Bayezid trpí progériou, čiže predčasným starnutím v detskom vývojovom stupni.
Bayezid Hossain z Bangladéša nedávno oslávil iba štvrté narodeniny a aj keď za svoju vzácnu diagnózu sám nemôže, jeho rovesníci z okolia ho odmietajú prijať medzi seba. Bayezid totiž trpí chorobou zvanou progéria, okolo ktorej sa točí aj film o Benjaminovi Buttonovi s Bradom Pittom a pred niekoľkými mesiacmi sme aj my na našom webe písali o indických súrodencoch, ktorí na tom kvôli progérii tiež neboli najlepšie. Pri progérii ide v skutočnosti o predčasné starnutie, aj keď sa človek zastavil iba niekde v detskom vývojovom stupni, a tak má náš štvorročný Bayezid neustále opuchnutú tvár, jeho kĺby sa zdajú byť opotrebované a veľmi ho bolia, nemá silu ani v zuboch a ťažko sa mu prežúva, čo nepomáha tomu, aby sa zaradil do bežnej spoločnosti.
Keď sa Bayezid narodil a v dedine sa rozkríkla informácia o tom, že už ako dieťa vyzeral ako starček, ľudia z celého okolia merali cestu do jeho domu, aby na vlastné oči videli tohto vzácneho človeka, ale akonáhle začal Bayezid rásť a rozumieť, čo sa okolo neho deje, takmer všetci okrem rodičov a niektorých blízkych ho opustili. Nemôže navštevovať predškolské zariadenie, pretože sa ho deti boja a celá situácia sa opakuje aj mimo nej, keďže nikto sa nechce hrávať so starčekom. Najhoršie na tom pre Bayezida je zrejme to, že napriek fyzickým problémom sa mentálne vyvíja úplne normálne a pokojne si s ním môžeš pohovoriť, pretože dokáže konverzovať, vymýšľať nové nápady a zabávať sa, aj keď sa s ním život nemaznal. Jeho rodičom lekári už pri narodení povedali, že takéto dieťa ešte nikdy nevideli, veď Bayezid bol iba kosť a koža pár minút po tom, čo sa prvýkrát sám nadýchol, a rodičia dostali aj ťažkú správu o tom, že dieťaťu nikto nevie pomôcť a budú sa s jeho osudom musieť vysporiadať úplne sami.
Žiadnu pomoc potom nedostali ani od miestnej komunity v dedine, kde žijú, pretože ľudia ich radšej ohovárali, ako keby mali prísť a podať pomocnú ruku, a tak Bayezidovi matka dúfa, že jej syn bude silný a zvládne sa dožiť aj viac rokom, než približne 13, čo je predpokladaný najvyšší vek, akého sa pacienti s progériou dokážu dožiť. Bayezid dokonca celkom chápe aj to, že jeho diagnóza sa nedá zmeniť, ale vždy sa mu po tvári kotúľajú obrovské slzy, keď sa o nej začne hovoriť a on nevie, ako sa má zachovať. Veríme, že aj ľudia z jeho okolia postupom času pochopia, že Bayezid nie je nebezpečný a budú sa snažiť prijať ho medzi seba a naučiť tolerancii aj svojich potomkov.
