Lanovka cez Dunaj dostáva reálnejšie kontúry, ako to však vyzerá v iných mestách?
Bratislava sa aktuálne rozrastá na oboch stranách Dunaja. Kým na petržalskej strane je v pláne Nové Lido, oproti už funguje Twin City, za ktorým čoskoro vyrastie Stanica Nivy a v pláne je aj pokračovanie obchodného centra Eurovea. V okolí Dunaja čoskoro pribudnú desaťtisíce ľudí a jeden z kľúčových bratislavských developerov, HB Reavis, prišiel s návrhom doplnkového riešenia pre dopravu v danej lokalite.
Cieľom je vybudovať nadzemku, ktorá spojí sever Petržalky (študenti Ekonomickej univerzity, poliklinika na Šustekovej ulici, dopravné prípoje z Petržalky) práve s oblasťou Nív (autobusová stanica, napojenie MHD smerom do centra alebo na hlavnú vlakovú stanicu), pričom sa samozrejme myslí aj na parkovanie.
Spolu s konečnými stanicami by mali byť pre cestujúcich dostupné aj ďalšie dve zastávky pri moste Apollo na petržalskej strane (Nové Lido) a na Prístavnej ulici (Eurovea, Tower 115). Zvažuje sa pritom aj napojenie na železnicu na petržalskej strane. Jednotlivé zastávky sú vyznačené na mapke. S kapacitou 3000 - 4000 ľudí za hodinu a prísľubom, že ide o ekologický a tichý spôsob dopravy, ktorý pomôže situácii, ktorá nastane po dokončení kľúčových štvrtí hlavného mesta, to vyzerá na veľmi zaujímavé riešenie. Dobrou správou je aj fakt, že v pláne je vybudovať parkovací dom v zóne Nivy a tiež na petržalskej strane. Lanovka je súkromnou investíciou, HB Reavis je pripravený zafinancovať ju sám, no na jej prevádzke by sa už mali podieľať župa aj mesto.
Vo svete však samozrejme nebudeme prví a dokonca nie je tento nápad pre Bratislavu až takou novinkou, nakoľko sa pred niekoľkými rokmi hovorilo (ale naozaj len hovorilo) o lanovke medzi výstaviskom Incheba a priestorom pred Bratislavským hradom, po chvíli však z toho vznikol verejný vtip.
Poďme sa teraz pozrieť na to, ako sa s lanovkami zapojenými do systémov hromadnej dopravy popasovali iné mestá. Začnime hneď jednou z najznámejších. V najväčšom americkom meste, v New Yorku, jazdí takzvaná Roosevelt Island Tramway, ktorá spája východnú časť Mahnattanu s Roosevelt Island. Operovať začala už v roku 1976, odkedy ju použilo vyše 26 miliónov pasažierov. Trasa je dlhá 940 metrov a kabínky ju v rýchlosti 29 km/h zvládajú za asi 3 minúty. Celú trať však obsluhujú len dve, ktoré sa točia v intervale 15 minút s výnimkou špičiek, kedy jazdia neustále, bez prestávky. Lanovka je bezbariérová a povolená je aj preprava bicyklov, pričom po vystúpení na Roosevelt Island na cestujúcich čaká špeciálny Red Bus, ktorý po ostrove jazdí ďalej zadarmo.
Jeden z ostrovov Singapuru, Sentosa, je koncipovaný ako zábavný park určený na rekreáciu a pohodlie. Dá sa naň dostať tromi spôsobmi - cestou, jednokoľajkou s vlakom vystupujúcim pod názvom Sentosa Express a lanovkou, ktorá tu jazdí už od roku 1968. Práve tú využíva najväčší počet ľudí, keďže vlak jazdí vo veľmi riedkych intervaloch. Zabolí však cena, spiatočné cestovné stojí asi 25 eur. Po celom ostrove navyše jazdí autobus, ktorý je zdarma, v stanici lanovky sa naňho dá bezbariérovo a pohodlne prestúpiť.
V Londýne premáva známa Emirates Air Line, ktorá prepravuje ľudí z jednej strany Temže na druhú. Z veľkej časti slúži práve domácim, no keďže ponúka unikátny pohľad na obrovské mesto, obľúbili si ju aj turisti. Za rok 2016 prepravila takmer milión a pol ľudí, pričom jedna cesta trvá desať minút, v špičke päť, nakoľko je kvôli nedostatočnej kapacite zvýšená rýchlosť. Za jej výstavbou stojí aerolinka Emirates, pričom je dnes dráha v rukách firmy, ktorá riadi dopravu v celom administratívnom regióne Londýna. Kabína odchádza zo stanice každých pätnásť sekúnd, pričom sa dovoľuje aj preprava bicyklov. Ak si zakúpiš "permanentku" na desať jázd, za jednu zaplatíš len niečo vyše dvoch eur.
Späť do Ázie. V ďalšom modernom meste, v Hong Kongu, premáva Ngong Ping 360. A rovnako ako v Singapure, aj Ngong Ping 360 vozí ľudí na priľahlý ostrov, Lantau. Býva na ňom pár stoviek obyvateľov, poväčšine však ide o hotelovú a luxusnú štvrť, pričom na ostrovnej stanici lanovej dráhy je vybudované obrovské centrum na pritiahnutie turistov. Ngong Ping 360 jazdí pomerne bežnou rýchlosťou 6 metrov za sekundu, jazda však trvá až 25 minút a dlhá je 5 700 metrov. Celú linku obsluhuje 17 kabín, ktoré spolu za hodinu prepravia 3 500 cestujúcich jedným smerom.
Lanovka v nemeckom Koblenzi jazdí o niečo kratšiu trasu, kabínky však odchádzajú každých pár sekúnd, keďže sa ich po 935 metrov dlhej dráhe jedným smerom otáča až 50. S touto lanovkou bolo však veľmi veľa problémov pri konštrukcii, výstavba sa kvôli rôznym festivalom a oslavám neustále predlžovala, dielo bolo zavŕšené v roku 1957. Hneď o šesť rokov však bola zavretá a časť z nej bola odmontovaná, nakoľko mal daným úsekom viesť nový most cez rieku Cologne. O tri roky neskôr, v roku 1966, sa znovu otvorila, no premávala opäť len niekoľko rokov, keďže bola neskôr uzavretá kvôli výstavbe ďalšej zastávky. Odvtedy operuje bez významnejšej prestávky, domáci si ju veľmi obľúbili a nezaznamenala ani jednu nehodu, čo z nej robí najbezpečnejší spôsob dopravy v celom Koblenzi.
V krásnom Paríži síce podobné lanovky zatiaľ neoperujú, na najbližšie roky sa však plánuje obrovské množstvo takýchto projektov. Podľa vedenia francúzskeho hlavného mesta sú už autobusy jednoducho za nami, nie sú dostatočne spoľahlivé, včasné a stoja v zápchach. Električky sú zasa príliš drahé, tak prišli s návrhom lanovky. Na prediskutovanie aktuálne čaká až dvanásť rôznych projektov, ani jeden z nich sa však ešte nenachádza v definitívnej forme. Každý by však mal za hodinu previezť aspoň 5 000 ľudí.
Valérie Pécresse veut des téléphériques en Ile de France https://t.co/5gZqk9JgnG pic.twitter.com/bjONeMZTMa
— Le JDD (@leJDD) 11. septembra 2016
Ak sa pozrieme do nášho blízkeho okolia, veľkú pozornosť si zaslúži Praha, kde o lanovke diskutujú už niekoľko desaťročí. Jazdiť by mala do pražskej ZOO, ktorá sa nachádza v mestskej časti Trója, čo je pár kilometrov na sever od centra mesta. Vyhliadková lanovka už po malej časti areálu ZOO jazdí, táto má však privážať návštevníkov z časti Podbaba. Jedným z problémov je, že do Podbaby nejazdí metro a ide tiež o jednu z lokalít, ktorá je električkami obsluhovaná v slabšom tempe, výhodnosť lanovky a prípadné použitie iného spôsobu dopravy tak aktuálne posudzuje štúdia.
Spoje hromadnej dopravy, ktoré do zoologickej záhrady v Tróji jazdia, sú totiž neustále vyťažené a navyše by išlo o skvelú turistickú atrakciu. Iné návrhy však hovoria napríklad o tuneli zo ZOO do mestskej časti Bohnice. Samotná Praha má ešte jednu lanovú dráhu, z Újezdu na Petřín. Nejde však o kabínkový princíp, ale o lanami ťahané a púšťané vozidlo, ktoré je usmerňované koľajničkami.
