Japonskí odsúdenci na smrť nevedia, kedy budú popravení.
Trest smrti v súčasnosti v Európe neprichádza do úvahy. Avšak, ako to už býva zvykom, z každého pravidla existuje výnimka, a tak dodnes zostáva Bielorusko jedinou európskou krajinou, ktorá ešte stále používa v prípade usvedčenia aj možnosť udeliť ten najtvrdší trest. Európska únia ani Rada Európy tento trest neschvaľujú a jedinou krajinou západného sveta, kde sa trest smrti ešte stále využíva, tak zostávajú Spojené štáty americké.
Ak patríš medzi filmových fanúšikov, potom ti v mysli určite utkvela scéna napríklad z filmu Zelená míľa, kde si mohol americký trest smrti pozorovať v priamom prenose. Vo filme bolo vtedy použité elektrické kreslo, ale tento spôsob vykonávania trestu smrti už postupne upadá do zabudnutia aj v USA, pretože väčšina štátov uznávajúcich trest smrti prešla ku smrteľným injekciám obsahujúcim koktejl látok, ktorý je pre odsúdencov oveľa humánnejší a smrť prichádza oveľa rýchlejšie.
Keďže trest smrti sa mal postupom času stať humánnejším, odsúdenci môžu pred svojím odchodom z tohto sveta povedať zopár posledných slov, zakývať svojej rodine, ktorá zvyčajne sedí za sklom v druhej miestnosti, a vyžiadať si aj posledné jedlo, po ktorom túžia. Situácia v Japonsku je ale o trošku iná. Mnohé medzinárodné ľudskoprávne organizácie už USA kritizovali za to, že štáty stále povoľujú trest smrti a Japonsko na tom nie je inak. Ako jedna z mála rozvinutých krajín dodnes odsúdencov popravuje a dokonca je japonský trest smrti ešte oveľa drsnejší, ako ten v Spojených štátoch amerických.
Japonské zákony hovoria o tom, že človek odsúdený na smrť musí byť usmrtený najneskôr 6 mesiacov po tom, čo mu súd zamietne poslednú možnosť odvolania. Práve dátum, kedy súd zamietne väzňove posledné odvolanie, slúži ako oporný bod, vďaka ktorému si môžu byť väzni istí, že si pre nich smrť príde najneskôr o polroka. V prípade USA je dátum popravy dopredu ohlásený a odsúdenec môže za zostávajúci čas svoj život za mrežami do detailu naplánovať. Odsúdenci v Japonsku však takúto možnosť nemajú. Dátum popravy totiž nie je dopredu ohlásený a väzni odsúdení na smrť preto každé ráno vstávajú z postele s vedomím, že práve tento deň môže byť ich posledným.
Väzni sa o svojej poprave dozvedajú v ráno jej uskutočnenia a kým si ho strážnici odvedú do špeciálnej miestnosti, kde vyhasne jeho život, má možnosť vypýtať si ešte svoje posledné jedlo. Keď ho skonzumuje a odvedú ho na smrť, nemá si možnosť vybrať, ako to celé prebehne. Japonsko nepoužíva žiadne smrteľné injekcie, ani elektrické kreslo, ale rokmi osvedčený spôsob popravy obesením.
Zvláštnym faktom na japonskom treste smrti potom zostáva ešte aj to, že rodina a právnici sa o smrti odsúdeného nedozvedajú ešte pred samotnou popravou, ale až po tom, čo všetko prebehne. Pred pár mesiacmi, v októbri 2015, čakalo v japonských väzniciach na smrť celkovo 130 odsúdencov a väčšina z nich pritom požiadala o znovuotvorenie prípadov či dokonca o milosť. Od roku 1993 tak v Japonsku prišlo kvôli trestu smrti o život celkovo 102 ľudí a v roku 2015 odišiel zo sveta popravením v japonských väzniciach jeden odsúdený. Ani on v to ráno nevedel, že si poňho prišla smrť.
