Špeciálna biologická technika, ktorej sa hovorí optogenetika, bude už čoskoro vyskúšaná na jednom z nás. A jej prvá úloha nie je vôbec ľahká.
Po niekoľkoročných testoch, ktoré doteraz prebiehali výhradne iba na zvieratách ako sú opice, príde onedlho rad aj na človeka. Pomocou takzvanej optogenetiky dokážu totiž doktori stimulovať aktivitu neurónov v našom mozgu, a tak napríklad navrátiť stratený zrak. Aj keď s rozmazaným pohľadom a v čiernobielom prevedení, ale predsa. Princíp spočíva vo vracaní určitého zážitku, pri ktorom boli aktívne určité neurónové bunky, a to formou ich opätovného osvetlenia. Táto metóda tak vedcom poskytuje efektívny nástroj na pochopenie procesov mozgových funkcií (zrak, motivácia, strach, pohyb a i.) a identifikáciu špecifických buniek, ktoré za nimi stoja.
Biologickú techniku doktori a vedci zrealizujú behom budúceho mesiaca a to vstreknutím vírusov zmiešaných spolu s na svetlo citlivými proteínmi priamo do očí nevidiaceho pacienta. Konkrétne ide o gén z proteínu využívaného riasami na identifikáciu svetla a natočenie do smeru, odkiaľ prichádza. Ten má však menšie obmedzenie, pretože reaguje iba na modrú zložku prirodzeného svetla, čo môže v konečnom dôsledku spôsobiť už spomínané čiernobiele videnie. Pacientov bude počas prvého testu viac ako 15, pričom všetci trpia chorobou zvanou retinitis pigmentosa, ktorá spôsobuje zhoršenie (tunelové videnie) a potom aj úplnej straty zraku. Zapríčiní to odumieranie fotoreceptorov, teda buniek citlivých na svetlo, ktoré sa nachádzajú v našich očiach.
"Štúdia, sponzorovaná startupom RetroSense Therapeutics, bude podľa všetkého prvým ľudským testom optogenetiky, technológie vytvorenej v neurovedeckom laboratóriu využívajúcej kombináciu génovej terapie a svetla na precízne ovládanie nervových buniek," vysvetľuje web TechnologyReview. "Cieľom optogenetiky je pozmeniť DNA inej bunky v očnej sietnici a tak zabezpečiť, aby reagovala na svetlo, vďaka čomu vyšle mozgu potrebný signál."
Prvý test budú pozorne sledovať poprední neurovedci, ktorí by techniku chceli v blízkej budúcnosti použiť aj na liečenie ďalších onemocnení, vrátane Parkinsonovej choroby. Optogenetika má teda svoj potenciál naozaj obrovský, čo sú pre nás skutočne pozitívne vyhliadky do budúcnosti. Jej vznik sa datuje do roku 1999, kedy vznikla ako nástroj na veľmi presné ovládanie aktivity neurónov. A hoci boli vedci zhruba pred šiestimi rokmi v značne pokročilom štádiu výskumu, až dnes to vyzerá tak, že je všetko pripravené na prvé reálne použitie v ľudskom tele.
