Skvelý príklad súčasnej a neustále pokračujúcej evolúcie.
Chemický prvok arzén spolu so svojimi zlúčeninami predstavuje pre priemerného človeka veľkú hrozbu. Jedovatý prvok síce v žiadnom množstve nenájdeš vo väčšine potravín, ktoré dennodenne konzumuješ, lenže ak by si žil v niektorých oblastiach sveta, pokojne by si ho mohol prijímať vo veľkých množstvách priamo z vody. Blahodárna tekutina, na ktorej je postavený náš život a následné prežitie, by v ideálnom prípade nemala obsahovať žiadne množstvo arzénu, ale občas do nej môžu preniknúť čiastočky z podzemnej vody a niekoľko prípadov vody s obsahom arzénu sme už mali aj na Slovensku. Arzén pritom môže spôsobovať prinajmenšom závraty či nevoľnosť a v tom horšom prípade aj rakovinu či poruchy vnútorných orgánov, ak sa vo vode nachádza dlhodobo a človek ju aj dlhodobo do svojho organizmu prijíma. Platí to však všade vo svete?
Nový výskum publikovaný vo vedeckom časopise American Journal of Physical Anthropology sa zameral na ľudí žijúcich v niekoľkých oblastiach juhoamerickej púšte Atacama. Táto púšť sa nachádza na veľmi zvláštnom mieste, pretože z jednej strany ju obklopujú majestátne Andy a na druhom konci siaha až ku pobrežiu Tichého oceánu, lenže miestni obyvatelia musia riešiť to, že už ich dávni predkovia mali k dispozícii len vodu plnú arzénu. Problém spočíva v tom, že Atacama je obrovská púšť a patrí medzi najsuchšie oblasti na našej planéte, takže človek žijúci v jej blízkosti musí siahnuť po akejkoľvek vode, ktorá je momentálne dostupná. Už pred 7000 rokmi sa preto predkovia dnešných obyvateľov čilského regiónu Quebrada Camarones rozhodli využiť všetky prostriedky a nehľadeli pri tom na to, či sa vo vode môže nachádzať nejaká jedovatá látka alebo nie. Oni to pred toľkými rokmi samozrejme nemohli vedieť, ale dnes už vedci zistili, že v spomínanom regióne sa vo väčšine dostupných zdrojov nachádza voda s obsahom arzénu až stonásobne presahujúcim zdravotne nezávadné množstvo odporúčané Svetovou zdravotníckou organizáciou. Ak vieme, že arzén dokáže v ľudskom tele spôsobiť dokonca aj rakovinu, prečo potom obyvatelia Atacamy vo veľkom netrpia rôznymi ochoreniami a nezomierajú? Podľa výskumníkov za tým stojí evolúcia.
Človek sa vyvíja už dlhé tisíce rokov a ak sa dlhodobo stretáva s niečím, čo by mu mohlo škodiť, príroda sa môže rozhodnúť, že si na konkrétnu látku vďaka genetickej mutácii vytvorí odolnosť. Výsledky výskumu ukázali, že enzým zvaný AS3MT v bežnom tele rozkladá prijímaný arzén na dve rozdielne zlúčeniny so skratkami MMA a DMA. Obyvatelia púštneho regiónu v Čile si vďaka evolúcii vytvorili väčšiu schopnosť premieňať nebezpečný arzén na menej toxickú zlúčeninu DMA, a tak predchádzať potenciálnym zdravotným problémom. Odborníci z univerzity v Santiagu zistili, že spomedzi 150 ľudí z troch rôznych regiónov mali práve ľudia z oblasti Camarones až v 68-percentách prípadoch potrebnú genetickú mutáciu zabezpečujúcu väčšiu odolnosť voči arzénu. Vzorka z ďalšieho regiónu ukázala prítomnosť mutácie pri 48-percentách ľudí a tretí región skončil s prítomnosťou mutácie už len u 8 percent skúmaných ľudí.
Výskumníci teda tvrdia, že sa obyvatelia oblastí s vysokým obsahom arzénu vo vodných zdrojoch jednoducho postupom času prispôsobili, pretože im kvôli nedostatku vody nič iné nezostávalo. O samotnej mutácii v genetickom kóde sa pritom ešte veľa nevie, ale tieto objavy slúžia sko skvelý príklad toho, že evolúcia neustále pokračuje a pracuje na tom, aby sa človek a ďalšie organizmy na Zemi vyvíjali. Odolnosť voči arzénu vo vode by sa dokonca dala prirovnať k tomu, že pred približne 7000 rokmi si ľudia začali vyvíjať enzýmy potrebné na strávenie mlieka, a tak je dnes veľká časť populácie schopná mliečne výrobky bez problémov stráviť, aj keď množstvo ľudí stále trpí laktózovou intoleranciou.
