Mladý a ambiciózny žurnalista Lukáš Kendra a jeho zážitky zo sveta športu (Rozhovor)

Opäť pokračujeme v našich rozhovoroch a tentokrát sme vyspovedali ďalšieho úspešného Slováka, 20-ročného žurnalistu Lukáša Kendru. Lukáš je síce ešte mladý, no vďaka svojej ambicióznosti stihol precestovať obrovskú časť sveta, zúčastnil sa najväčších športových podujatí a postretával tých najlepších športovcov. Preto ak ťa baví šport alebo cestovanie, určite si prídeš na svoje a veríme, že Lukáš ťa aj dostatočne motivuje. Lebo ako on sám vraví, keď človek chce, všetko sa dá.

Prečo si sa vybral práve smerom športovej žurnalistiky? Je šport veľkou súčasťou tvojho života už od skorého detstva?

Môj otec ma vždy viedol k športu. Už asi od troch rokov lyžujem a postupne sa pridali aj iné športy, ako napríklad plávanie či cyklistika. Avšak v rodine bola vždy športovejším typom sestra, ktorá robila karate. Ja som skôr vyhrával súťaže v písaní slohov či prednese.

Patríš pod nejaký ten väčší športový portál alebo ideš na vlastnú päsť a píšeš teda o tom, čo ťa baví najviac?

Mal som vždy výhodu, že mi veľmi nikto nediktoval, čo mám písať. Takmer vždy som prinášal novinky o mladých športovcoch. To sa za štyri roky nezmenilo.

Na svoj mladý vek si precestoval pomerne veľký kus sveta, ako je to teda s financiami? Platíš si to celé sám alebo máš nejakého sponzora?

Vždy, keď som chcel niekam ísť, tak som nemal problém nájsť financie. Občas mám pocit, ako by som sa narodil pod šťastnou hviezdou, ktorá mi stále pomáha.

Keď už sme pri tom cestovaní, čo všetko sa ti podarilo precestovať a aké destinácie, ktoré si ešte nenavštívil, by si rád v živote uvidel?

Videl som sochu Krista v Riu či zakázané mesto v Pekingu. Precestoval som toho dosť, stále by som však chcel vidieť ešte veľa. Raz by som určite chcel navštíviť Austráliu či Nový Zéland.

V ktorej krajine si sa stretol s najpríjemnejšími ľuďmi?

Jednoznačne v Nankingu počas mládežníckych olympijských hier. Nie všetci vedeli po anglicky, ale boli ochotní aj kresliť na papier či používať hlasový prekladač, aby vám pomohli. Po pretekoch Mišky Peškovej sa mi stalo, že som nestihol posledný autobus  do hotela, a tak ma dobrovoľníci naložili do prvého taxíku a aj ho zaplatili, z čoho som bol milo prekvapený.  Doteraz som odtiaľ s viacerým ľuďmi v kontakte.

Cestuješ teda hlavne za športom a tým pádom sa dostávaš aj na menej známe miesta, ktoré sú ale športovými strediskami a prebádaš tak aj nie až tak turisticky atraktívne zákutia. Vedel by si čitateľom, ktorí radi spoznávajú svet, nejaké menej známe miesto, ale o to viac zaujímavé, odporučiť?

Väčšina ľudí, ktorá počuje o Spojených arabských emirátoch, si predstaví len Dubaj. Ja by som odporúčal aj hlavné mesto Abú Zabí. Okrem okruhu formuly jeden či Ferrari parku je tam aj Zayedová mešita, kde  človek môže vidieť najväčší koberec na svete či lustre od Swarovski. Z európskych miest mám veľmi rád Utrecht. Útulné holandské mesto, ktoré sa mi spája s peknými spomienkami. Väčšina Slovákov ho spozná už toto leto, keďže tam bude Grand Depárt Tour de France.

Keby si mal vybrať tri tvoje najpamätnejšie športové podujatia, ktorých si sa zúčastnil, aké by to boli?

Jednoznačne Majstrovstvá sveta vo futbale, keď som mohol priniesť na plochu v Johanesburgu počas zápasu Slovensko vs Taliansko našu vlajku. Obrovským zážitkom boli pre mňa olympijské hry v Londýne či Majstrovstvá sveta vo futbale hráčov do 17 rokov v Spojených arabských emirátoch. Budúci rok by som chcel zažiť olympijské hry v Riu naživo.

Minulé leto si bol dokonca aj priamo v dejisku turnaja roka, teda v Brazílii počas Majstrovstiev sveta vo futbale. Aký si mal pocit z atmosféry v uliciach, keďže futbal je v tejto krajine viac ako len šport?

Pre mňa to bol obrovský zážitok. Sledovať zápas o tretie miesto na Copacabane bolo niečo neopísateľné. Čerešničkou na torte bolo finále priamo na štadióne. Futbal bol všade na pláži, na ulici, dokonca aj policajné hliadky si neďaleko FIFA hotela krátili čas futbalom. Naozaj je pravda, že futbal je v Brazílii jednoducho náboženstvom.

Stihol si aj navštíviť niektoré zápasy, prípadne stretol nejakú futbalovú hviezdu?

Ja som mal zabezpečený lístok len na samotné finále majstrovstiev. A hviezdy som videl,  keďže sme mali kúsok hotel od toho, kde bývali funkcionári FIFA či nemecký tím.

Pri takýchto veľkých podujatiach sa dbá hlavne na bezpečnosť, ako tu bola riešená? Stretol si sa s nejakými problémami alebo problémovými fanúšikmi?

Keďže som tam bol v rámci programu sponzorov samotných MS, tak na bezpečnosť sa veľmi dbalo. Všade nás doprevádzali ochrankári. Cestu na štadión z Copacabany lemovali policajti. V zásade mi to ale nijak nevadilo. Som zvyknutý na prísne bezpečnostné opatrenia z iných podujatí.

Vieš si predstaviť, alebo teda lepšie povedané, veríš tomu, že sa u slovenského fanúšika vzbudí v budúcnosti záujem o náš šport? Myslím, samozrejme, záujem podporovať domáce kluby.

Ja si myslím, že to je. Stačí sa pozrieť napríklad na futbalový Spartak alebo na basketbal v Leviciach či Komárne. Avšak, ak niekto rieši základne problémy ako zabezpečiť rodinu, tak si dobre rozmyslí, či si zaplatí lístok na športové podujatie.

Čo je podľa teba príčinou, že ľudia nechodia u nás na štadióny?

Už to pomenovali viacerí futbaloví odborníci a ja sa budem len opakovať. Výzor našich štadiónov.  Osobne si myslím, že by sa nemalo investovať len do futbalových štadiónov. Veď Bratislava nemá poriadnu ani plaváreň či halu pre loptové hry.

Keďže si vďaka svojej práci v blízkosti najväčších športových hviezd, stihol si sa vyfotiť, respektíve aj pokecať s niektorým hviezdnym menom zo zahraničia?

Ja som sa vždy špecializoval na mladé talenty, a tak som veľa športovcov videl v juniorskom veku. Mal som možnosť zakopať si s Adnanom Januzajom  vypýtať si autogram od  Lindsey Vonnovej či urobiť si selfie s Pavlom Maslákom, ktorý je aktuálne najrýchlejším Európanom.

Ako náročné je dostať sa k známym hráčom?

Ak človek robí asistenta tímu na športovom podujatí, tak to nie je vôbec ťažké. V podstate má prístup všade a dostane sa aj do priestorov, kde ani VIP nesmú.  Ak je človek novinár, musí rešpektovať vyznačené zóny a na  niektorých podujatiach sa s nimi nesmie ani odfotiť či vypýtať si autogram. Aby človek získal akreditáciu na olympijské hry, tak musí požiadať Slovenský olympijský výbor. Tie sú však limitované. Ako bežný fanúšik človek zastihne hviezdy, keď odchádzajú z hotela. Takto napríklad získali viacerí fanúšikovia foto s Casillasom, keď tu bol na Slovensku.

Nadviažem na predchádzajúcu otázku a konečne sa dostávam k tomu, čo mňa aj mnohých kolegov zaujíma. Vypredaná Allianz Arena a na ihrisku si Lukáš Kendra podáva s ruku s najlepším brankárom a tretím najlepším hráčom na svete, Manuelom Neuerom. Ako si sa dostal k tejto príležitosti a aké si mal z toho celého pocity? Týždeň si si neumýval pravú ruku?

Ako som už spomínal, asi som sa narodil pod šťastnou hviezdou. V deň mojich dvadsiatych narodenín mi volal marketingový šéf spoločnosti Allianz, že mi gratuluje k narodeninám a aj k tomu, že som vyhral ich súťaž. Skoro som odpadol.  Všetko bolo akoby dopredu vymyslené. Keďže som bol akurát na európskych univerzitných hrách, mal som jeden deň voľna, kedy som mal letieť domov, vymeniť kufor a letieť do Nakingu. Nakoniec som žiadny voľný deň nemal a letel na prezentačný deň Bayernu Mníchov.  Dokopy túto súťaž vyhralo 10 Nemcov a ja. Našou úlohou bolo kopnúť penaltu proti Manuelovi. Bol to neskutočný zážitok, keď vás vypredaná Allianz Arena ženie dopredu proti nemu. Mne sa to nanešťastie nepodarilo, tak som si prebral z jeho rúk aspoň podpísaného maskota. „Pustil“ to jedine pani v 15 centimetrových podpätkoch, z ktorých veľmi nebol nadšený trávnikár štadióna. A umyť som sa umýval, asi by to naši športovci cítili v Čine.

Venuješ sa aj tým menej medializovaným športom a určite máš veľký prehľad. Ktorý šport je tvoj najobľúbenejší a ktorých troch športovcov uznávaš najviac?

Ja som písal od mladého golfistu, cez taekwondistku až rugbyový tím. Vždy, keď mám možnosť si niektorý šport vyskúšať, tak neváham ani sekundu. Takto som si už vyskúšal slalom na divokej vode v Čunove, šerm v Rotterdame či čínske bojové umenie wu-shu. Ja osobne obdivujem športovcov, ktorí stíhajú aj študovať. Keďže sám viem, že robiť dve veci na sto percent je veľmi ťažké a sám sa premáham k rannému vstávaniu. Bolo pre mňa veľmi zaujímavé sa k tomuto rozprávať so športovcami na univerziáde. Vzorom je pre mňa juniorský majster sveta i Európy v slalome na divokej vode, Jakub Grigar. Je to výnimočný človek na vode i mimo nej. Presne viem, ako sa zatvári, keď si toto prečíta a čo mi povie. Ďalším takým je bedmintonista Matej Hliničan. Robí šport, ktorý si väčšina ľudí predstaví ako pinkanie košíkov niekde na chate, pritom by svojou kondičkou ubehal nejedného športovca. Do tretice je to Miška Pešková. Jedna z našich najkrajších a najtalentovanejších atlétiek. Verím, že raz o nich budem môcť hovoriť svojim deťom, ako sa teraz hovorí o Cibulkovej či Saganovi.

Je aj nejaký šport, ktorý ťa vôbec nezaujal a príde ti neatraktívny, ale aj tak si ho musel ísť sledovať?

Verím, že sa na mňa nikto neurazí, ale sledovanie šachu ma veľmi nudilo. Taktiež byť tri hodiny na bowlingovej súťaži nie je žiadna výhra. Viem, že to má pre niekoho svoje čaro, ale mňa to nenadchlo.

Keď si človek pozrie tvoj profil na Facebooku, uvidí, že máš mnoho fotografií s takmer každým významnejším slovenským športovcom. Akí sú naživo, úplne normálni a vysmiati ako ostatní ľudia?

Sú to ľudia z mäsa a kostí. Aj oni majú svoje plusy a mínusy. Ak sa pozriete na Saganove výpovede k novinárom, tak musí byť každému jasné, že to sa nedá hrať.

Máš medzi nimi aj svojho favorita/favoritku, s ktorým sa ti najlepšie rozpráva?

Ak si dobre pamätám, tak najdlhší rozhovor som mal s Patrikom Le Giangom, ktorý je brankárom v Žiline

Ktoré stretnutie/interview ťa najviac potešilo?

Mal som šestnásť rokov a bývalý prezident Medzinárodného olympijského výboru, Jacques Rogge, nechal čakať všetkých ostatných novinárov, lebo ho počas raňajok zaujala moja otázka. Vtedy som sa cítil naozaj svetovo. Zaujímavé bolo tiež spovedať Nikiho Laudu..

Človek nie je neomylný, stal sa aj tebe nejaký trapas, respektíve máš nejakú zábavnú príhodu?

Veľmi ma bavilo, keď ma na  zimných mládežníckych olympijských hrách v Nankingu stále posielali do zóny pre športovcov. Keď som sa oholil, tak som vyzeral mladšie aj ako plavec Tomáš Puchlý, čo bola veľká výhoda a dostal som sa do dediny k našim športovcom, kde bežne novinári nemajú prístup. Čo sa týka trapasov, tak sa priznám, že som nespoznal Janusa. Hokej vždy šiel nejako mimo mňa. Teraz by som ho už spoznal, aj keby si nechal narásť bradu (smiech).

Na záver prejdeme ku našim klasickým otázkam. Keďže veľa cestuješ, predpokladám, že čas si krátiš počúvaním hudby. Čo ti momentálne najviac hrá a aký štýl/interpreti sú ti najbližší?

Ak by si niekto otvoril môj playlist, našiel by tam One Republic, Coldplay alebo Imagine Dragons. Keď niekam letím, tak najčastejšie pozerám filmy vo vlaku, väčšinou čítam knihy.

Nájdeš si čas aj na filmy/seriály? Ak áno, ktoré si videl naposledy a zaujali ťa najviac?

Sem-tam si pozriem Panelák. Ako som už spomínal, radšej pozerám filmy alebo čítam. Navyše popri škole a práci veľa času neostáva.

Čo robíš vo svojom voľnom čase, keď ide šport bokom?

Keď to, čo robíte, neberiete ale ako hobby, tak potom ani ja veľmi nerozlišujem medzi prácou a voľným časom. Avšak, keď už mám predsa len v diári prázdne miesto, tak som rád, keď si môžem napríklad dlhšie pospať alebo ísť pozrieť babku.

Ako správny fanúšik športu si ideš aj konzoly a hry ako FIFA, NHL a podobne?

Radšej sa ani nepriznám, koľko som dostal naposledy vo FIFE. Už som viackrát sľúbil, že to dotrénujem, ale vždy som to odložil. Som veľmi ľahkým súperom.

Sleduješ aj našu stránku? Ktoré kategórie ťa bavia najviac?

Samozrejme. Najviac sa bavím na diskusiách.

Na záver ti nechávam priestor na pár motivačných slov pre našich čitateľov.

Nebojte sa robiť veci zadarmo. Staňte sa počas strednej či vysokej školy dobrovoľníkmi. Sú to zážitky na nezaplatenie. Cestujte koľko sa len dá. V dobe coachsurfingu či hitchhikingu to nestojí až tak veľa. Keď niekto dokáže precestovať polovicu Európy len za plechovky od redbullu  alebo stopom, tak sa prestaňte klamať, že vy to nedokážete. Vyjdite zo svojej komfortnej zóny. A hlavne robte to, čo robíte najlepšie, ako viete. Je jedno, či dokladáte tovar v obchode, alebo pracujete v rýchlom občerstvení. Jeden úsmev dokáže urobiť niekomu deň.