Prepnúť do nočného režimu
Prepnúť do denného režimu
Sobota 28. 11. 2020 meniny má Henrieta

hľadaj na refresheri

Chceš dostávať notifikácie aj na tomto zariadení?
Hudba - Recenzie
18
Andrej Verešvársky
10. september 2015, 3:20
Uložený článok nájdeš
v ponuke používateľa.

Rozdvojený The Weeknd skrýva krásu za šialenstvom (Recenzia)

Piaty projekt kanadského speváka je vonku, ako na nás zapôsobil?

Andrej Verešvársky
10. september 2015, 3:20
Rozdvojený The Weeknd skrýva krásu za šialenstvom (Recenzia)
Musíš byť prihlásený/á , aby si mohol uložiť článok.
Nepodařilo se uložit změny. Zkus se nově přihlásit a zopakovat akci.

V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
OK
18
Uložiť na neskôr.
Uložený článok nájdeš
v ponuke používateľa.

Toronto, 24. júl 2011. Otvárajú sa brány Mod Clubu, kde má v tento večer vystúpiť hviezda undergroundového r'n'b, tajomný The Weeknd. Spevák, ktorého málokto videl naživo a vie o ňom viac, než názvy jeho skladieb z jeho internetového releasu House of Balloons. Publikum je nervózne, nevie sa dočkať. Niekoľko stoviek Kanaďanov čaká, kým sa na pódium dostaví budúca hviezda. Nohy sa však podlamujú aj Abelovi Tesfayovi, ktorého čaká jeho prvý koncert. Vychádza na stage, doprevádzaný živou kapelou. Ozývajú sa prvé tóny hitu High for This. Dav šalie, Weeknd zviera mikrofón, ktorý počas celého koncertu takmer nepustí z ruky a začína spievať. Zimomriavky naskakujú postupne každému - od človeka stojaceho úplne vzadu, po samotného speváka na pódiu. Následne odznejú ďalšie skladby, spev je stále na úrovni, ľudia sú spokojní. O pár dní na to sa to celé zopakuje po boku Drakea na jeho OVO Feste.

 

Bratislava, Galanta, 21. apríla 2011. Na malom, takmer neznámom webe Refresher.sk sa objavuje článok o mladom spevákovi s menom The Weeknd. Redaktor Alx predstavuje tej hŕstke čitateľov, ktorých sme vtedy mali, človeka, ktorý onedlho začne vypredávať koncerty, znie tak jedinečne, že opantal aj ľudí, ktorých r'n'b (ak ho vôbec môžeme do tohto žánru zaradiť) nezaujíma a ktorý o necelé štyri roky neskôr vydá svoj piaty sólo projekt, druhý plnohodnotný album Beauty Behind the Madness.

 

 

Po tomto peknom nostalgickom throwbacku, za ktorý sa uznávam (sú dve hodiny v noci a moja produktivita dosahuje vrchol) sa môžeme pustiť do horúcej témy: Weeknd a jeho druhé sólo, resp. Weeknd a popové pesničky. Riešil to asi každý, koho poznám a kto ho má/mal rád, tak svoj názor ponúknem aj ja. Weeknda som spoznal až po House Of Balloons, ale okamžite som si ho obľúbil. Sprevádzal ma mojím životom, jedným dlhým a smutným vzťahom, niekoľkými one night stands a následnými emočnými motanicami, zopár spleenmi, zopár úletmi so zakázanými látkami, napriek tomu som si ho nikdy nespájal s ničím negatívnym. A som si istý, že podobne ste na tom aj vy. Ak mám menovať dvoch obľúbených spevákov, poviem Weeknd a Frank Ocean. Samozrejme by mi vadilo, keby zrazu môj obľúbený interpret začal robiť lacnú, popovú hudbu a jeho skladby by sa ozývali z každej strany. Je to aj Abelov prípad? Dovolím si tvrdiť, že nie tak celkom.

 

To, že sa Abel rozhodol ísť trochu inou, povedzme to otvorene, komerčnejšou cestou, by mu zazlieval len málokto, hlavne po troch free releasoch. Preto to, čo začalo objavením sa na featuringu s bývalou Disney princezničkou Arianou Grande a pokračovalo jeho účasťou na soundtracku k filmu 50 Shades of Gray, zakončil singel Can't Feel My Face, ktorý zožal obrovský rádiový úspech, ale aj kritiku fanúšikov. Mnohí tam počuli lacný popový sound, ja skôr inšpiráciu Michaelom Jacksonom. Niektorí jednoduché rýmovanie, ja tematický štandard, na ktorý som bol zvyknutý. Kto cítil pohoršenie, ja pochopenie. Pokiaľ sa pýtate prečo, odpovie vám na to sám Abel v tomto zaujímavom rozhovore. V skratke je to ale jednoduché - po troch projektoch, ktoré môžeme nazvať podobnými, prišiel Kiss Land, stále v mnohom podobný ako Triliogy, ale v detailoch odlišný. Nie však komerčne úspešný. Pokiaľ tam bol úmysel posunúť sa ďalej, Abelovi sa to príliš nepodarilo. Krok, ktorým sa chcel vydať už dlhšiu dobu (veď kto ho pozná naozaj dobre vie, že ešte pred The Weekndom existoval The Noise, v ktorom tvoril Abel úplne iný typ hudby), prišiel až v "prelomovom" singli, ktorý produloval Max Martin, človek, ktorý pomáhal vytvárať hity Backstreet Boys, Celine Dion, Britney Spears, či N'Sync (skupina v ktorej začínal Justin Timberlake). Akokoľvek vás môže tento zoznam (možno aj oprávnene) iritovať, jedno mu uprieť nemôžete - to čo robí, robí zrejme naozaj dobre. 

 

 

Aby som podporil tvrdenie, že Weekndovi trvalý prechod do popových vôd nehrozí, pozrime sa na tracklist. Okrem spomínaného singla nájdeme na albume ďalších 13 vecí, ale žiadnu tak striktne popovú skladbu, akou je práve Can't Feel My Face. Naopak, album otvára výborná Real Life, znejúca ako z projektu Triliogy. Ďalej je tu kvalitná Often, skladba ktorá vyšla už v roku 2014. Earned It mnohí odsudzujú jednak za jej komerčný úspech, jednak za film, ktorý tak nešťastne sprevádza, mňa ale tento kabaretný pokus úprimne baví a refrén považujem za exemplárny príklad toho, ako skvele vie Abel využiť svoj hlas. Veď kto by text "earned it" zaspieval takto?

 

Rýchlejšie znie iba dvojica vecí Losers a In The Night. Prvú však zachraňuje častá zmena tempa a výborný hosť, druhú zase Abelov cit pre melódie a technika spevu. Rýchlejšie veci sú tak skôr vítaným oživením pomalého a depresívneho repertoáru Abelových skladieb, ktoré nám priniesol v predošlích projektoch, než výrazný odklon od jeho svojského štýlu. 

 

Tematicky ide stále o to isté. Ženy, ženy, ženy. Ak chceme ísť viac do detailov, nájdeme tam Abelov štandard - drogy, emócie, vzťahy. Dostaneme aj malé náznaky tém ako rodina, či minulosť. Určite by bolo zaujímavé, keby sa Abel viac otvoril, dajme mu ale čas. Ide to dobrým smerom. Lyricky nejde o žiadny zázrak, občas sa dokonca nevyhne klišé riadkom a príliš jednoduchým rýmom. Nezabúdajme ale, že ide o spev, v ktorom sa nikdy nekládol taký dôraz na lyriku, ako napríklad pri rape.

 

Technicky je na tom Weeknd stále rovnako dobre, ako pri najlepších momentoch jeho kariéry. Jeho falsetto znie najlepšie, keď ho nechá hudba vyniknúť, naopak zdvojené linky silu jeho hlasu pomaly utápajú a hypnotizujú poslucháča. Jeho hlasový rozsah je stále rovnaký, viac ako dostačujúci, aj keď nie ideálny. Občas naňho zatlačí a vypadne z neho Jacksonova napodobenina alá D.D., občas ide hlboko pod jeho prirodzený prejav, aby následne kontroval s kontrastom (The Hills). Efekty používa striedmo, s rozumom, na oživenie, nie (paradoxne) pre efekt. Čo som na BBtM uvítal, je značná minimalizácia doplňujúcich vokálov, ktoré mi prišli napríklad na Kiss Lande príliš nadužívané.

 

 

Čo sa týka hostí, album ma milo prekvapil. Nie som fanúšikom Eda Sheerana, ani Lany Del Rey, ale obaja zaspievali (pre mňa) nadštandard a skvelo sa s Abelom dopĺňali (Lana emóciou v hlase, Ed zase jeho hĺbkou). Spevák Labirinth, ktorý na trackliste pôsobil ako päsť na oko (a od ktorého si vybavujem len tuctový hit spred pár rokov) taktiež do veci Losers výborne zapadol. Ako hosťa môžeme považovať aj Kanyeho Westa, ktorý Abelovi daroval miesto slohy (chválabohu) hudobný podklad k veci Tell Your Friends. Ak máte radi podobne ako ja Yeezyho staršiu soulful tvorbu, pravdepodobne ste zo skladby nadšení. Na poslednej veci Angels môžeme počuť mladý talent v podobe speváčky Maty Noyes, snáď o nej budeme ešte počuť. V neposlednom rade by som vyzdvihol hudobný prínos producenta Illangela, ktorý stál aj za trištvrtinou koprodukcie na House Of Balloons a spolu s Docom McKinneyom produkoval celý Thrusday a (takmer celý) Echoes of Silence. Spolu s Maxom Martinom sa postarali o prekvapivo konzistentný a plný zvuk.

 

Možno jediným negatívom týkajúcim sa hostí je fakt, že sa na albume neobjavil žiadny raper. Akosi sme už boli zvyknutí na výrazný vplyv rapu na Abela (a jeho priateľstvo s Drakeom) a čakali sme aspoň jednu výraznú, rapovú slohu. Možno je to na druhej strane dobré - album si zachováva striktnejšiu koncepciu ako čisto spevácky release pre masy, ktoré rap až tak nezaujíma. Tak či tak, darmo špekulovať nad tým, čo mohlo byť. 

 

 

Ak sa Weeknd niekam posunul, tak jedine v odvahe skúšať nové veci. Ako poslucháč mu to vôbec nezazlievam, naopak, teším sa z jeho progresu, nech je akýkoľvek. Je to lepšie ako stagnácia, aj ako opačný extrém v podobe kompletnej zmeny štýlu. Teším sa o to viac, vediac, že Abel na svojich fanúšikov a svoju predošlú tvorbu nezabúda. Dobre vie, čo na nás platí a aká hudba s nami "hýbe". Okrem vyššie spomenutých vecí a známych singlov (The Hills je soundtrack môjho života) mi osobne výborne sadla vec Shameless, ako témou, tak atmosférou a jednoduchým gitarovým podkladom s výborným sólom. Acquainted je hypnotická vec s hudobným podkladom, ktorý nás vracia k House of Balloons. Podobne je na tom aj skladba As You Are, v ktorej sa pomaly plynúce verše striedajú s úderným refrénom, pričom v oboch skladbách nechýba ku koncu kompletná zmena rytmu a beatu, typická pre Weekndovu tvorbu (dokonca mi tieto "druhé polovice" prídu lepšie ako prvé). Angels je zase dobrým, i keď trošku gýčovým zakončením albumu s detským chorálom a elektrickými gitarami (!!!) pripomínajúce dojímavý soundtrack z filmu, ktorý som nikdy nevidel. Celkovo z projektu srší inšpirácia starším zvukom (možno vplyv Maxa Martina?), výrazná muzikálnosť (živé nástroje, sóla, prechody, zmeny rytmu) a v neposlednom rade našťastie sám Weeknd, ktorý dáva každej skladbe tú správnu mieru rozdvojenosti, krásy i skazenosti.

 

 

Pokiaľ chcete druhý Weekndov album označiť za popový len preto, že sú na ňom zapametateľné refrény, zopár skladieb s rýchlejším tempom a v neposlednom rade preto, že jeho hviezda stúpa, objavuje sa v čoraz viacerých reláciách, článkoch, koncertoch - problém bude skôr vo vašom pohľade. Ja ho chápem, neberiem vám ho, ale vidím to inak. Vždy sa snažím k novej hudbe pristupovať čo najobjektívnejšie, aj keď je to vždy len o tom, či ma to baví, alebo nie. Druhý Weekndov album ma baví. Viac ako ten prvý. Menej ako House of Balloons. O trošku viac ako Echoes of Silence, o niečo menej ako Thursday. Čo z toho vychádza? Pre mňa je Beauty Behind the Madness príjemným prekvapením. Obavy sa rozplynuli, stále je to ten istý Weeknd, trochu odvážnejší, sebavedomejší, ochotnejší experimentovať, rozvíjať svoj talent, posúvať sa ďalej. Stále je to ideálna hudba k Netflixu a chillu a stále je to NSFW. Čo viac si priať? Ak sa pokladáte za die-hard fans, doprajte mu úspech, rádiá, experimenty. Zaslúži si to a má na to plné právo. A čo sa týka názvu albumu? Skutočne sa za šialenstvom môže skrývať krása. Len si treba ujasniť, čo z jeho tvorby je pre vás šialenstvom a čo krásou. A ktoré z nich vlastne milujete. 7,5/10

Aké hodnotenie by si dal ty?
0/10
Upozorniť na chybu. Ak si našiel nedostatok v článku alebo máš pripomienky, daj nám vedieť.
Ohodnoť článok
5
Zdieľaj článok
Hodnotenie tohto článku je dostupné len s aktívnym predplatným REFRESHER+.
Predplatiť si
Zrušiť
Pri hodnotení článku nastala chyba. Skús sa nanovo prihlásiť a znova ohodnotiť článok.

V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
OK
NAHOR
Dostávaj najlepší obsah mailom
Nestíhaš všetko sledovať? Pošleme ti do schránky najčítanejší a najlepší obsah.
Žiadny spam. Kedykoľvek sa môžeš z odberu odhlásiť.
Posielať email
Najčítanejšie
Domov
Zdielať
Diskusia
Hľadať
Viac
Zapni upozornenia a už ti nič neujde!

Chceš vedieť čo sa deje a mať prehľad? Dostávaj upozornenia o najhorúcejších správach na Refresheri.

(Príklady: Horel Notre Dame, Zomrel Mac Miller, Trailer na Avengerov)
(Príklady: Sagan skončil prvý, Nový zákon s vplyvom na moderných ľudí, Dnes nás čaká zatmenie slnka)
Ak chceš, aby sme ti poslali takmer všetky novinky, vyber túto možnosť.