Legendárny komentátor zomrel dnes nadránom v Podunajských Biskupiciach.
Je pravdou, že som ho éru jeho komentovania nezažil v čase, keď bol v najlepších rokoch a keď sa poslucháčom Československého rozhlasu a divákom Československej televízie prihováral spoza mikrofónu priamo z dejiska dôležitých futbalových zápasov, krasokorčuliarskych exhibícií a mnohých ďalších športových podujatí. Nezabudnuteľnou je aj jeho spolupráca s českým kolegom Vítom Holubcom, s ktorým v roku 1972 napísal knihu Priviazaní k mikrofónu. Ako televízny športový komentátor priniesol informácie z 12 olympijských hier, 9 majstrovstiev sveta vo futbale, 26 svetových a 30 európskych šampionátov v krasokorčuľovaní a mnohých ďalších turnajov a stretnutí na medzištátnej, európskej či svetovej úrovni. Dnes o pol piatej ráno nás navždy opustil legendárny športový komentátor Karol Polák.
„Televízia začala vysielať v roku 1956. Prvý futbalový priamy prenos, ktorý som videl, komentoval jeden slávny rakúsky športový komentátor a to ma uchvátilo. Ale vtedy som ešte ani nesníval o tom, že by som ním chcel byť aj ja."
Bratislavského rodáka, ktorý sa narodil 7.9.1934, priviedla ku komentovaniu náhoda. Ako často sám spomínal, vyhliadli si ho počas štúdia operného spevu na Vysokej škole múzických umení a od moderovania televízneho spravodajstva sa postupne dostal až do redakcie športu Československej televízie, v ktorej zotrval až do rozdelenia federácie. Nezaháľal ani po tom, príležitostne komentoval aj naďalej, svojou nezabudnuteľnou povahou tešil ľudí aj na rôznych charitatívnych podujatiach. Karol Polák je držiteľom mnohých ocenení, vrátane televízneho ocenenia Zlatý krokodíl (1972) aj Ceny Československej televízie (1981). V roku 2003 získal Bronzové kruhy Slovenského olympijského výboru a SOV ocenil jeho publicistické pôsobenie aj udelením výročného ocenenia za rok 2008 - Ceny Mira Procházku. Po dovŕšení osemdesiatky mu zomrela manželka a vlani v septembri sa stihol ešte raz oženiť. Má dve deti.
Na záver mi dovoľte pripomenúť si jeho osobnosť niekoľkými nezabudnuteľnými výrokmi:
„Nemecký šprinter Kokot bezkonkurenčne vedie a kde sú naši, ďaleko za ním, bodaj by sme aj my mali takých Kokotov.“
(počas MS v atletike v Nemecku)
„A beží, beží...kto nám to beží?...Beží nám pätnásta minúta!“
„Kamil Čontofalský prihráva Martinovi Škrteľovi, svojmu spoluhráčovi zo Zenitu Leningrad.“
„Len dva národy v Európe majú ľubozvučné ľ - Slováci a Španieli. Zatiaľ čo Slováci si na ľ píšú mäkčeň, Španieli používajú ľ, ak pred l je i. Takže Casillas, Villa alebo Mallorca sa nečítajú Kasijas, Vija alebo Majorska, ale správne Kasiľas, Viľa alebo Maľorka.“
Karol Polák komentoval aj pamätnú Panenkovu penaltu vo finále ME 1976:
