Pondelok 21. 5. 2018 meniny má Zina

hľadaj na refresheri

Odporúčame zapnúť browser notifikácie, ak budeš prihlásený na Refresher s týmto zariadením.

Sparta: Mestský štát známy výchovou svojich elitných bojovníkov, ktorí sú dodnes synonymom neporaziteľnosti a nebojácnosti

Obec, ktorá bola za čias svojho najväčšieho rozmachu nazývaná aj ako „prirodzený ochranca Grécka“.

19. december 2015, 11:02

Obec, ktorá bola za čias svojho najväčšieho rozmachu nazývaná aj ako „prirodzený ochranca Grécka“.

Sparťania si za čias svojej najväčšej slávy vydobyli v starovekom Grécku nevídaný rešpekt a prestíž, začo mohli vďačiť spoločnosti, ktorá sa prioritne starala len o boj. Vojenská vrstva sa v štáte stala všetkým, riadila výchovu, obchod i zákonodarstvo, čo v konečnom dôsledku predurčilo potomkov Herkula na neodvratný pád.

 

Sparta, kedysi preslávená vojenská mocnosť, no v súčasnosti už len malá a bezvýznamná dedinka ležiaca v južnej časti Peloponézskeho polostrova, v staroveku nazývanej aj ako región Lakónia. Práve tu, pri rieke Eurotas, v priebehu 10. storočia pred Kr., prenikli nečakane na polostrov grécke kmene Dórov, ktoré si silou podmanili domáce obyvateľstvo, heilótov. Historici sa zhodujú, že už vtedy sa u spartských mužov formovali základy ich bojovej taktiky, založenej na ťažkoodencoch a dokonale sformovaných šíkoch. Status legendy, aký poznáme napríklad z filmov alebo dokumentov získala Sparta až v klasickom období gréckych dejín, presnejšie okolo roku 650 pred Kr., kedy žilo v mestskom štáte cez 40 000 ľudí. Je však zaujímavé, že aj pri takom počte obyvateľov nebola nikdy Sparta obkolesená hradbami. Dôvodov preto bolo mnoho, napríklad, že samotnú stavbu opevnenia považovali muži za zženštilosť a slabosť, ale aj fyzicky nemožné ohradenie všetkých piatich dedín (Amyklai, Limnai, Kynosúra, Mesoa a Pitané), ktoré spadali pod správu Sparty.

 

Sparta: Mestský štát známy výchovou svojich elitných bojovníkov, ktorí sú dodnes synonymom neporaziteľnosti a nebojácnosti

 

Základy úspešných reforiem a politického systému známej vojenskej mocnosti postavil jediný muž, zákonodarca (efor) Lykurgos. I keď je jeho pôsobenie, ale aj život, zahalený tajomstvom, vieme o ňom, že na „čelo“ mestského štátu sa postavil v nepokojných časoch histórie Sparty. Aj keď sa oficiálne nikdy nestal kráľom, ustanovil reformy, ktoré značne dopomohli k zvelebeniu politického života. Zásadnou zmenou bolo ustanovenie takzvanej gerúzie, rady starších. Tí rozhodovali o prerokovávaných návrhoch na ľudovom zhromaždení. Rada mala 28 členov a každý musel mať viac ako 60 rokov, vo funkcii sa tak zostávalo doživotne. Sparta sa často označuje za štát so zmiešanou ústavou, keďže sa v nej miešali prvky demokracie, aristokracie či tyranie. Tieto režimy sa dôsledne menili, často aj proti vôli občanov, aby sa tak zaistila bezpečnosť štátu a lojalita prívržencov v cudzine. V mestskom štáte vládli dvaja králi vždy z dvoch tradičných rodov - ÁgidovcovEurypontovcov. Moc tejto dvojice obmedzovala pätica eforov. Kontrolovali výcvik a výchovu mládeže, sprevádzali panovníkov pri vojenských výpravách. Ak sa nesprávali primerane svojej funkcii, porušovali Lykurgovskú ústavu, začo ich mohol stihnúť ten najvyšší trest.

 

Sparta: Mestský štát známy výchovou svojich elitných bojovníkov, ktorí sú dodnes synonymom neporaziteľnosti a nebojácnosti

 

Sparťania sa uzatvárali voči vplyvu iných gréckych štátov a svoju dominanciu si spájali s tvrdou výchovu. Základom bojovej taktiky sa im stala formácia falanga, tesne zomknutý šik zložený z viacerých radov, ktorý po určenom smere vytvoril neporaziteľnú údernú silu. A práve takýto spôsob života bol pre mužov fyzicky veľmi náročný a tvrdý. Už od narodenia sa nemluvňatá odchovávali bez plienok, aby sa tak „dopriala voľnosť údom a celej postave, ďalej zverencov uspokojovali malým množstvom potravy a neboli vyberaví, aby sa nebáli tmy a samoty, ani aby nepoznali nespôsobnú mrzutosť a plačlivosť“. Po dovŕšení 6. roku chlapci opúšťali svoje rodiny, aby podstúpili prísnu kázeň založenú na absolútnej poslušnosti, za akékoľvek porušenie príkazov boli mladíci brutálne zbičovaní remencami. Učili sa skromnosti v jedle a pití, ale aj v odievaní a bývaní. Chodievali väčšinou bosí, čo najkratšie ostrihaní, oblečení do jedného hrubého kusu odevu. Tréning sa zo začiatku skladal z atletických disciplín ako skoku do diaľky, zápasení a vrhaním oštepom. Učili sa rovnako písať, čítať, spievať či tancovať, nechýbalo dokonca ani memorovanie štátnych zákonov alebo básni.

 

Všetko smerovalo k jedinému cieľu, úplnej poslušnosti, vytrvania v náročných podmienkach a k víťazstvu v boji.  Po ďalších šiestich rokoch sa ich výchova stala ešte tvrdšou a strava viac chudobnejšou. Podľa tútorov sa tým v nich cvičila múdrosť, obratnosť a jednanie pod tlakom, koho napadlo jedlo ukradnúť a bol prichytený, čakal prísny trest.  Po dovŕšení osemnásteho roku, sa spartskí chlapci oficiálne stali dospelými, z dôvodu čoho sa zúčastňovali „zasväcovania“ v podobe krvavých krypterií. Úloha bola „prostá“, vybraní mladíci sa pod rúškom noci vydávali na výpravu proti „potenciálnym nepriateľom“ z radov heliótov. Otrokov v spánku podrezávali alebo brutálne mrzačili, masakrom neunikli ani deti či tehotné ženy. Po tejto skúške sa už ako muži, mohli pripojiť k skupine asi 15 bojovníkov, s ktorými zdieľali spoločný stan, stôl aj bojisko. Výchovu stručne opisuje aj filozof Plútarochos: "Výchova sa vzťahovala na muža až do dospelého veku. Nikomu totiž nebolo dovolené žiť ako by sám chcel, ale mali práve tak ako vo vojenskom tábore i spôsob života vymedzený k službe obci, aj zamestnanie stanovené všeobecnými potrebami, pretože sa domnievali, že nepatria sami sebe, ale vlasti ...

 

Sparta: Mestský štát známy výchovou svojich elitných bojovníkov, ktorí sú dodnes synonymom neporaziteľnosti a nebojácnosti

 

Obživa slobodných občanov však nebola len bohatá korisť z vojenských výprav ale aj pôda, na ktorej hospodárili helióti. Zotročené obyvateľstvo sa muselo starať o blahobyt a zaistiť akékoľvek potreby spartských mužov a žien. Pri hospodárstve treba tiež spomenúť aj ďalšiu spoločenskú vrstvu, takzvaných periorikov (v preklade bývajúci okolo). Inak slobodní, ale neplnoprávni občania, zaoberajúci sa obchodom, poprípade remeslami. Pochádzali z radov cudzincov, platili povinné dane a dalo by sa povedať, že ovládali väčšinu spartského obchodu. Vďaka kastovému systému v meste neexistovala rovnosť, no nedalo by sa hovoriť ani o obrovskej priepasti medzi elitou a chudobou. Podľa historikov, pokiaľ ste sa narodili ako slobodný Sparťan, žili ste v relatívne demokratickej spoločnosti. No sčasti ste sa o to museli aj pričiniť, preukázaním vašej zdatnosti a lojality voči vlasti. Zaujímavosťou je aj postavenie žien v Sparte, ktoré bolo od zvyšku mestských štátov značne liberálnejšie. Dievčatá, po siedmom roku svojho života, zostávali doma, zúčastňovali sa však pravidelne päťboja, gymnastických aj tanečných lekcií, dokonca nebolo zriedkavé, že spolu s chlapcami aj pretekali.

 

Sparta: Mestský štát známy výchovou svojich elitných bojovníkov, ktorí sú dodnes synonymom neporaziteľnosti a nebojácnosti

 

Mesto roku 464 pred Kr. zasiahlo rozsiahle zemetrasenie, ktoré si vyžiadalo viac než 20-tisíc obetí. Túto tragédiu však využili zotročení heilóti a započali už Tretiu Messenskú vojnu s cieľom vymaniť sa spod nátlaku Sparťanov. „Grécki vlci“ sa po desať ročnej vojne ubránili len z vypätím všetkých síl a za pomoci spojencov z Peloponézskeho spolku. Rebelujúcich otrokov však nezmasakrovali, ale prepustili a dovolili im opustiť rodnú zem. Po období Grécko-Perzskej vojny sa stali Sparte úhlavným nepriateľom Atény a jej námorný spolok. Niekoľkoročné spory vyvrcholil až do peloponézskej vojny, ktorej víťazom sa síce stala sparta, ale tá prišla počas bojov o mnoho vojakov, čo ju v konečnom dôsledku značne oslabilo, ale aj posunulo na piedestál mestských štátov v Grécku. Niektorí historici dokonca hovoria  aj o období spartskej ríše. Avšak, nekončiace boje, či už proti vzbúrením heilótom, alebo Peržanom, značne obmedzoval počet brancov a tým aj útočnú silu.

 Sparta: Mestský štát známy výchovou svojich elitných bojovníkov, ktorí sú dodnes synonymom neporaziteľnosti a nebojácnosti

 

A práve nízke počty bojaschopných bojovníkov sa stali hlavnou príčinou úpadku Sparty. Ukázalo sa to aj v rozhodujúcej bitke roku 371 pred Kr.. Sparta vtedy zažila zdrvujúcu porážku od Théb pri dedine Leuktra. Tébania pod vedením Epamenódása využili formáciu kosého šíku, posilnili pravé krídlo a druhé spolu so stredom oslabili - vytvorila sa tak prevaha na rozhodujúcom mieste. Po tejto bitke, úspešne  povstali proti Sparte aj messenskí heilóti, ktorí si nakoniec na Peloponézskom polostrove založili vlastné mesto. Sláva mesta „gréckych vlkov“ pomaly, ale isto, pominula. Jedným z ďalších  dôvodov úpadku bola aj úzka vojenská špecializácia Sparty. Nedochádzalo k rozvíjaniu ostatných odvetví a mesto závislé na podrobených heilótoch začalo upadať aj po ekonomickej stránke. Posledným trúbením pre pyšnú Spartu sa stali bojové vpády Théb, po nich získali v Grécku dominanciu macedónski králi Filip ll. a Alexander Veľký. Neskôr, v.2 storočí pred Kr., tak ako väčšina mestských štátov aj  Sparťania podľahli rozpínavosti Rímskej ríši. 

 

Sparta: Mestský štát známy výchovou svojich elitných bojovníkov, ktorí sú dodnes synonymom neporaziteľnosti a nebojácnosti

 

Aj keď sa Sparta ako štát už nikdy nepostavila na nohy, jej odkaz a symboly sa zachovali do dnešných dní. Pre historikov sa stala táto vojenská mocnosť aj príkladom zanikajúcej spoločnosti, ktorá zo samotného vrcholu padla až na zem.

Vyjadri svoj názor na článok
0
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
Odpad! Menej takýchto článkov
Super! Viac takýchto článkov
Povedz nám, prečo sa ti článok nepáči:
Ďakujeme za tvoj názor!
Pomáha nám a autorom pri skvalitňovaní obsahu na stránke.
Páčil sa ti článok? Zdieľaj ho priateľom
NAHOR
Diskusia4 komentáre
alebo poslať ako anonym
4 komentáre
Zoradiť komentáre podľa obľúbenosti času pridania
avatar
tour de France19. december 2015, 11:26

"Nase sipy zatemnia slnko a vasi muzi do jedneho zomru"..."aspon budeme bojovat v tieni" :D

24 Odpovedať · Nahlásiť
avatar
Fusakel14. jún 2016, 13:19

Super článok, ale vždy mi v podobných historických textoch chýba mapa aby som si vedel predstaviť čo sa kde odohrávalo, lebo to googlovanie ma unavuje...

1 Odpovedať · Nahlásiť
avatar
Alpheus13. jún 2016, 11:04

Veľmi dobre je popísaný Lakedaimon (Sparta) v historickom románe Ohnivá brána - Steven Pressfield. Jej životný štýl, bojová stratégia a taktiež Bitka pri Thermopylách ;)

1 Odpovedať · Nahlásiť
avatar
asdgfsdafsadf20. december 2015, 13:16

este ste zabudli na pederastiu :) doporucujem vyguglit .. ale v podstate je to o tom ze kazdy chlapec sa od 12 roku stal fuckboy-om :)

-2 Odpovedať · Nahlásiť
ZOBRAZIŤ ĎALŠIE KOMENTÁRE
Najčítanejšie