Nezvyčajný životný príbeh.
Práca pre najväčších technologických gigantov patrí medzi životné sny tisícov mladých študentov či starších pracovníkov, ale presťahovať sa napríklad do takého San Francisca, kde sídlia tie najvplyvnejšie spoločnosti, to nemusí byť až také jednoduché. Ešte v októbri minulého roku sme ťa oboznámili s chlapíkom, ktorý síce pracoval pre Google, ale kvôli vysokým cenám nájomného trávil svoje noci v dodávke na parkovisku vedľa svojho zamestnávateľa. Vtedy sme však ani netušili, že zamestnancov Google bývajúcich na parkovisku existuje o niečo viac, než len Brandon.
Dvojica mladých manželov Pete a Kara sa do oblasti San Francisca, konkrétne do časti Mountain View, presťahovali ešte pred piatimi rokmi, keď dostal Pete pracovnú ponuku a práca pre Google sa samozrejme odmietnuť nedá. Myšlienka života v dodávke ale obom z nich napadla ešte oveľa skôr, keď si na konci roku 2010 zaobstarali ojazdený karavan Winnebago Lesharo z rok 1985 a napriek tomu, že ich rodičia nechápali, čo sa to vlastne chystajú urobiť, Pete a Kara sa už nedali zastaviť. Peteovi v tom čase končila zmluva v americkom Chicagu, kde sa Kara venovala učiteľstvu, a keď konečne za 1900 dolárov zohnali svoj vysnívaný karavan, rozhodli sa všetko zanechať za sebou a presťahovať sa do Michiganu. V michiganskom meste Attica chvíľku pobudli pri rodičoch a potom ich život zaviedol až do Texasu, kde si na chvíľku vyskúšali život výlučne v pojazdom obytnom dome a keďže do neho stihli aj trošku zainvestovať, odrazu sa viac než 25-ročné vozidlo stalo celkom slušne obytným. Interiér svojho vozidla rekonštruovali postupne a za pár desiatok dolárov, ale mechanické opravy týkajúce sa motora či prevodovky sa postupne vyšplhali až do výšky takmer 10-tisíc dolárov, čo už nebola zanedbateľná suma.
Postupom mesiacov ale obaja začali zisťovať, že život v karavane možno nebol tým najlepším životným riešením, keďže si v Austine dlho nevedeli nájsť prácu. Chvíľkami už boli skutočne zúfalí, keď tu jedného dňa Peteovi zazvonil mobil a na druhej konci linky bol hlas pracovníka z Google, ktorý mu ponúkol dočasnú pozíciu ešte v apríli roku 2011 a keďže iná možnosť nebola, Pete s nadšením ponuku prijal a až do januára 2012 sa mu darilo pracovať pre Google priamo z Austinu, takže sa so svojou manželkou nemusel nikam sťahovať. Nešlo o to, že by bolo zložité prejsť so svojím karavanom ďalšie kilometre až do Kalifornie, ale vo vzduchu sa skôr vznášala atmosféra neistoty, pretože v jednej chvíli dvojici zostávalo posledných 50 dolárov a budúcnosť bola zahmlená.
Keď sa potom obaja presťahovali aj so svojím karavanom do Kalifornie, stáli pred dôležitým rozhodnutím. Nájsť si apartmán, alebo radšej zostať vo svojom karavane až dovtedy, dokým to bude možné? Nakoniec si dvojica povedala, že po skúsenostiach s minimálnymi financiami skúsia pokračovať v živote v karavane. Spočiatku sa ale báli toho, aby z bývania na Google parkovisku nevznikli nejaké problémy, keďže Pete pracoval iba ako dočasný zamestnanec, a tak im chvíľku trvalo, kým sa odhodlali presunúť priamo pred kampus. Aj keď mali obavy z toho, čo im povie bezpečnostná služba, rýchlo sa s jej pracovníkmi skamarátili a občas spoločne chodili pokecať, keď sa strážnici vo svojej službe nudili. Vo svojom karavane síce nemali tečúcu vodu, ale Pete mohol bez problémov využívať kúpeľnu priamo v Google a Kara si rýchlo zakúpila permanentku do posilňovne, kde nebol problém osprchovať sa. Možno ti to príde trošku zvláštne, ale Pete a Kara očividne vedeli, čo robia, pretože v dobe, keď bývali vo svojom karavane, čiže od januára 2012 do októbra 2013, dokázali každučký mesiac ušetriť až 80 percent svojich zárobkov a keďže vždy snívali o tom, že si budú môcť dovoliť odísť do dôchodku oveľa skôr ako iní ľudia, ich plány sa postupne začínali napĺňať.
Za ten čas sa im podarilo našetriť toľko peňazí, že si v už v júni roku 2013 kúpili vlastný dom za viac než 500-tisíc dolárov, s pomocou hypotéky, a aj keď ho spočiatku považovali len za investíciu a chceli ho prenajímať, rýchlo pochopili, že život v dome so všetkým potrebným vybavením má svoje čaro, aj keď bol život v karavane romantický a útulný. V októbri sa preto rozhodli nadobro presťahovať do nového domu, ale svoj karavan si nechali a to nielen z nostalgie. Pete ho ešte niekoľko mesiacov používal vtedy, keď musel v práci zostať dlho do noci a potom sa mu už samozrejme domov nechcelo ísť len kvôli tomu, aby na druhý deň ráno prišiel zase späť.
V súčasnosti si nažívajú vo svojom dome, za ktorý síce nezaplatili v hotovosti, ale zobrali si na neho hypotéku, ktorú teraz postupne a celkom bez problémov splácajú. Pomáha im napríklad aj fakt, že ich dom je natoľko veľký, aby ponúkol prenajímateľné miesto pre ďalšie tri rodiny či páry, a tak im každý mesiac prichádzajú na účet tisíce dolárov od ľudí, ktorí spolu s nimi bývajú. Svoje rozhodnutie žiť v karavane teda dodnes neľutujú a vždy so smiechom a úsmevmi na tvárach spomínajú na to, ako sa takmer dva roky takmer každý večer stretávali v neveľkom karavane a ostatní si o nich mysleli, že to v hlavách nemajú celkom v poriadku. Dal by si sa na to ale nahovoriť napríklad aj ty?
