Film Marťan nám prinesie úchvatnú cestu nehostinnými, ale zato skutočnými oblasťami Marsu

Ľudia prvýkrát vstúpili na povrch červenej planéty. Bola to naozaj úspešná misia až do chvíle, keď ju museli predčasne ukončiť pre piesočnú búrku ohrozujúcu život posádky. Mark pri nej takmer zahynie a keď sa preberie, nachádza sa v úplne novej životnej situácii. Jeho cieľom bude návrat domov na planétu Zem, avšak nebude to jednoduché. Viac sa dozvieme v novom filme s názvom Marťan. Jeho premiéra je u nás naplánovaná na 1. októbra 2015.

Pravdepodobne ani jeden obyčajný človek by na Marse vyše jedného roka sám neprežil, no Mark Watney (Matt Damon) obyčajný nie je, a preto má plán. Jedna z najpôsobivejších vlastností filmu bude realistickosť. Každá oblasť spomenutá vo filme je zároveň aj skutočná! Vydajte sa na virtuálnu cestu naprieč krajinou Marsu za pomoci obrázkov zhotovených vďaka zariadeniu NASA HiRISE. Avšak dávajte si pozor, nasledujúci text odhaľuje detaily celého príbehu.

Mark Watney je súčasťou šesťčlenného tímu, ktorý pristane na severe Marsu v nížine s názvom Acidalia Planitia. Jej povrch tvoria plytké jamy, ako údajný dôsledok dávnych povodní či ľadovca. Tu posádka postaví svoju základňu Hab. Ako zaujímavosť ešte uvediem, že na planine bol nájdený aj známy prírodný útvar "tvár na Marse".

Základňa Hab je miesto, kde Mark trávi väčšinu svojho času. Hoci je celá nížina plochá, môžeme na nej zazrieť mladý kráter v dobrých detailoch. Pamätajte, že zábery majú falošné farby, aby bol dobre zdôraznený povrch a jeho útvary.

Opustený Mark na Marse nemá žiadnu technológiu pre komunikáciu s ľuďmi na Zemi, najmä s NASA, no zato je dosť šikovný. Uvedomuje si, že po povrchu Marsu "behá" planetárna sonda Mars Pathfinder a nachádza sa v Ares Vallis. Verí, že keď sa k nej dostane, mohol by nadviazať spojenie s ľuďmi. Pozrite sa, akú cestu musí Mark podstúpiť, aby sa k nej dostal.

Ares Vallis, kde sa Mars Pathfinder nachádza, je údolie vytvorené búrlivo tečúcou vodou v minulosti. Nájdeme tu vysoké hrebene i strmé zrázy.

Ako to v oblasti Ares Vallis naozaj vyzerá, nám ukazuje záber od spomínanej planetárnej sondy. Mark sa bude musieť popasovať s náročným terénom plným ostrých skál, kvôli ktorým bude pochod veľmi ťažký. Fotografiu poslala sonda na Zem v roku 1997. Je to zároveň aj jej posledným miestom, kde bola ešte aktívna.

Po návrate na základňu začne komunikovať s ľuďmi od NASA a dozvie sa, že jeho kolegovia zamierili naspäť na Zem bez neho. Oni už na Marse pristáť znova nemôžu, a preto sa musí dostať k najbližšej rakete, čiže k 3 200 kilometrov vzdialenému údoliu Schiaparelli, aby sa dopravil bezpečne domov. Prvou zastávkou na tejto epickej ceste bude údolie Mawrth Vallis.

Mawrth Vallis je jedným z najstarších údolí na Marse a obsahuje zvláštny druh ílu tvoriaci sa iba v prítomnosti vody. Obklad údolia tvoria krátery, ktorý v minulosti mohli byť jazerami plné kvapalnej vody. Taktiež tu nechýbajú ani zaujímavé piesočnaté duny.

Vďaka dobrému povrchu NASA uvažovala vybrať toto miesto ako oblasť pre pristátie zariadenia Curiosity, no nakoniec sa rozhodla pre kráter Gale. Mohli by tu byť zachované organické materiály, čo je dôvodom zvýšeného vedeckého záujmu.

Po zdolaní Mawrth Vallis dôjde Mark ku kráteru Marth. Marth je impaktným kráterom široký takmer 100 kilometrov pomenovaný podľa nemeckého astronóma Alberta Martha.

Kráter Marth sa nachádza v oblasti nazvanej Arabia Terra, jednom z najprašnejších miest na Marse s rozlohou vyše 4 500 kilometrov. Na obrázku vidno, ako vetry celé veky sfukujú prach.

Keďže je Arabia Terra veľmi prašným miestom, povrch je relatívne hladký. Mark by mal tadiaľto prejsť, avšak veľka prachová búrka ho prinúti odbočiť smerom na Terra Meridiana.

Dole vidíte jeden z mála záberov oblasti Terra Meridiana. Tadiaľto Mark obíde búrku. Vidno i jedno z najdlhších starovekých údolí na Marse, tzv. Samara Vallis. Nachádza sa južne od údolia Schiaparelli, kam Mark ide.

Trasa Marka pomedzi Arabia Terra a Terra Meridiana

Vitajte v kráteri Schiaparelli (obrovský kruh v strede Marsu)! Toto je kompozičná fotografia zložená zo 100 jednotlivých záberov vytvorených kozmickými loďami Voyager 1 a 2 v roku 1980. Celý kráter je 460 kilometrov široký, čo je dvakrát viac ako najväčší impaktný kráter na Zemi.

Schiaparelli má vo svojom vnútri aj niekoľko menších kráterov. Vedci si dodnes nevedia vysvetliť, ako vznikli hrebene na obrázku nižšie.

Povrch krátera, kde sa nachádza raketa, je pokrytý tenkou vrstvou piesku (modrá farba). Vietor ho postupne rozfúkal po okolí.

Pozrite sa na celkovú trasu jeho takmer 4000 kilometrovej púte zo základne Hab v Acidalia Planitia až po raketu v kráteri Schiaparelli. Cesta trvala 57 dní a je dlhá, ako keby ste išli z New Yorku do Denveru, no namiesto auta požíval Mark iba obyčajné vozítko.

A ako všetko dopadlo? Zachránil sa alebo celý plán stroskotal? Zistíte v októbri, prípadne v knihe.