresu patria napríklad aj automobiloví pretekári.
"Toto je skombinované s vysokým pulzom, z času na čas dosahujúcim od 160 do 180 úderov za minútu, čo je ekvivalent toho, čo sa deje počas rýchleho behu, podobnému maratónu. Môj názor je taký, že nároky elektronických športov možno prirovnať k nárokom iných typov športov, a občas môžu byť dokonca aj väčšie."
E-sport má v budúcnosti dve možnosti
Buď mu umožnia byť súčasťou olympijských hier, čo sa môže celkom vážne stať už v roku 2020, alebo si urobí svoje vlastné, a tie budú bez akýchkoľvek debát neporovnateľne pútavejšie. Teda aspoň pre tie súčasné či dorastajúce generácie, ktoré sú odchované na moderných spotrebiteľských technológiách.
Ako bude popularita e-sportu rásť, ponúkne aj viac možností pre tých, ktorí sa v ňom chcú určitým spôsobom angažovať, či už v rámci svojich koníčkov, profesionálnej kariéry alebo biznisu. S rastom priemyslu totiž vzniknú nové pracovné miesta, úplne nové typy profesií a tiež nové podnikateľské príležitosti ako pre výrobcov hardvérového profi príslušenstva, tak aj pre organizátorov podujatí.
