Sen vizionára Elona Muska sa stáva skutočnosťou. Síce pomaly, ale isto.
Futuristický prepravný prostriedok, prostredníctvom ktorého budeme zrejme už o niekoľko rokov cestovať po Európe nadzvukovou rýchlosťou, sa každým jedným dňom približuje realite. Po nedávnych informáciách týkajúcich sa vybudovania slovenskej stanice a infraštruktúry Hyperloopu, ktorá by mala zo začiatku spojiť iba pár stredoeurópskych krajín, máme tentokrát k dispozícii aj videozáznam z vôbec prvého verejného testu technológií, teda konkrétne pohonného systému s vlastnoručne navrhnutým elektromotorom. Netreba však zabúdať, že máme zatiaľ možnosť vidieť v akcii iba jeden z prvých konceptov, čomu nasvedčovali aj podmienky či absencia bŕzd. Časom by navyše mali na testovaciu trať pribudnúť ďalšie dôležité časti, ktoré umožnia využiť plný potenciál.
A aj keď išlo o demonštráciu skorého prototypu, čerstvo premenovaný start-up Hyperloop One ukázal, že provizórna konštrukcia (jednoduchá náhrada za prepravnú kapsulu) dokáže za 1,1 sekundy nabrať rýchlosť až 187 kilometrov za hodinu, pričom samotný pohyb zabezpečovala takzvaná pasívna magnetická levitácia, teda údajne jej lacnejšia a bezpečnejšia verzia. Celá šou trvala necelé dve sekundy a nakoľko nebol prítomný žiadny brzdiaci systém, na konci niekoľko desiatok metrov dlhej trate v americkej púšti zastavila rozbehnutú konštrukciu kopa piesku. Rovnako stojí za zmienku absencia nízkotlakového prepravného potrubia, ktoré pri plnohodnotnej prevádzke zabezpečí menší odpor vzduchu, a preto by sa mal prepravný prostriedok dokázať pohybovať rýchlosťou cez 1 200 kilometrov za jednu hodinu. Je ale ešte nevyhnutné, aby technológie, ktorými bude vybavený, prešli náročným vývojom a taktiež ďalšími podobnými skúškami.
Vysvetlenie princípu realizácie pohybu
"Hyperloop má potenciál vyriešiť veľa dnešných prepravných problémov na dlhé vzdialenosti," prezradil Gregory Hodkinson z jednej zo spoločností, s ktorými Hyperloop One oznámilo bližšiu spoluprácu. "Ak železnice pomohli uskutočniť prvú priemyselnú revolúciu, Hyperloop má potenciál spraviť to isté pre informačnú ekonomiku, prekonávanie vzdialeností a vytváranie prepojení medzi ľuďmi, miestami, ideami a príležitosťami."
"Budeme pracovať po boku týchto špičkových partnerov, aby sme dokázali pozmeniť budúcnosť cestovania, poskytli bezpečnejší, efektívnejší a udržateľný vysokorýchlostný základ pre pohyb ľudí a vecí," s nadšením povedal CEO spoločnosti Hyperloop One, Rob Lloyd.
Ako informuje web The Wall Street Journal, funkčný Hyperloop systém by mal byť pripravený na verejné používanie niekedy okolo roku 2020. Podľa slov Elona Muska ich výstavba infraštruktúry medzi mestami Los Angeles a San Francisco vyjde okolo 6 miliárd amerických dolárov, experti sú ale skeptickí. Tvrdia, že to môže byť neporovnateľne nákladnejšie.
