Stredoškoláci trčia v škole už od začiatku septembra a v týchto dňoch sa k nim pridávajú aj vysokoškoláci. Okolie sa oblieka do pôvabných jesenných farieb a v takomto tóne by ste mali ladiť aj výber kníh, po ktorých najbližšie siahnete. O tom, že čítanie je prospešné pre ducha, že otvára nové myšlienkové obzory ani nemusíme písať, lebo ak ste si už otvorili článok, v ktorého názve je "kniha", viete o čo sa jedná a očami rýchlo klesáte k samotným dielam. Snažili sme sa vybrať z každého kúta literatúry, aby sme prepojili staršiu i súčasnú tvorbu, zahraničnú i tuzemskú. Vopred upozorňujeme, že do zoznamu nepridávame knihy na základe ich komerčného úspechu (nálepka bestseller ešte nezaručuje kvalitné čítanie), ale ich hĺbke, originalite a nekonvenčnom príbehu. Nevyberáme len zo známych a osvedčených titulov (mohli by sme donekonečna omieľať o Bukowskom, Hellerovi, Salingerovi či Saroyanovi, ale o nich už všetko viete), no pokúšame sa zviditeľniť i neznáme knižky, ktoré verejnosti ľahko utečú.

Kronika vopred ohlásenej smrti 

Gabriel García Márquez

1981

Magický realizmus. Ku kolumbijskému autorovi Gabrielovi García Márquezovi ste si do poznámok v škole napísali Sto rokov samoty či román Láska za čias cholery. Sto rokov samoty je skutočne čarovné čítanie s bohatou paletou postáv (napríklad plukovník Aureliano Buendía), ale väčšinu čitateľov odradí náročný rozprávačský štýl. Zato Kronika vopred ohlásenej smrti je útla stostranová novela, ktorej koniec vlastne poznáme od úvodnej vety a aj tak sme nútení hltať stránku za stránkou. Kostrou celého príbehu je očakávaná smrť hlavného protagonistu Santiaga Nasara, ktorý sa stane cieľom pomsty bratov Vicariovcov. Tí sa ho rozhodnú zabiť, ako sa dozvedia, že Santiago obral kedysi ich sestru o jej nepoškvrnenú čistotu. Čoskoro sa o plánovanej vražde dozvedá celé mesto, samotní bratia sa ničím netaja a verejne oznamujú, čo sa chystajú spáchať. Kronika vopred ohlásenej smrti ukazuje neschopnosť i strach ľudí niečo zmeniť a zabrániť nevyhnutnému koncu; nič netušiaci Santiago tak ráno vychádza z domu na svoju poslednú prechádzku životom. 

Jeseň v Pekingu

Boris Vian

1947 

Nemýľte si francúzskeho Borisa Viana a slovenského Borisa Filana. Jeseň v Pekingu je absurdným príbehom, v ktorom Vian splieta surrealistické obrazy s reálnym svetom. Hlavným nosníkom (na ktorom sa zároveň i všetko rúca) je imaginárna púšť Exopotámia. Práve v nej sa stretáva niekoľko charakterovo odlišných, bláznivých a vtipných postáv, ktorých úlohou je postaviť železnicu vedúcu odnikadiaľ nikam. Ako to už v bizarnom Vianovom svete býva (podobne absurdne je ladená napríklad aj jeho Pena dní) plán koľajníc vedie rovno cez jedinú reštauráciu široko-ďaleko, kvôli čomu dochádza ku konfliktu medzi majiteľom podniku Barrizonem a vedúcim výstavby – všetkými nenávideným Amadisom Dudom. Všetko je našťastie "logicky" vyriešené, keď vysokorýchlostné lietadlo doktora Mudrdoka nechtiac narazí do reštaurácie a odreže Barrizonemu kus hlavy. Postavám najskôr umierajú nádeje na šťastie a neskôr umierajú aj ony samy. Slnko svieti čiernymi i žltými pruhmi, dôjde k viacerým milostným trojuholníkom, archeologickým vykopávkam a možno nakoniec dorazia aj tie kamióny so štrkom, na ktoré sa väčšinu knihy čaká. Uneste sa Vianovou kreativitou, ktorá zároveň poukazuje na nezmyselnosť a tragiku imaginárneho i toho skutočného sveta.

Veľká láska

Balla

2015

Nenechajte sa vystrašiť názvom, ani červenou obálkou, ktorá pôsobí akoby ste ju dostali ku ženskému magazínu ako bonus za predplatenie. Balla patrí k slovenskej spisovateľskej špičke a evitapressovský názov je len akousi veselou iróniou. Alebo ide o šikovný reklamný ťah, snažiaci sa privábiť čitateľov prahnúcich práve po červených knižkách s gýčovým nadpisom? Možno sa Balla pokúša preniknúť do nových čitateľských kruhov, rozšíriť obzory a podeliť sa o myšlienky s novými hlavami. Odpoveď hádam pozná len samotný autor a táto štíhla novela je v poradí jeho desiatym titulom. Balla má unikátny rozprávačský štýl a v knižke sa striedajú krátke útvary s tými rozsiahlejšími. Ako zvyčajne, aj teraz je hlavnou postavou outsider, ktorý svoj život len prežíva a reflektuje svoje pocity v smutných i zaujímavých úvahách. Volá sa Andrič, ale na tom nezáleží, tak ako nezáleží na Laure, o ktorej sníva len v hlave. Tento antihrdina s nami trpí od začiatku do konca, sprevádza nás vlastnými problémami, ktoré rieši v dokonale pasívnom duchu. Andrič prosto nič nerobí, o nič sa nesnaží, nič neočakáva. Na Veľkej láske si vďaka jej zrozumiteľnosti (čo je u Ballu trochu nezvyčajné) pochutí náročnejší i menej skúsený čitateľ.  

Rytíř sedmi království 

Geroge R. R. Martin

2014

Dajme si sem aj nejaké to fantasy. George Martin musí mať riadnu štikútku - fanúšikovia po celom svete naňho neustále myslia, keďže už pár rokov netrpezlivo očakávajú pokračovanie k jeho populárnej sérii Pieseň ľadu a ohňa. Knižka by sa mala volať Vetry zimy, no nikto nevie s istotou nič zaručiť. Spisovateľ si z toho veľkú hlavu nerobí a namiesto šiestej knižky, vydal pred rokom krátku jednohubku. Bohužiaľ je dostupná len v češtine, no keďže sme vyrastali na rozprávkach s českým dabingom, jazyk by pre nás nemal byť problém. Novela obsahuje všetko čo čitateľ na Martinovi zbožňuje - od prekvapivých zvratov, cez súboje, až po drsnú smrť. Hlavným hrdinom je sir Duncan Vysoký, ktorý sa po smrti svojho majstra stáva potulným rytierom. Nájde si spoločníka, ktorý nie je úplne tým, za koho sa vydáva a spolu sa snažia prežiť v drsnom svete Západozeme. Dej sa odohráva pár desiatok rokov pred prvou knihou Hra o Tróny a môžme sa tešiť na tri rôznorodé príbehy, ktorých okrem skvelého rozprávačského jazyka a Duncana spája i prekvapivá pointa.

Jeden deň Ivana Denisoviča

Alexander Solženicyn

1962

Aký by to bol zoznam, keby tu chýbala ruská literatúra? Jeden deň Ivana Denisoviča Šuchova je svetoznámy príbeh jedného a zároveň tisícov ľudí, ktorých buď z politických alebo iných dôvodov (napríklad ako vlastizradcov) poslali do pracovných táborov na Sibíri. Samotný Solženicyn prežil v gulagu osem rokov a vo svojom diele opisuje skúsenosti seba i ostatných spoluväzňov. Šuchov sa ráno zobúdza, je nútený umývať podlahu a hneď ráno sa v ošetrovni pokúša presvedčiť lekára, nech ho aspoň na pár dní položí na lôžko. Opisuje brutálnu ruskú zimu, snaží sa nasýtiť z drobných prídelov jedla a rozpráva nám aj o gangoch, ktoré v táboroch vznikajú. Stretneme sa s bohatou paletou rôznych postáv - 16-roční chlapci, starci, bitkári, či muži bez mien. Jeden deň Ivana Denisoviča je dokonale hodnoverným obrazom neprávom odsúdených väzňov prvej polovice 20. storočia.