Nenatáčala sa Perinbaba náhodou niekde v blízkosti tvojho domova?
Už sú to takmer tri mesiace, čo sme na našom webe zavŕšili rok trvajúci seriál o amerických filmoch točených v Česku a na Slovensku. Keďže nám bolo dosť vyčítané, že aj napriek rovnocennému názvu bolo slovenských lokácií o podstatnú časť menej, v poslednej desiatej časti, sme vám sľúbili, že slovenskej časti čitateľov to nejakým spôsobom vykompenzujeme. A keďže my svoje sľuby plníme, prichádza na rad výber tých najznámejších slovenských filmov a ich lokácií, na ktorých sa nakrúcali na našom území. Sme si vedomí, že možno nie všetky snímky v tomto rebríčku sa môžu pochváliť fantastickými hodnoteniami kritikov či divákov, ide skôr o ukázanie rôznorodosti našej krajiny, ktorá toho ponúka niekedy omnoho viac, ako si mnohí z nás myslia. A ktovie, možno sa niektorý z filmov nakrúcal kúsok od teba.
Obchod na korze (1965)
A začneme pekne zostra. Možno ti názov nič nehovorí, no ver, že ide o náš najúspešnejší slovenský film v histórii, keďže ako jediný získal najcennejšiu sošku (áno, aj Slovensko má viac Oscarov ako Leonardo Di Caprio). Film vychádzajúci z rovnomennej poviedky scenáristu Ladislava Grosmana rozpráva príbeh Tóna Brtku na pozadí 2. svetovej vojny. Brtku stvárnil nezabudnuteľný Jozef Kroner, ktorý je, pravdepodobne, najúspešnejším a najobľúbenejším hercom minulého storočia v Česko-Slovensku. Nakrúcalo sa vo východoslovenskom meste Sabinov, kde na jednom dome na námestí nájdete aj pamätnú tabuľu, ktorá pripomína tento filmový klenot. Pokiaľ ťa film zaujal, môžeš si o ňom niečo viac prečítať v našom staršom článku, kde máš celý film možnosť rovno aj zhliadnuť.
Perinbaba (1985)
Klasickú rozprávku režiséra Juraja Jakubiska vám pravdepodobne nijako predstavovať netreba. Originál pochádza z pier bratov Grimmovcov a do scenára ju upravil Ľubomír Feldek. Zaujímavostí ohľadom snímky by sa, pravdepodobne, našlo aj na celý článok, no zhrnieme si to takto. Nakrúcalo sa v Zázrivej či v okolí Martina, no najpozoruhodnejšou lokáciou je bezpochyby Dobšinská ľadová jaskyňa, v ktorej nájdeme okrem iného aj vyše 300 schodov, čo malo za následok, že predstaviteľka Perinbaby, Giulietta Masina musela byť pre svoj vek vynášaná von horskými nosičmi. Z tohto dôvodu niekoľkokrát dokonca odmietla obed, len aby nemusela cestu zopakovať viackrát. Mimochodom, pri nakrúcaní scén s lietaním boli herci zavesení na žeriave niekedy vo výške viac ako 10 metrov, pričom plnú zodpovednosť za ich životy mal Jakubisko. Čokoľvek by sa stalo, režisér by išiel do väzenia. Poriadne komickou bola situácia, keď kulisári nemali dostatok klincov na dobudovanie kulís. A keďže žiadne na Slovensku nenašli (!), boli nútení ísť do Rakúska a previesť načierno cez colnicu 50 balíkov klincov.
Láska na vlásku (2014)
Urobíme najväčší skok do prítomnosti, a to historickou rozprávkou Láska na vlásku, o ktorú sa z režisérskej i scenáristickej stránky postarala Mariana Čengelová-Solčanská. Snímke sa vyčítala hlavne zavádzajúca kampaň spojená so speváčkou Celeste Buckingham, pričom kvalitou sa dostala u divákov len tak tak nad hranicu priemernej snímky (51%), v našej recenzii sa jej nedostalo ani toľko. Ako som ale spomínal vyššie, nejde tu o kvalitu filmu, ale o lokácie, ktoré boli, mimochodom, v tomto filme naozaj veľkým plusom. Vidieť sme mohli hlavne Oravský hrad, Zuberec, Nitriansky hrad či kostol v Dražovciach. Pokiaľ sa pamätám, tak v čase uvedenia vyvolalo poriadny rozruch predabovanie rozprávky do češtiny s odôvodnením, že stále väčšia časť mladých Čechov už jednoducho nerozumie „slovenštině“.
Bathory (2009)
Opäť Jakubisko a tentokrát s počinom, ktorý sa ešte na dlhú dobu zapíše do historických tabuliek slovenskej kinematografie. Ide totiž o náš najnavštevovanejší (432 269 divákov) a najdrahší (rozpočet sa pohyboval nad hranicou 300 miliónov slovenských korún) film. Počas nakrúcania bolo použitých viac než 5 000 kostýmov, vyfajčilo sa 210 000 cigariet a spotrebovalo 150 litrov filmovej krvi. Všetko nasvedčovalo tomu, že nás čaká fantastický zážitok (i keď..). Snímka o najväčšej vrahyni v dejinách ľudstva sa nakrúcala priamo na Čachtickom hrade, skanzene Pribylina, bratislavskej Kolibe, pri Dunaji a taktiež z časti vo Vysokých Tatrách. Dlho sa hovorilo aj o tom, že snímka zabojuje o Oscara v kategórii cudzojazyčný film, no nikto si asi počas nakrúcania neuvedomil, že pokiaľ sa točí v anglickom jazyku, film nemôže byť nominovaný (a na Miliónára z chatrče sa to fakt ani nechytá).
Pacho, hybský zbojník (1975)
Slovenských filmov je mnoho, no keď už došiel rad na posledný v tomto článku, určite to bude ďalšia nezabudnuteľná úloha Jozefa Kronera pod taktovkou Martina Ťapáka. Zbojnícka paródia si získala mnoho fanúšikov, pričom len v kinách ju videlo takmer 850 000 ľudí, čo je na tú dobu v Česko-Slovensku fantastické číslo (vlastne najlepšie za obdobie 1970-82). Nakrúcalo sa a v Bielovodskej doline, Manínskej tiesňave, Rajeckej Lesnej, na Súľove, Červenom Kameni, Terchovej, v okolí Bratislavy a v Lakšárskej Novej Vsi. O dialógy (ktoré sú na rozdiel od prostredia a kamery v nových slovenských filmoch obrovskou slabinou) sa postarala najznámejšia dvojica nielen svojej doby, Lasica-Satinský, no keďže v tom čase mali zákaz činnosti, ich mená nenájdete nikde uvedené. Pozorným ušiam ale neujde, že liptovský murár Jožko je nadabovaný práve Satinským, čo na tú dobu bol poriadne odvážny čin.
Z ďalších filmov môžeme spomenúť ešte napríklad Legendu o lietajúcom Cypriánovi (Červený kláštor, Hronský Beňadik, Nitra, TANAP, Pieniny), Fontánu pre Zuzanu (Bratislava, Hrušov), Tisícročnú včelu (Zuberec) či Sokoliara Tomáša (Oravský hrad). Tak čo, nájde sa medzi týmito filmami aj niektorý, pre ktorý máte slabosť a nerobí vám problém pozrieť si ho viackrát?
