Pozrite sa s nami na zúbky najmenšiemu automobilu na našom trhu.
Tak predsa! Okrem nášho nedávneho testu BMW X5 M50d určite evidujete aj našu recenziu najnovšieho pokračovania najmenšieho mestského približovadla. V závere minulého roka sme totiž mali tú česť otestovať úplne nový Smart ForFour. Pokiaľ si pamätáte, i napriek tomu, že drobec na nás zanechal naozaj dobrý dojem, v článku som spomenul fakt, že väčšiu radosť a zážitok by som mal z kratšieho, pôvodného derivátu, čiže z preslávenej verzie ForTwo. Predsa len, ide o väčšiu ikonu a keď Smart, tak ten pravý dvojmiestny, ktorý poznáme aj vďaka kolmému parkovaniu na pozdĺžnom parkovisku. Odstupom času sa nám ale najmenší smartík napokon dostal do rúk tiež, preto sa poďme pozrieť na zúbky najmenšiemu automobilu na našom trhu.
Exteriér
Tretia generácia ForTwo a druhá generácia ForFour sú po dizajnovej stránke na pár detailov zhodnou záležitosťou. Spredu vozidlá prakticky ani nerozoznáte, obe disponujú chutnou tváričkou s dvojicou väčších svetlometov s LED-diódovým pásom v tvare U pre denné svietenie, a oválnou maskou so zaujímavou štruktúrou. Najväčším rozdielom v rámci generačnej zámeny je nepochybne predná kapota, ktorá, najmä ak sa bavíme o našom dvojdverovom vyhotovení, citeľne narástla a tým pádom už nenadväzuje na čelné sklo v zhodnom uhle ako tomu bolo doteraz. "ForTwo-čko" tak dostalo malý vyčnievajúci noštek s plastovým krytom, ktorý budete mat dôvod vybrať len v prípade, ak budete chcieť doliať potrebné kvapaliny. Dvojdverák vďaka absencii druhého radu dverí ponúka o čosi väčšie dvere, navyše, ide o bezrámové riešenie. Ich otváranie zabezpečuje narozdiel od ForFour kľučka umiestnená v rohu. Pri jej chytení vás neobíde zvláštny pocit, kedže stojíte prakticky na konci auta a pritom otvárate predné, a vlastne jediné dvere začínajúce hneď za prednou nápravou. Ide o jeden z tých momentov, kedy si uvedomíte miniatúrne rozmery autíčka.
Poznávací znak, vysoko-pevnostný rám Tridion obopínajúci spomínané dvere je tradične odčlenený inou farbou. V našom prípade išlo o čosi menej výraznú farebnú kombináciu ako pri predošlom Smarte, stále však ide o naozaj atraktívnu a v súčasnosti trendy bielo-čiernu konfiguráciu. Pri pohľade na profil krpca máte pocit, že auto dokážete obopnúť do roztiahnutých rúk, a od reality nie sme naozaj ďaleko. Zadné partie rovnako počítajú s oválnymi koncovými svetlami s peknou grafikou. Ďalšiu odlišnosť, i keď nie hneď do oka bijúcu, evidujeme pri inom riešení dverí batožinového priestoru, teda ak ich dverami vôbec môžeme nazvať (skôr nie). Narozdiel od väčšieho brata je vo veci dvojdielne vyhotovenie, ktoré sprvoti otvoríte hornou presklenou časťou a následne podla potreby otvoríte aj tú spodnú. Túto skutočnosť využijete a zároveň oceníte najmä v momente, keď chcete len niečo rýchlo hodiť do kufra. I keď to znie miestami aj tentokrát vcelku neuveriteľne, opäť bol náš exemplár obutý do naozaj veľkých a štýlových papučiek - 16" palcové disky s efektným dvojfarebným vyhotovením a tenké pneumatiky o rozmeroch 185/50 vpredu a 205/45 vzadu. Už tradične sú obe nápravy úplne v rohoch karosérie (vlastne, inde sa dať ani nemohli), vďaka čomu vozidlo nedisponuje prakticky žiadnymi prevismi.
Interiér
Vnútrajšok nami testovaného exempláru bol prakticky totožný a zároveň diametrálne odlišný s tým nedávnym. Všetko je to uhol pohľadu. Prvé čo vám udrie do oči je biela, teda bielo-modrá kombinácia. Tá je štandardná pre líniu Proxy, ktorou bol Smart vybavený. Po otvorení dverí tak prichádza ďalší prekvapujúci moment, keďže interiér je svojím svetlým doslova bielym vyhotovením niečim netypickým a zaujímavým. Trvá niekoľko dní, kým vás docielená čistota a opticky zväčšená priestrannosť neprestane fascinovať. Odhliadnuc o tejto farebnej senzácií je vnútorný dizajn zhodný s väčším ForFour, preto ho dopodrobna už predstavovať nemusím. Nechýba tak látkové čalúnenie, netradične potiahnuté aj po celej palubnej doske okolo vztyčujúcich sa výduchov klimatizácie v zaujímavom, otočnom vyhotovení, či kožou obtiahnutý multifunkčný volant, ktorý výborne padne do rúk. Všetko potrebné má vodič vďaka nemu po ruke, a to či už intuitívne ovládanie palubného počítača, rádia alebo tempomatu.
Prístrojový štít vodiča pozostáva z jednoduchého poloblúku s hlavným budíkom zhodného tvaru, ktorého rýchlomer s riedkym ciachovaním po 160 km/h je príjemne podsvietený a výborne čitateľný. V jeho vnútri nájdeme opäť mnou chválený počítač s výbornou grafikou a trendy animáciami. Zaujímavo je podávaný predovšetkým údaj o aktuálnej spotrebe za posledných 15 minút jazdy prostredníctvom grafu. Otáčkomer je položkou v rámci príplatkovej výbavy, ak si za neho priplatíte, umiestnia vám ho spolu s analógovými hodinami do rohu pri ľavom A-stĺpiku. Zo stredového panelu sa vztyčuje vyčnievajúca konzola multimediálneho systému s lesklým povrchom, jednoduchým 3,5'' displejom a najzákladnejšími ovládačmi. Pod panelom nájdeme časť venovanú ventilácií a klimatizácii, ktorej obsluha spočíva v štýlovom posúvniku. Nie je žiadnym tajomstvom, že Smart pochádza z dvojčat a vo Francúzsku má bratskú podobu, Renault Twingo. Obe vozidla prakticky vychádzajú zo zhodného základu, pričom v interiéri to prezrádza kožou potiahnutá riadiaca páka z dielne Renaultu. Ak mám byť úprimný, rovnako ako exteriér, i interiér pôsobí nadmieru hodnotne a v porovnaní s Twingom je cítiť, že Smart spadá pod krídla Mercedesu, respektíve koncernu Daimler. Kvalita spravovania a ergonómia je naozaj na vysokej úrovni, ak tomu pripočítate štýlový, hravý a hlavne farebný podtón, niečo obdobné budete medzi vozidlami tejto kategórie hľadať asi márne.
Interiér ja naozaj priestranný, no istý čas mi trvalo, kým som si našiel ideálny posed za volantom (možno preto, že som presadal z X5-ky), navyše, počas jazdy som mal kvôli vskutku blízko seba umiestnenej trojici pedálov problém, že sa mi občas nešťastne stretli topánky. Sedadlá sú vcelku pohodlné, s dobrým bočným vedením a funkciou vyhrievania. Výhľad z vozidla je veľmi dobrý, k celkovému prevzdušneniu interiéru významne dopomáha panoramatická strecha. Čo určite nezažijete v žiadnom inom vozidle je skutočnosť, že jednoduchým natiahnutím ruky sa dostanete do batožinového priestoru, ktorý s posádkou delí len tenký panel. Dokonca, pokiaľ si otvoríte hornú časť veka batožinového priestoru, s načiahnutou rukou dokážete nahradiť parkovacie senzory a pri cúvaní jednoznačne odmerať vzdialenosť od prekážky.
Samotný batožinový priestor počíta s objemom 190 litrov a pomerne vysoko položeným dnom. Pod ním sa totiž nachádza trojvalcový motor. Ten od batožiny delí hrubé čalúnené a tlmiace plátno, a následný kryt, ktorý drží 6 skrutiek. Tým pádom je preto predný noštek auta ako-tak prázdny, batožinu si tam však neodložíte. Predný panel odistíte dvoma poistkami a potom, ako ho vyberiete, ostane vám plast v rukách, zavesený je len na dvoch popruhoch. Cely proces je trochu komplikovanejší, no k jeho uskutočneniu dôjde len v prípade, ak chcete doliať potrebné kvapaliny. V závere vnútorného vybavenie nemôžem zabúdať na najmodernejšie technológie a funkcie, ktorými bol náš exemplár naplnený. Smart disponoval (vypínateľným) štart-stop systémom, parkovacími senzormi, asistentom brzdenia (užitočné pri rozbehu/parkovaní do kopca), asistentom udržiavania jazdného pruhu, indikátorom radenia, výstrahou pred malým odstupom či dažďovým a svetelným senzorom a elektrickými vonkajšími zrkadlami.
Motor & Jazda
Do rúk sa nám opäť dostala zlatá stredná cesta z ponúkaných motorizácii, teda exemplár, ktorý bol poháňaný atmosférickým litrovým trojvalcom s výkonom 52 kW / 71 koní a krútiacim momentom 91 N.m. Agregát je už tradične umiestnený pod podlahou batožinového priestoru, čo v Smarte pre dvoch vo výsledku znamená to, že sedíte priamo pred ním. Netradičná koncepcia vo svojom segmente, čiže motor umiestnený vzadu a pohon zadnej nápravy, nás neobišla ani tentokrát. Ruka v ruke s veľkosťou autíčka a architektúrou trojvalca ide väčšia hlučnosť v interiéri a citeľné vibrovanie pri státí na voľnobehu (pokiaľ nie je zrovna aktivovaný štart-stop systém). Na druhú stranu, vnútorné odhlučnenie je na to, že sedíte v podstate spolu s motorom v jednom malom priestore naozaj na úrovni a akceptovateľné. Navyše, po niekoľko dňovom jazdení si o čosi vyšší hluk prestanete absolútne všímať, najmä ak sa motor dostane do ideálnej teploty.
Výkon malému smartíku nadmieru stačí. Sú však momenty, kedy sa s riadiacou pákou 5-stupňovej manuálnej prevodovky musíte viac vyhrať, aby ste zamedzili strate sily. V mestskej džungli je litrové ForTwo čiperné a akčné, ak však dôjde k väčšiemu stúpaniu, motor sa rýchlo zadýcha, až dych začne pomaly strácať, preto ste neraz prinútení podradiť až do dvojky, respektíve vám niekedy dané (pomerne dlhé) sprevodovanie privolá dilemu, čo zaradiť. Opäť sa tak dostávam k minulému ForFour, kde som sa zmienil o tom, že i keď je radenie presné a manuály mám rád, miesto manuálu by som aj tu možno skôr pokukával po šesťstupňovej dvojspojkovej automatickej prevodovke, ktorá medzičasom prišla na trh.
Viac z Tech
Všetko
Najnovšie
