Prepnúť do nočného režimu
Prepnúť do denného režimu
Streda 19. 6. 2019 meniny má Alfréd

hľadaj na refresheri

Odteraz si môžeš článok
uložiť na neskôr.
Uložený článok nájdeš
v ponuke používateľa.
Odporúčame zapnúť browser notifikácie, ak budeš prihlásený na Refresher s týmto zariadením.
Zaujímavosti - Ľudia
11
johnnybravo
28. september 2015, 10:29

12 rokov strávil v kóme a bezvládny, ale vnímal všetko navôkol. Martin nedokázal komunikovať, čelil zneužívaniu a nakoniec ho zachránila opatrovateľka

Pri čítaní príbehu Martina Pistoriusa mrazí na chrbte. Dlhé roky vnímal všetko, čo sa okolo neho dialo, ale nedokázal nijak zareagovať.

johnnybravo
28. september 2015, 10:29
12 rokov strávil v kóme a bezvládny, ale vnímal všetko navôkol. Martin nedokázal komunikovať, čelil zneužívaniu a nakoniec ho zachránila opatrovateľka
Musíš byť prihlásený/á , aby si mohol uložiť článok.
Nepodařilo se uložit změny. Zkus se nově přihlásit a zopakovat akci.

V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
OK
11
Uložiť na neskôr.
Uložený článok nájdeš
v ponuke používateľa.

Duchovia neexistujú. O tom, či skutočne po svete behajú nejaké nadprirodzené bytosti by sme mohli diskutovať dlhé hodiny, dodávať dôkazy a pozerať na presvedčivé fotografie, ale s istotou by sme ich existenciu potvrdiť nevedeli. Avšak, nanešťastie pre jedného chlapca, dnes už dospelého muža, aspoň jeden duch na svete existoval a bol ním on sám. Je celkom možné, že si príbeh Martina Pistoriusa už niekedy videl, počul alebo čítal v novinách či v článku na internete. Martin vyrastal ako každý iný chlapec v jeho okolí. Hrával sa s autíčkami, behával po uliciach s kamarátmi a zapájal sa do futbalu, ale aj iných pouličných hier. Chodieval do školy a vo voľnom čase ho fascinovali rovnaké témy, ako aj všetkých rovesníkov na okolo. Obdivovali spoločne výkonné autá zaparkované na ulici a raz snívali o tom, že si podobné aj kúpia. Jedného dňa sa ale Martinov život začal meniť na nepoznanie.

 

Mal vtedy iba 12 rokov a nič nenasvedčovalo tomu, že by Martin trpel akýmkoľvek ochorením. Písal sa rok 1988 a chlapec vyrastajúci v Juhoafrickej republike na seba začínal pociťovať isté zmeny, ktorým však nevenoval prílišnú pozornosť. Začalo sa to nebadanou bolesťou hrdla po návrate zo školy, čo nebolo nič nezvyčajné, a tak si iba povedal, že to prejde a pokračoval vo svojom bežnom živote. Bohužiaľ, neprešlo to. Spočiatku sa jeho telo začalo meniť iba čiastočne, ale v priebehu niekoľkých mesiacov mu prekvapivo prestalo chutiť jedlo, čo začalo byť podozrivé pre jeho rodičov, ale pokračovalo to aj naďalej. Odrazu sa Martinovi nechcelo vstávať, ako každému tínedžerovi, ale tento chlapec dokázal prespať celé dlhé hodiny len tak, bez mihnutia oka. Vedel, že sa niečo deje a keď ho začali pobolievať nohy len z toho, že prešiel pár krokov po vlastnom dome, uvedomil si, že niečo naozaj nebude v poriadku.

 

Martin krátko po začatí záhadnej choroby

12 rokov strávil v kóme a bezvládny, ale vnímal všetko navôkol. Martin nedokázal komunikovať, čelil zneužívaniu a nakoniec ho zachránila opatrovateľka

 

Príznaky doktorom nenapovedali vôbec nič. Rodičia Martina samozrejme rýchlo vzali ku najrôznejším doktorom, aby sa prišlo na to, čo spôsobuje záhadné bolesti a zmeny v jeho správaní, ale lekári iba tápali v tme. Z Martina sa onedlho stal človek zabúdajúci na bežné fakty, mená, informácie a napokon aj tváre vlastných rodičov, čo vyústilo až do situácie, keď sa takmer 13-ročný chlapec nedokázal ani pohnúť. Ochabli mu svaly a odmietali fungovať tak, ako predtým, a preto sa z jeho končatín stali nepoužiteľné nástroje na chodenie či dvíhanie predmetov. Lekári eventuálne uviedli diagnózy ako tuberkulóza a meningitída, ale pravdepodobne sa žiaden z nich netrafil, pretože Martinov prípad sa od všetkých poznaných líšil. Nezaberali mu akékoľvek lieky a stala sa z neho prakticky iba prázdna ľudská schránka neschopná hovoriť či hýbať sa. Rozsudok lekárov bol jasný. Martin má iba mizivú šancu na to, že sa ešte niekedy dostane do stavu pred začiatkom choroby, a tak rodičom odporučili, aby ho zobrali z nemocnice späť domov a dobre sa oňho postarali až dovtedy, kým pokojne tento svet neopustí.

 

Martin Pistorius ale v tej dobe nebol iba hocijaký chlapec. Nemohol síce hovoriť ani sa hýbať, ale hlboko vo svojom vnútri vedel, že ešte nenastal čas zomrieť. Nasledujúce mesiace ho rodičia začali brávať do centra, kde sa oňho mali starať počas celého dňa a každučký večer si poňho jeho otec Rodney opäť prišiel. Staral sa o svojho syna aj napriek tomu, že ostatní už neverili v jeho návrat do bežného života. Neskôr, po rokoch, opisoval Rodney svoju nočnú rutinu so šťastným výrazom na tvári. Každý večer po návrate domov Martina okúpal, dal mu najesť a opatrne ho položil do postele, aby si mohol oddýchnuť. Tým sa preňho zodpovednosť za syna nekončila, pretože mal na každé dve hodiny nastavený budík. Vždy vstal, preložil svojho syna z boku na bok, aby netrpel preležaninami, a vrátil sa na dve hodiny späť do postele.

 

Malý Martin tam so svojimi rodičmi nebol. Od začiatku záhadnej choroby strácal vedomie a v prvých rokoch, keď navštevoval denné centrum, nevnímal nič okolo seba. Jeho rodičia a opatrovatelia sa ho snažili začleniť do učebného procesu, ukazovali mu rôzne obrázky, videá a články a verili, že niečo v nich Martina prinúti zareagovať, ozvať sa alebo pokrútiť hlavou, avšak všetky snahy boli márne. Jeho život sa navonok zdal byť stratený, ale niekoľko mesiacov po dovŕšení 14 rokov sa Martinova myseľ začala prebúdzať z dlhého spánku. Nevediac prečo, začo, načo ani kde, Martin odrazu zažíval záblesky, vracali sa mu potrhané spomienky a postupne si opäť začal uvedomovať, kde sa práve nachádza a čo sa s ním práve robí. Spočiatku to ešte nebolo také vedomie, ako pred vypuknutím choroby, ale už takýto posun znamenal, že sa jeho telo rozhodlo prebudiť.

 

Takto vyzerali návštevy denného centra 

12 rokov strávil v kóme a bezvládny, ale vnímal všetko navôkol. Martin nedokázal komunikovať, čelil zneužívaniu a nakoniec ho zachránila opatrovateľka

 

Tráviac svoje dni v dennom centre, Martin postupne rozpoznával tváre, videl prichádzať a odchádzať svoju matku, ale trápila ho jediná vec. Aj keď začínal rozumieť tomu, čo sa okolo neho hovorilo, nedokázal pohnúť svojím telom. Musel to byť nepredstaviteľný pocit prežívať pri plnom vedomí, zatiaľ čo jeho rodičia si stále mysleli, že ich syn je nenávratne stratený. Martin po rokoch priznal, že jedného dňa sa mu zrútil svet po tom, čo počas jednej z návštev sa jeho matka postavila pred neho a nahlas povedala, že dúfa v jeho smrť. Nie, nebolo to tým, že by svojho syna neznášala a chcel sa ho navždy zbaviť, veď práve naopak, túžila mať svojho chlapčeka späť, ale nevedela už ďalej pokračovať v takomto živote, nevediac o tom, čo sa s ním deje. Potrebovala nejakým spôsobom uzavrieť túto kapitolu svojho života, ale ani v najhoršom sne nepredpokladala, že jej syn všetko počuje a nedokáže nijak zareagovať alebo vyroniť slzu, pretože nemá kontrolu nad svojím telom.

 

Okrem tohto momentu sa po rokoch Martin rodine zdôveril aj s tým, že ho pracovníci a pracovníčky denného centra často zneužívali. Nebolo to vôbec také idylické, ako by sa navonok mohlo zdať. Spomínal si na to, ako ho kŕmili tak, že kovová lyžička tvrdo narážala na jeho zuby, pretože nedokázala otvárať ústa a opatrovateľka bola príliš lenivá na to, aby mu pri každom kúsku jedla ústa otvárala. Núdza však nebola ani o fyzické násilie, veď ako už len môže trpieť človek vo vegetatívnom stave, ktorý ani nevie, čo sa s ním deje. Často sa tak na jeho tele objavovali modriny z nešetrného zaobchádzania, ale najhoršie podľa neho bolo sexuálne obťažovanie. Ako Martin rástol, aj frustrované opatrovateľky si začali všímať vývoj v niektorých častiach jeho tela, a tak sa občas stávalo, že sa prišli uspokojiť priamo na jeho posteľ, alebo s ním dokonca simulovali pohlavný styk. A on sa nedokázal pohnúť ani nijako zareagovať na to, čo s ním stvárali.

 

Martin dnes priznáva, že v tom čase nevedel ako svoje trápenie zvládať. V hlave mu behali temné myšlienky a uvedomoval si, že pravdepodobne už nikdy so svojimi blízkymi neprehovorí, a tak sa rozhodol všetky myšlienky a fantázie zanechať niekde v tmavej časti svojej mysle a venoval sa iba tomu, že existuje. Nerozmýšľal nad ničím. Ponoril sa do tmy svojej mysle a vynáral sa iba vtedy, keď ho opatrovateľky posadili pred televíziu s rozprávkou o dinosaurovi Barneym. Rozprávky sú na jednej strane skvelá vec, ale ak pred jednou a tou istou rozprávkou človek sedí niekoľko hodín denne, potom by sa to dalo označiť aj za mučenie.

 

Jeho otec Rodney sa svojho syna nikdy nevzdal

12 rokov strávil v kóme a bezvládny, ale vnímal všetko navôkol. Martin nedokázal komunikovať, čelil zneužívaniu a nakoniec ho zachránila opatrovateľka

 

Plné vedomie sa bezvládnemu chlapcovi vrátilo približne po tom, čo dovŕšil 19 rokov. Znamenalo to, že naplno ovládal svoju myseľ, ale telo akosi aj naďalej odmietalo spolupracovať. V tom čase sa nakoniec pomyselne dokopal k tomu, že so svojím stavom musí niečo urobiť. Keďže sa nedokázal nijako pohnúť, začal vnímať pohyb slnka a vďaka jeho lúčom si po čase skúšania mohol urobiť predstavu o tom, aký je momentálne čas. Našťastie, nezačal sa zlepšovať iba stav jeho mysle, ale prvé náznaky spolupráce začalo vykazovať aj jeho bezvládne telo. Prvým a azda aj najdôležitejším krokom bolo to, že sa Martin dokázal naučiť jemne pohnúť svojím krkom. Vďaka tomu mohol trošku hýbať hlavou, ale jeho rodičia ani opatrovateľky nejavili o takýto znak pokroku žiaden záujem, pretože si mysleli, že je to prirodzený vývoj choroby.

 

Našťastie, jedna osoba v jeho okolí začala pozorovať maličké zmeny. Dalo by sa povedať, že jej Martin vďačí za návrat do života. Volala sa Virna van der Walt a pracovala v rovnakom centre, kde chlapca ostatné opatrovateľky zneužívali. Ona však bola iná. Pravidelne s Martinom absolvovala aromaterapiu, pri ktorej spoločne vdychovali najrôznejšie vône a keď boli spolu sami, často sa mu prihovárala, zdôverovala so svojimi problémami a po čase zistila, že Martin určite chápe to, čo mu hovorí. Vždy keď sa ho na niečo spýtala, snažil sa čo najviac hýbať svojou hlavou a pokúsil sa dokonca aj o úsmev, len aby Virne ukázal, že je pri plnom vedomí. Spočiatku váhala, ale keď si už bola takmer istá, oslovila jeho rodičov s tým, aby svojho syna zobrali k doktorovi, pretože podľa nej by dokázal normálne komunikovať.

 

Rodičia Martina s nádejou poslali na univerzitu v Pretórii, aby chlapec, teda vtedy už veľký chlap, podstúpil sériu testov. Výsledné správy hovorili jasne. Martin je pri vedomí a dokáže komunikovať. Otec s matkou mu teda okamžite zadovážili počítač schopný zvládať syntézu reči, takže niečo podobné ako v prípade Stephena Hawkinga, a Martin sa mohol po rokoch opäť porozprávať, aj keď s ťažkosťami, so  svojím okolím. Obrovský prelom v jeho prípade znamenal aj to, že sa mu pomaličky začínal vracať cit do hornej časti tela, a teda dokázal čiastočne hýbať hlavou a rukami, ale rečový syntetizátor musí používať až dodnes.

 

Oveľa krajší pohľad na šťastných zaľúbencov Martina a jeho manželky Joanne

12 rokov strávil v kóme a bezvládny, ale vnímal všetko navôkol. Martin nedokázal komunikovať, čelil zneužívaniu a nakoniec ho zachránila opatrovateľka

 

Príbeh chlapca, ktorý roky vnímal všetko okolo seba, ale nedokázal zareagovať, sa nakoniec skončil šťastne. Martin v roku 2008 vďaka svojej sestre spoznal slečnu menom Joanna a dvojica sa po približne roku spolužitia rozhodla zosobášiť. Následne sa presťahovali z Austrálie do Veľkej Británie a Martin sa začlenil do bežnej spoločnosti tým, že začal pracovať. Naučil sa tvoriť webové stránky, začal pracovať s grafikou a zákazníci ho oslovili s prvými požiadavkami, vďaka ktorým začal dnes už 40-ročný muž zarábať prvé peniaze. Mimochodom, ak by si sa chcel o jeho príbehu dozvedieť ešte o trošku viac, potom ti odporúčame prečítať knihu Ghost Boy, ktorú napísal samotný Martin s pomocou Megan Daviesovej a na trh sa prvýkrát dostala ešte v roku 2011.

Ohodnoť článok
39
Zdieľaj článok
Hodnotenie tohto článku je dostupné len s aktívnym predplatným REFRESHER+.
Predplatiť si
Zrušiť
Pri hodnotení článku nastala chyba. Skús sa nanovo prihlásiť a znova ohodnotiť článok.

V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
OK
NAHOR
Ako neregistrovaný si prečítal už 1/40 článkov tento mesiac. Prihlás sa pre neobmedzený prístup. Ako neregistrovaný si prečítal už 1/40 článkov za mesiac. PRIHLÁSIŤ / REGISTROVAŤ PRIHLÁSIŤ
Najčítanejšie
Záleží nám na súkromí čitateľov. Práve aj z toho dôvodu ti poskytujeme detailné informácie o tom, ako využívame súbory cookies a iné technológie zabezpečujúce správne fungovanie a rozvoj stránky. Pre viac informácií si prečítaj naše Zásady ochrany osobných údajov , kde nájdeš ako používame súbory cookies, prípadne sa oboznám Podmienkami používania portálu platných od 24.5.2018. Spracovaniu cookies môžeš zabrániť, alebo zmeniť svoje preferencie v nastaveniach internetového prehliadača, prípadne pre detailnejšie nastavenie klikni na viac možností nižšie.
Upozornenie na právo nastavenia ochrany osobných údajov na Refresheri

Vzhľadom na existujúce a aj chystané zmeny v zákonoch ti dávame možnosť detailného nastavenia spracovania osobných údajov a preferencií spojených so spracovaním osobných údajov.

Prečítaj si možnosti, posuň zobrazenie nadol, nastav si svoje preferencie a klikni na tlačidlo súhlasím, keď budeš chcieť pokračovať do služieb Refresheru. Súbory cookie sú životne dôležitou súčasťou technológie v tvojom prehliadači. Sú natoľko dôležité, že ich budeme musieť použiť pre zapamätanie si toho, že si toto okno potvrdil/a, v opačnom prípade by sme ti ho museli zobrazovať znova a znova.

Údaje, ktoré spracovávame, keď používaš Refresher
Zo strany Refresheru zbierame tieto osobné údaje:
  • Keď navštíviš Refresher, uchovávame si informácie o tom, ktoré články si prečítal, identifikátory zariadenia a prehliadača, časť IP adresy, alebo IP adresu v prípade prihlásenia do účtu, súbory cookie a poloha.
  • Pri prihlásení do účtu e-mailovú adresu
Prečo zbiera Refresher tieto údaje:
  • Na zlepšenie kvality našich web stránok a vývoj nových webových služieb
  • Na vykonávanie analýz a meraní, s cieľom pochopiť, ako sú naše web stránky využívané
  • Na to, aby sme nezobrazovali obsah, ktorý si už videl
  • Pre zobrazovanie prispôsobenejší obsah, ako sú napríklad relevantnejšie články
  • Pre schopnosť identifikovať ťa ako užívateľa pri prihlasovaní do svojho účtu
Zbierame údaje pre partnerov a reklamné siete:
  • identifikátory zariadenia a prehliadača, časť IP adresy, súbory cookie a poloha.
Prečo zbierame tieto údaje pre partnerov, tretie strany a reklamné siete:
  • Na to, aby mohli fungovať a zobrazovali relevantnejšie a užitočnejšie reklamy.
Zoznam reklamných sietí a nastavenia reklám

Nevyhnutné osobné údaje - cookies - pre zobrazovanie reklám zbierame pre nasledujúce spoločnosti:

Google (Google Ireland, 3RD FLOOR ,GORDON HOUSE ,BARROW STREET, Dublin, ID: 368047)
Formulár kontakt v súvilosti s osobnými údajmi >

AdForm (AdForm Aps,Wildersgade 10B, 1. Sal., DK-1408, Copenhagen, Denmark, ID: 26434815)
Kontaktné údaje pre najbližšiu pobočku >

Seznam (Seznam.cz, a.s, Radlická 3294/10, 150 00, Praha 5, 26168685)
Kontaktné údaje pre najbližšiu pobočku >

 

Možnosť vypnúť si personalizovanie reklám a zbieranie osobných údajov pre jednotlivých partnerov:

Upraviť nastavenia typov reklám Google - personalizovanie od spoločnosti Google

Upraviť nastavenia typov reklám AdForm - personalizovanie od spoločnosti AdForm

 

Svoje nastavenia pre všetky ostatné reklamné siete, aj tie, ktoré na Refresheri nenájdeš, si vieš prezrieť na stránke youronlinechoices.com/uk/your-ad-choices

Meranie návštevnosti

Google, Služba Google Analytics (Google Ireland, 3RD FLOOR ,GORDON HOUSE ,BARROW STREET, Dublin, ID: 368047)

Vlastníci webových stránok používajú na zlepšenie funkčnosti svojich stránok údaje zhromaždené službou Google Analytics. Zhromažďovanie údajov môžete deaktivovať tak, že si stiahnete a nainštalujete doplnok pre svoj prehliadač.

Stiahnuť doplnok pre prehliadač

Gemius (Gemius s.r.o. Na Výsluní 201/13 100 00 Praha 10 Česká republika)

Spoločnosť Gemius podobne ako služba Google Analytics vyhodnocuje a meria návštevnosť na niektorých webových stránkach. Na meranie využíva Cookies, ktoré si môžeš deaktivovať vo svojom prehliadači.

Hotjar (Hotjar Limited, company number C 65490, Level 2, St Julian’s Business Centre, 3, Elia Zammit Street, St Julian’s STJ 1000, Malta)

Hotjar využívame na analýzu návštevnosti a správanie sa užívateľov. Vytvára nám mapu aktivity návštevníkov, na webových stránkach, ktoré vizualizuje a vyhodnocuje. Tieto informácie nie sú zbierané vždy, nikdy nie sú spárovateľné s aktivitami užívateľov a teda nie je možné identifikovať jednotlivcov, ale Hotjar ti môže nastaviť súbory Cookies.

Ovládacie prvky súvisiace s prehliadačom

Nastavenia súborov cookie

Súbory cookie sú životne dôležitou súčasťou technológie vo vašom prehliadači a slúžia na zlepšenie prostredia pri používaní internetu.

Ak napríklad na určitom webe nastavíte predvolený jazyk, súbory cookie pomôžu prehliadaču zapamätať si túto voľbu. Niektoré alebo všetky súbory cookie môžete tiež zablokovať, to však môže viesť k zastaveniu fungovania niektorých funkcií na internete.

Mnoho webov napríklad vyžaduje zapnuté súbory cookie vtedy, keď sa chcete prihlásiť. Informácie o tom, ako upraviť nastavenia súborov cookie, nájdete v zdrojoch pomocníka vášho prehliadača.

Zásady ochrany osobných údajov

Prečítaj si naše Zásady ochrany osobných údajov

Ďalšie informácie o tom, ako Refresher používa na zlepšenie služieb
  • Prihlasovanie - pre účely prihlasovania potrebujeme tvoju emailovú adresu.
  • Prispôsobenie - pre zistenie toho, čo ťa zaujíma, vytvárame tvoj unikátny profil. Ak nejaké informácie pozbierame, nájdeš ich vo svojich nastaveniach súkromia a profil môžeš upraviť, alebo zmeniť, alebo celé personalizovanie vymazať.
Ako zmeniť nastavenia spracovania osobných údajov?

Ak zmeníte názor, kedykoľvek tieto údaje môžete zmeniť na adrese https://refresher.sk/nastavenia/sukromie.
Ak nechceš vidieť toto okno, ak nás navštívíš z iného zariadenia alebo prehliadača, prihlás sa a tvoje preferencie si zapamätáme.