Prepnúť do nočného režimu
Prepnúť do denného režimu
Streda 2. 12. 2020 meniny má Bibiána

hľadaj na refresheri

Chceš dostávať notifikácie aj na tomto zariadení?
Hudba - Recenzie
2
AdamDonoval
31. marec 2015, 14:33
Uložený článok nájdeš
v ponuke používateľa.

Portico: Hlboká melancholická elektronika a výborní hostia na vokáloch. Už sme to ale niekde počuli (Recenzia)

Nová štúdiovka pozmenenej formácie Portico Quartet nesie názov Living Fields. Je zlým pokračovaním, alebo zaujímavým začiatkom? Ponúka niečo nové?

AdamDonoval
31. marec 2015, 14:33
Portico: Hlboká melancholická elektronika a výborní hostia na vokáloch. Už sme to ale niekde počuli (Recenzia)
Musíš byť prihlásený/á , aby si mohol uložiť článok.
Nepodařilo se uložit změny. Zkus se nově přihlásit a zopakovat akci.

V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
OK
2
Uložiť na neskôr.
Uložený článok nájdeš
v ponuke používateľa.

Britské zoskupenie Portico Quartet prišlo minulý rok o Nicka Mulveyho, ktorý hral na hangy, ktoré tak dokonale charakterizovali kvarteto hudobníkov a ich moderný jazz. Nick sa rozhodol, že sa bude venovať sólovej dráhe, vydal debutový sólový album First Mind, a potešil tým fanúšikov folkovej gitary. Týmto odchodom ale stratila kapela Portico Quartet nielen prívlastok Quartet, ale aj ich charakteristický zvuk. Na novej doske Living Fields zmenili meno na Portico, zmenili smer, zmenili inštrumentáciu, začali úplne nový projekt. A predsalen - vydáva ich po novom prestížne vydavateľstvo Ninja Tune, takže progresívnu elektroniku sme očakávali od začiatku. Pozrime sa Living Fields detailnejšie. 

 

Portico: Hlboká melancholická elektronika a výborní hostia na vokáloch. Už sme to ale niekde počuli (Recenzia)

 

Posledný a aj eponymný album Portica Quartet naznačoval smerovanie elektronickým smerom, ale Living Fields je oveľa ďalej. Všetky jazzové vplyvy sa vytratili a zostala hlboká elektronika. Syťákové licky miestami pripomínajú tvorbu britského producenta SBTRKTa, na vokály si pozvali Joe Newmana z Alt-J, Jona McCleeryho a Jamieho Woona, ktorí nehosťujú len na jednej krátkej skladbe Dissolution. Vlastne celý album znie neuveriteľne britsky. Synťáky sú teda ako od SBTRKTa, miestami (hlavne v singli 101) ako z Alt-J, gitarové licky a basové linky znejú ako zo smutnej verzie Theme Park alebo Jungle, beaty sú ako od Fka Twigs. Posledných pár rokov na britskej scéne pozliepaných na jednej doske. Myslíte že to je dobre? Dobré možno áno, ale zaujímavé nie. 

 

 

Album má len niečo cez 36 minút, takže ubehne rýchlo ako voda. Možno si ani nevšimnete prestávky medzi skladbami a výmeny spevákov. Living Fields má celistvú atmosféru, ale na rozdiel od podobných albumov za posledné obdobie (Alt-J - An Awesome Wave, Jungle - Jungle, Glass Animals - Zaba atď.) je trochu nevýrazný. Jednotlivé single, napríklad Living Fields či 101 s výborným klipom, znejú po jednom výborne (o nich trochu neskôr). Na albume sa však strácajú, akoby sa potápali v mori v klipe 101.

 

Melanchólia albumu je citeľná, aj dynamickejšie skladby ma v tento upršaný deň uspávajú. Nútia ma pozrieť sa von oknom a zamyslieť sa nad mojím dňom. Album na mňa padá ako dážď. Výber spevákov túto melanchóliu cielene podporuje, veď trio presne vie, prečo si ich pozvalo na album. Som zvedavý ktorého z nich si zavolajú na turné - tento album by bez speváka nemohli plnohodnotne podporiť. Portico a ich Living Fields sú síce predstaviteľmi modernej elektronickej hudby a album sa určite hodí do diskografie vydavateľstva Ninja Tune, ale mám pocit, že kapela neponúkla nič nové. Dokonca aj ich promo fotky vyzerajú ako kombinácia Everything Everything Alt-J. 

 

 

Pri albumových recenziách zvyknem spomínať aj svetlé body, alebo najlepšie tracky. Na Living Fields sú dva. Sú nimi prvé dva tracky, spomínané Living Fields a 101. Určite si nájdu miesto v našich koncoročných rebríčkoch, ale za prelomové skladby ich označovať nebudeme. Sú to podarené skladby elektronického tria s výbornými hosťami na vokáloch, ktorí skladby spravili svojimi. Video k 101 tiež nieje na zahodenie a môžete si ho pozrieť vyššie. 

 

Portico na tomto albume šli aj napriek zdanlivo progresívnemu zvuku na istotu. Pozvali si síce výborných overených hostí, tí ale do veľkej miery charakterizujú celý album - je to takmer ako keby Portico hosťovalo na albume spevákom. Trio sa pri produkcií do veľkej miery inšpirovalo nedávnou minulosťou na britskej indie a elektronickej scéne. A dokonca aj po vizuálnej stránke. Ani svetlé body albumu nepriniesli do našich uší nič neuveriteľné. Škoda, majú na viac. 5.5/10

 

Upozorniť na chybu. Ak si našiel nedostatok v článku alebo máš pripomienky, daj nám vedieť.
Ohodnoť článok
0
Zdieľaj článok
Hodnotenie tohto článku je dostupné len s aktívnym predplatným REFRESHER+.
Predplatiť si
Zrušiť
Pri hodnotení článku nastala chyba. Skús sa nanovo prihlásiť a znova ohodnotiť článok.

V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
OK
NAHOR
Dostávaj najlepší obsah mailom
Nestíhaš všetko sledovať? Pošleme ti do schránky najčítanejší a najlepší obsah.
Žiadny spam. Kedykoľvek sa môžeš z odberu odhlásiť.
Posielať email
Najčítanejšie
Domov
Zdielať
Diskusia
Hľadať
Viac
Zapni upozornenia a už ti nič neujde!

Chceš vedieť čo sa deje a mať prehľad? Dostávaj upozornenia o najhorúcejších správach na Refresheri.

(Príklady: Horel Notre Dame, Zomrel Mac Miller, Trailer na Avengerov)
(Príklady: Sagan skončil prvý, Nový zákon s vplyvom na moderných ľudí, Dnes nás čaká zatmenie slnka)
Ak chceš, aby sme ti poslali takmer všetky novinky, vyber túto možnosť.