V Child 44 sa Tom Hardy vydá po stopách masového vraha naprieč stalinistickým Ruskom (Recenzia)

V raji vražda neexistuje.

Po meste už visia pútače na najnovší film Child 44 nie príliš známeho režiséra Daniela Espinosu. O produkciu sa postaral Ridley Scott a hlavnej úlohy sa zhostil Tom Hardy. Lákajú na bulvárnu pečiatku s červenou hviezdou a komentárom “v Rusku zakázané”. Divák má tak dojem, že siahne po zakázanom ovocí a snímka sa tak stáva atraktívnejšou aj vzhľadom na súčasnú zložitú situáciu na Ukrajine. Ďalším lákadlom je samozrejme fakt, že film je adaptáciou prvej časti knižnej trilógie Toma Roba Smitha, ktorá získala mnohé ocenenia v USA a vo svete. Pojednáva o pátraní po masovom vrahovi v totalitnom sovietskom Rusku koncom prvej polovice minulého storočia. Priznám sa, že som literárnu predlohu nečítal a o jej existencii som sa dozvedel iba pred pár dňami a teda Film ako adaptáciu  hodnotiť nebudem.

Na začiatku sa ocitáme na Ukrajine v tridsiatych rokoch, kedy zúril hladomor zapríčinený Stalinovou neľudskou politikou prerozdeľovania potravín v rámci krajín vtedajšieho Sovietskeho zväzu. Mnoho detí prišlo kvôli vojne, gulagom a ťažkým podmienkam o rodičov, sirotince a ulice sa stali ich domovom a formovali ich osobnosti a charakter. Jeden z nich bol a j Lev (Leo) Demidov (Tom Hardy), ktorý mal však to šťastie, že z neho vyrástol pomerne vyrovnaný a schopný chlap so zmyslom pre spravodlivosť, hoci plne oddaný režimu a vlasti. Ako vojnový hrdina si vyslúžil pomerne dôležitú funkciu v úrade štátnej bezpečnosti (MGB), spoločenské postavenie, luxusný byt v Moskve a milujúcu manželku Raisu (Noomi Rapace). Všetko sa však začne rúcať po tom, čo jeho dobrému priateľovi a kolegovi Alexeiovi niekto zabije syna. Okolnosti naznačujú, že došlo k vražde, oficiálna správa však znie, že chlapca prešiel vlak. Stalinov raj totiž vraždy nepozná, tie sa dejú iba na prehnitom kapitalistickom západe. Aby toho nebolo málo jeho nadriadení spolu s ďalším kolegom, zbabelým a zákerným hajzĺíkom, Vasilim (Joel Kinnaman z nového Robocopa) zosnujú spiknutie, ktoré smeruje k tomu, že Leo musí ako agent štátnej bezpečnosti zatknúť vlastnú manželku. Tomuto nezmyselnému rozkazu sa samozrejme vzoprie, neskončí však s guľkou v hlave, alebo v lepšom prípade v gulagu (mňa sa nepýtajte, ja som scenár nepísal), ale vyhostia ho na juh Ruska, kde má pracovať v miestnej milícii pod vedením autoritatívneho generála Mikhaila (Gary Oldman). Tu sa stane ďalšia vražda, ktorá má všetky znaky tej Moskovskej a odštartuje sa kolotoč udalostí, ktoré by mali zarobiť na napínavý detektívny thriller z orwellovského prostredia stalinských päťdesiatych rokov.

Bohužiaľ ale nezarobia. Celej snímke, ktorá sa nepochopiteľne ťahá vyše dvoch hodín, podkopáva vratké základy neprehľadné rozprávanie, nedovysvetlené dejové odbočky a chaotické radenie scén. Jednotlivé udalosti a dejové zvraty sa jednoducho “dejú” ale často nevieme prečo, ako spolu súvisia, alebo prečo spolu súvisieť majú. Rovnako motivácia Lea vyšetriť vraždy stoj čo stoj je pochybná a nepomáha ani fakt, že jeho vieru v režim a Rusko naštrbili vykonštruované obvinenia a byrokratická mašinéria úradu. Úsmevná je aj skutočnosť, že ho akoby náhodou odvelia tisíc kilometrov od domova, kde vrah akurát práve pôsobí. O ostatných veciach, ktoré mi nedávali zmysel sa rozpisovať nebudem, pretože by som musel prezradiť dôležité momenty z príbehu. Ak som niečo pochopil nesprávne, kľudne mi to vytmavte v diskusii, sám som zvedavý. Film tak vďaka nejednoznačnému príbehu a zvláštnym zápletkám zlyháva aj ako detektívka, aj ako historický film popisujúci vplyv totalitného režimu na životy a osudy jednotlivcov.

Čo nemožno Child 44 vytknúť je pôsobivá výprava a celková atmosféra povojnového Ruska, kde si nikto nemôže byť istý zajtrajškom a kde žiadny váš krok neunikne pozornému oku štátneho aparátu. Výber jednotlivých lokácii (mnohé scény sa odohrávali aj v Česku), dobové interiéry a kostýmy vás naozaj prenesú v čase a navodia ten správny pocit. Takéto veci by samozrejme pri filmoch s väčším rozpočtom mali byť samozrejmosťou, no nedá mi nespomenúť aj skvelé herecké obsadenie takmer všetkých zúčastnených, hoci ich postavy už take skvelé nie sú. Taký Oldman dostane skutočne málo priestoru, hoci počínanie práve jeho Mikhaila dáva najväčší zmysel. Poteší aj prítomnosť niektorých menej známych českých hercov, napríklad Ondřej Malý, ktorý sa zviditeľnil v skvelej snímke Pouta alebo v mini sérii-Hořící keř. Hudba je klasický dobový štandard, pekne podfarbuje dianie na plátne, hoci nejaké výrazné motívy nečakajte. Keďže je film podľa prvej časti knižnej trilógie, ktorá bola inšpirovaná skutočným vrahom Andrejom Chikatilom pôsobiacim v rovnakom období, nie je nemožné, že štúdiá budú rozmýšľať nad pokračovaním, alebo tématicky spriazneným sequelom. Úspešnosť snímky tomu síce zatiaľ nenapovedá, ale jeden nikdy nevie. Škoda. Pritom by stačilo málo. Možno inak zostrihať niektoré scény a viacej sa povenovať určitým postavám a naopak niečo vypustiť. Toto je presne ten typ filmu, kde sa hovorí a deje veľa, ale povie málo. Kino zvažujte naozaj iba ak dychtíte po socialistickej retro-atmoške časov našťastie dávno minulých. U mňa 5/10.