Thajský box zaujíma vo svete športu špecifické miesto. V žiadnej inej disciplíne sa nenájde koncentrovanejšie spojenie sily, technickej vyspelosti, tradícií a rituálov.
Identifikovať zápas v thajskom boxe na podujatí, pozostávajúcom zo zápasov vo viacerých bojových štýlov, je jednoduché. Už nástup do ringu sa oproti ostatným líši v tom, že bojovníci zvyknú mať na hlave posvätnú čelenku (monkon) a nezriedka tiež ďalší ochranný amulet (praciat) uviazaný na ruke. Pred samotným zápasom môžu vykonať rituálny tanec (wai khru) za účelom vzdania úcty svojim najbližším a ktorý tiež slúži na uvoľnenie sa pred bojom. Počas zápasu hrá tradičná thajská hudba, ktorá dotvára výnimočnú atmosféru thajského boxu - vo svete známom ako Muay Thai. Toto plnokontaktné bojové umenie patrí medzi vôbec najtvrdšie športy na svete, keďže povolené sú aj údery lakťami a kolenami, rovnako ako boj v klinči. Populárny je predovšetkým v Ázii, do našich končín sa dostal koncom 90-tych rokov 20. storočia.
Thajský box v súčasnosti nezažíva práve najlepšie obdobie. V čase masívneho rozmachu MMA (zmiešaných bojových umení) sa spoločne s kickboxom dostáva do úzadia. Pri pátraní po dôvodoch tohto stavu narazíme na skutočnosť, že thajskému boxu i kickboxu chýba ústredná postava so schopnosťou strhnúť pozornosť fanúšikov a médií na celom svete, ako aj strešná organizácia s celosvetovou prestížou. MMA sa môže oprieť o UFC (Ultimate Fighting Championship) a svojho „superhrdinu“ našlo v osobe Connora McGregora. Naopak, mená ako Buakaw Banchamek, Saenchai či Alexej Ignašov aj napriek nesporným športovým kvalitám nikdy nevyvolali taký veľký rozruch ako írsky šampión. Ten dokáže pravidelne zapĺňať novinové titulky a vďaka tomu nielen upevňovať, ale neustále zvyšovať povedomie o MMA a UFC, čo odvetviu prináša ďalších priaznivcov a nové peniaze, nevyhnutné pre celkový rozvoj. Hoci hegemónia profesionálneho boxu v oblasti všeobecnej popularity a objemu doň vkladaných financií potrvá ešte nejaký ten piatok, progres MMA a (nielen) UFC je nepopierateľný.
Za prudkým nárastom popularity MMA nepochybne stojí tiež konzistentnosť už spomínanej hlavnej organizácie a turnajov tzv. druhého sledu. UFC od svojho vzniku v roku 1993 systematicky buduje svoje meno a naberá na sile, o čom svedčí aj pohltenie konkurenčných organizácií Pride, Strikeforce a ďalších. Okrem UFC sa v USA etabloval Bellator, ktorý zaujal pozíciu nepísanej dvojky a v Rusku úspešne pôsobí hneď viacero organizácií na čele s M-1 Global. Kickbox dnes naopak len túžobne čaká na svoju renesanciu v podobe oživenia zašlej slávy niekdajšej K-1 či It's Showtime. Ich pomyselný nástupca Glory má síce za sebou už 31 turnajov, avšak mierou popularity či diváckeho záujmu sa zatiaľ s UFC nemôže rovnať. Thajský box na tom nie je oveľa lepšie. Pokus s globálnou značkou Muaythai Premier League skončil pred piatimi rokmi fiaskom a inak je na scéne síce viacero organizácii, no žiadna s puncom všeobecného uznania aspoň blížiacemu sa UFC.
Paradoxne práve thajbox či kickbox majú predpoklad ponúknuť bežnému divákovi najzáživnejšie divadlo, keďže zápasy na rozdiel od MMA prebiehajú výhradne v stoji a nikdy neskĺznu do nie vždy záživného boja na zemi, ktorý docenia najmä v pravidlách a športe ako takom zbehlí fanúšikovia. A možno práve spojenie boja v stoji a na zemi, v kombinácii s malými rukavicami, približuje MMA najviac zo všetkých kontaktných športov k bežnej pouličnej bitke a robí ho tak divácky najzaujímavejším. Pridajme k tomu efektívny marketing UFC, jej hlavných protagonistov a vo výsledku dostaneme jeden z najrýchlejšie rastúcich športov. V každom prípade, objektivizovať atraktivitu jednotlivých bojových štýlov je prakticky nemožné z dôvodu rozličnosti individuálnych preferencií, preto nemá význam ich vzájomné porovnávanie. Keďže MMA si ukrajuje čoraz väčší kus mediálneho koláča, aj nasledujúce riadky budú venované priblíženiu oveľa zriedkavejšie medializovaného thajského boxu, a to prostredníctvom vybraných troch zápasov . Tie sú zaujímavé tak po vizuálnej stránke, ako aj svojím príbehom.
Ramon Dekkers vs. Coban Lookchaomaesaitong 2
Druhý zo štyroch vzájomných zápasov veľkých rivalov sa nezmazateľným písmom zapísal do dejín thajského boxu. Holanďan Ramon Dekkers sa dostal do povedomia v roku 1990, keď ako 20-ročný porazil v Amsterdame Nangpona, úradujúceho šampióna prestížneho štadióna Lumpinee. Thajčania, pre ktorých je Muay Thai národným športom, postavili o rok neskôr proti Dekkersovi súpera najťažšieho kalibru – Cobana. Ten v prvom meraní síl v apríli 1991 nezostal nič dlžný svojej prezývke Crusher a Holanďanovi uštedril tvrdé KO povestným ľavým hákom. V augustovej odvete však Dekkers rovnako v prvom kole doslova rozdrvil svojho protivníka a stal sa vôbec prvým cudzincom, ktorý na posvätnej thajskej pôde zdolal tamojšieho šampióna. Slávne víťazstvo spopularizovalo thajbox na starom kontinente a z Dekkersa, obľubujúceho agresívny štýl boja, spravilo hviezdu doma i vo svete. V treťom dueli zvíťazil Coban, no vo štvrtom opäť Dekkers a vyrovnal tak konečnú bilanciu na 2:2. Všetky ich vzájomné zápasy sú vo všeobecnosti hodnotené ako jedny z najkvalitnejších v histórii Muay Thai. Dekkers sa za svoj športový prínos dočkal uznania aj zo strany thajskej kráľovskej rodiny, ktorá ho určila za ambasádora všetkých zahraničných bojovníkov v Thajsku. Zomrel v roku 2013, keď ho vo veku 43 rokov postihla srdcová zástava počas jazdy na bicykli. Onedlho 50-ročný Coban v súčasnosti pôsobí ako tréner v Thajsku a USA.
Samart Payakaroon vs Panomtoanlek Hapalang
Samart je považovaný za Muhammada Aliho thajského boxu. Prirovnanie k azda najslávnejšiemu pästiarovi všetkých čias si vyslúžil vďaka výnimočnej obrane, ktorá ho voči súperom robila takmer nedotknuteľným. Okrem toho, že si účinne držal protivníkov od tela, sám ich dokázal častovať mimoriadne tvrdými údermi. Na vlastnej koži to pocítil aj Hapalang, ktorého knokautoval takým spôsobom, že pri dopade na podlahu prehltol chránič zubov. Štvornásobný šampión štadióna Lumpinee a trojnásobný držiteľ prestížneho ocenenia Bojovník roka, udeľovaného thajskými športovými žurnalistami, sa po úspechoch v thajskom boxe preorientoval v roku 1982 na klasický box. S opačným garde slávil úspechy a v roku 1986 získal titul WBC v bantamovej váhe, keď prekvapujúco knokautoval Lupeho Pintora, známeho svojou "oceľovou" bradou. Titul neskôr obhájil v súboji s rešpektovaným Juanom Mezom, zastavil ho až v dueli dvoch dovtedy neporazených boxerov Austrálčan Jeff Fenech. Jeden z najkomplexnejších thajboxerov všetkých čias sa okrem ringu presadil aj v šoubiznise ako herec a spevák. Účinkoval v niekoľkých filmoch a naspieval tri sólové albumy. Jeho najznámejšia pieseň je spoveďou o tom, že síce je úspešným boxerom, no chýba mu talent na získanie si ženského srdca.
Pornsanae Sitmonchai vs Pakorn Sakyothin 1
Slávne štvrté kolo súboja Pornsanaea s Pakornom spred šiestich rokov na štadióne Lumpinee je najlepším dôkazom priam neuveriteľnej odolnosti elitných thajských bojovníkov. Jedno z najvzrušujúcejších, resp. najakčnejších kôl v histórii bojových športov, je plné tvrdých a presných výmen, v ktorých obaja bojovníci museli siahnuť na dno svojich fyzických i psychických síl. Duel bol konfrontáciou dvoch odlišných štýlov, keďže Pornsanae preferoval agresívny prístup, ktorý bol v kontraste s Pakornovou trpezlivosťou a snahou mať veci pod kontrolou. Pornsanae napokon vyprovokoval protivníka k málo vídanej prestrelke bez obrany a zápas sa tak ocitol v situácii kto z koho s obojstrannou snahou knokautovať súpera. Ani jeden napokon nepadol, duel vyhral na body Pakorn. Dôležité je pripomenúť, že po neľútostnej bitke sa bojovníci objali, vzdali jeden druhému úctu a spoločne zapózovali fotografom, čím potvrdili džentlmenský charakter thajboxu. Vzájomnú konfrontáciu si o pár mesiacov zopakovali na štadióne Rajadamnern s opätovným víťazstvom Pakorna na body. Ten je v súčasnosti s 225 zápasmi, z toho 177 víťaznými, považovaný za jedného z najlepších aktívnych bojovníkov. Vo veku 25 rokov má na konte tituly šampióna oboch najprestížnejších štadiónov v Thajsku a je držiteľom opaskov pre majstra sveta organizácií WMC a Yokkao. Práve proti Pakornovi, zverencovi legendárneho Saenchaia, bude už 18. júna v bratislavskej HANT Aréne obhajovať titul majstra sveta organizácie WKU vo váhe do 67 kg talentovaný slovenský thajboxer Marco Novák.
