Prepnúť do nočného režimu
Prepnúť do denného režimu
Sobota 5. 12. 2020 meniny má Oto

hľadaj na refresheri

Chceš dostávať notifikácie aj na tomto zariadení?
Hudba - Recenzie
13
Jakub P.
21. december 2015, 14:49
Uložený článok nájdeš
v ponuke používateľa.

Kid Cudi sa vybral rockovou cestou, jeho album je plný samovraždy a drog, no aj monotónnosti (Recenzia)

Cudderov najnovší album nie je ani zďaleka rapový. Scott sa vydal úplne iným smerom, čo sa mnohým nepáči. Ako to ale naozaj dopadlo? Má Speedin' Bullet 2 Heaven aspoň nejaké kvality?

Jakub P.
21. december 2015, 14:49
Kid Cudi sa vybral rockovou cestou, jeho album je plný samovraždy a drog, no aj monotónnosti (Recenzia)
Musíš byť prihlásený/á , aby si mohol uložiť článok.
Nepodařilo se uložit změny. Zkus se nově přihlásit a zopakovat akci.

V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
OK
13
Uložiť na neskôr.
Uložený článok nájdeš
v ponuke používateľa.

Ešte začiatkom roka 2015 sme verili, že toto obdobie bude u Kid Cudiho znamenať symbolický návrat záverečnej tretej časti trilógie Man on the Moon. Aj keď to tak podľa prvotných informácií malo byť, Cudder sa rozhodol, že medzi to (ak sa vôbec niekedy MOTM 3 dočkáme) vsunie ešte jeden projekt, album Speedin' Bullet 2 HeavenVždy robím hudbu. Krásne na tom je, že mám neustále veľa materiálu. A myslím si, že by bolo dobré vydať ešte niečo predtým, než sa von dostane Man on the Moon 3." 

 

Kid Cudi sa vybral rockovou cestou, jeho album je plný samovraždy a drog, no aj monotónnosti (Recenzia)

 

U niektorých ľudí sa už v tomto momente začal objavovať skepticizmus ohľadom toho, že to nebude ten starý Cudder, ktorého majú všetci radi, ale skôr ten nový, experimentujúci Scott, ktorý sa, povedzme to úprimne, nestýka zrovna s pozitívnymi názormi. Táto domnienka bola potvrdená prvými singlami - Confused, Wedding Tux a Judgemental Cunt. Na nich bola počuť akási zmes Kid Cudiho z albumu WZRD, Nirvany a tradičného Cuddera. V prípade prvého menovaného tracku to znelo celkom príjemne, avšak čo sa týka zvyšných dvoch, obavy fanúšikov boli na mieste.

 

So Speedin' Bullet 2 Heaven Scott opustil hip-hop a až príliš zhurta sa ponoril do alternatívneho rocku. To je totiž žáner, ku ktorému Cudiho tvorba smeruje a ak sa niekedy dočkáme MOTM 3, pravdepodobne bude znieť podobne. Očakávania pred releasom stále upadali, no, na druhej strane, dosku netreba úplne zatracovať, pretože sa dá na nej nájsť niekoľko príjemných songov. Nebudem sa tu stavať do pozície človeka, ktorý absolútne odmietne Cudderov projekt, hoci má zopár pozitív, len preto, lebo skúsil niečo odlišné, to by som túto recenziu ani nemusel písať. Radšej som toho názoru, aby sme si projekt rozobrali na drobné a zhodnotili, v čom obstál lepšie a v čom horšie.

 

Kid Cudi sa vybral rockovou cestou, jeho album je plný samovraždy a drog, no aj monotónnosti (Recenzia)

 

Kid Cudi trávi v štúdiu pravdepodobne majoritu zo svojho času, keďže si v rámci SBTH pre nás pripravil rovno dva disky. Ten prvý obsahuje v podstate samotný album, 18 skladieb, zatiaľ čo na druhom nájdeme demá a a nejaké extra tracky. 18 piesní je pomerne dosť, dovolím si povedať, že Cudder to už tu trochu prešvihol. Mnoho zo songov znie veľmi podobne a navyše sa na nich neobjavuje žiaden hosť, čo len podčiarkuje silnú monotónnosť. Jeden hlas ťa dokáže na takú dlhú dobu udržať zaujatého len, ak funguje zaujímavo, k čomu tu však, bohužiaľ, nedochádza. Piesne ako Séance Chaos, Angered Kids, Fuchsia Butterflies či Red Sabbath mohol Scott kľudne vyhodiť, presunúť na druhé CD alebo ich radšej nahradiť bonusovkou Insides Out, ktorá je oveľa kvalitnejšia. 

 

Kid Cudi sa vybral rockovou cestou, jeho album je plný samovraždy a drog, no aj monotónnosti (Recenzia)

 

Tomu, že album znie často jednotvárne a nudne, dopomáha aj pomerne úzka selekcia nástrojov, ktoré boli použité. Na doske totiž nenájdeme žiadne syntetické zvuky, Cudder si celú produkciu s jednou jedinou výnimkou v podobe spolupráce s Plain Patom ošéfoval sám, pričom využil len vlastné zručnosti s basgitarou, bubnami, akustickou gitarou a elektronickou gitarou. Isteže, tieto nástroje tvoria nádherné zvuky, čo počuť na Confused!, Handle With Care, Screwed či Embers, apropo jednej z najlepších vecí na albume, no pri enormnom opakovaní sa jednoducho strácajú čaro. Keby Kid Cudi okresal počet songov a miesto na produkčnej stoličke prenechal aj niekomu druhému, výrazne by tomuto predišiel. Menej je niekedy viac, čo už. Na druhej strane, ak sa na zvukovú stránku nepozeráme z pohľadu celého LP, ale pozrieme sa jednotlivo na skladby, vynorí sa aspoň jeden plusový bod. Zopár z nich je naozaj obstojných, ako príklad opäť použijem Embers či Confused!, ktoré možno počúvať neustále dookola. Za to môže práve fakt, že Cudderov hmkajúci spevavý prejav vhodne zapadol do elementárneho hudobného podkladu. Odsek ale znova zakončím slovom bohužiaľ, a to kvôli tomu, že v celkovom merite prevažuje tá monotónnosť.   

 

S čím sa však na Speedin' Bullet 2 Heaven stotožňujem a vidím v tom toho pravého Cudiho a hodnotím to veľmi pozitívne, sú témy. Cudder má značne za sebou ťažké obdobie plné depresií a temných myšlienok točiacich sa aj okolo definitívneho konca. Všetky ich pretavil do otvorených riadkov, z ktorých idú miestami až zimomriavky. Celý album pôsobí ako rôznorodé myšlienky človeka, ktorý ide spáchať samovraždu, no v tomto prípade ide skôr (dúfajme) o samovraždu ako metaforu. Muž z Mesiaca, ktorého predošlý komplikovaný život a tvorba smerovali k tomuto bodu, zabíja svoje tradičné ľudské ja a tým sa snaží zbaviť problémov. Načrtáva to na príjemnej otváracej hmkačke Edge of the Earth / Post Mortem Boredom: "Hanging on the edge of the earth / Oh what a beautiful scene / Oh what a beautiful end scene to see." Posledná spoveď je potom vystavaná na záverečnom, už niekoľkokrát spomínanom tracku Embers: "I realize there are no answers / To rid me of this cancer / I really gotta leave." Či sa touto cestou dokázal Scott naozaj striasť všetkých útrap a vystreliť svoje ja smerom do raja, musí vedieť v prvom rade on. Ja ale potvrdzujem, že vo zvuku cítiť úprimnosť a bolesť, čo je len a len dobré. Ako bonus by som ešte spomenul jeden z mnohých odkazov smerom k Nirvane, riadky na skladbe Adventures odkazujúce na track Moist Vagina"Her vagina is moist and warm."

 

 

Vysporiadať sa so spomínanými ťažkosťami pomáhajú Cudderovi aj drogy, ktoré sú na albume často vyťahované a je na ne ponúkaný dvojitý pohľad. Napríklad v Confused! spieva o tom, že neznáša omamné látky, avšak miluje efekt, ktorý vyvolávajú: "I hate the drugs but I love the numb." Námet drog je potom rozšírený až na ideu závislosti na temnej skladbe The Nothing. To, že halucinogénny efekt je vyvolaný i na coveri dosky, snáď už dopĺňať ani netreba. Kid Cudi jednoducho odráža svoj mentálny stav každým možným spôsobom zahŕňajúc hudbu, vystupovanie, či spôsob obliekania sa.  

 

Posledným bodom, pri ktorom sa u SBTH špeciálne zastavím, sú animované postavičky z 90. rokov - Beavis a Butt-Head. Tie nás totižto prevádzajú celým projektom, na ktorom si zastávajú postavy rozprávačov (Cudder využil takúto formu už aj na MOTM). Z ich viet sa dajú vyčítať ďalšie informácie o tom, ako sa Kid Cudi aktuálne cíti a čo robí. Potvrdzujú však aj to, že táto doska si naozaj brala veľkú inšpiráciu z Kurta Cobaina. Ich bláznivé hlasy miestami trochu otravujú, ale v prevažnej miere zapadli do psycho atmosféry dobre a prinášajú aspoň aké také osvieženie.

 

 

Celkové pocity z albumu sú veľmi zmiešané. Povedal by som, že po hudobnej stránke Kid Cudi až príliš neohrabane skočil do rockových vôd a snahou odprodukovať si všetko výlučne sám spôsobil viac škody, než úžitku. Songov dal na dosku jednoducho veľa, a pritom niektoré z nich sú kvalitatívne naozaj vedľa. Avšak, na druhej strane, sú na Speedin' Bullet 2 Heaven i viaceré svetlé momenty. Tým výrazne dopomáhajú aj pravdovravné texty, samotná pointa a emocionálne vystupovanie. Ak si postupne človek pustí iba tie obstojné skladby, znie to zaujímavo, no v momente, keď si necháš hrať celý projekt, začne ťa ubíjať monotónnosť. Fakt ma mrzí, že Cudder tento album trochu neokresal, nedovolil viacerým ľudom priložiť ruku k dielu a že toho Kida Cobaina, ktorý nie je zlý, no dostal až moc veľký priestor, trochu nevybalansoval. Nového Scotta ani zďaleka nezatracujem, svojou tvorbou dokázal, že hudbu robiť vie, ale táto doska by ešte potrebovala vyšperkovať niektoré podstatné detaily. Nech sa v budúcnosti Kid kľudne uberá touto cestou, zároveň by si však mal dať viac záležať na tom, aby nedával von všetko, čo len tak nahrá. Rozhodne totiž má o čom rozprávať a aj na tejto doske ukázal, že myšlienku dokáže zhudobniť, no, žiaľ, pokazil to tým okolo. 5/10

 

Pre viac informácií zo sveta urban music sleduj Raporter

Aké hodnotenie by si dal ty?
0/10
Upozorniť na chybu. Ak si našiel nedostatok v článku alebo máš pripomienky, daj nám vedieť.
Ohodnoť článok
1
Zdieľaj článok
Hodnotenie tohto článku je dostupné len s aktívnym predplatným REFRESHER+.
Predplatiť si
Zrušiť
Pri hodnotení článku nastala chyba. Skús sa nanovo prihlásiť a znova ohodnotiť článok.

V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
OK
NAHOR
Dostávaj najlepší obsah mailom
Nestíhaš všetko sledovať? Pošleme ti do schránky najčítanejší a najlepší obsah.
Žiadny spam. Kedykoľvek sa môžeš z odberu odhlásiť.
Posielať email
Najčítanejšie
Domov
Zdielať
Diskusia
Hľadať
Viac
Zapni upozornenia a už ti nič neujde!

Chceš vedieť čo sa deje a mať prehľad? Dostávaj upozornenia o najhorúcejších správach na Refresheri.

(Príklady: Horel Notre Dame, Zomrel Mac Miller, Trailer na Avengerov)
(Príklady: Sagan skončil prvý, Nový zákon s vplyvom na moderných ľudí, Dnes nás čaká zatmenie slnka)
Ak chceš, aby sme ti poslali takmer všetky novinky, vyber túto možnosť.