Prepnúť do nočného režimu
Prepnúť do denného režimu
Pondelok 22. 7. 2019 meniny má Magdaléna

hľadaj na refresheri

Odteraz si môžeš článok
uložiť na neskôr.
Uložený článok nájdeš
v ponuke používateľa.
Odporúčame zapnúť browser notifikácie, ak budeš prihlásený na Refresher s týmto zariadením.
Zaujímavosti - Ľudia
16
Ján Č.
19. február 2015, 15:31

Mladí slovenskí študenti za hranicami (Minirozhovory) #3

Chceš začať na jeseň študovať v zahraničí? Možno už teraz by si mal/a začať ten plán realizovať. Šťastie praje pripraveným.

Ján Č.
19. február 2015, 15:31
Mladí slovenskí študenti za hranicami (Minirozhovory) #3
Musíš byť prihlásený/á , aby si mohol uložiť článok.
Nepodařilo se uložit změny. Zkus se nově přihlásit a zopakovat akci.

V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
OK
16
Uložiť na neskôr.
Uložený článok nájdeš
v ponuke používateľa.

Jeden film hovorí, že na svete sú dva druhy ľudí - tí, čo hovoria a tí, čo konajú. Sú to ľudia činu, ktorí menia tento svet. Dnes tu máme opäť dvoch mladých odvážlivcov, ktorí sú odhodlaní zmeniť minimálne svoj osobný mikrokozmos.

 

Pokiaľ študujete v zahraničí a chceli by ste sa objaviť v niektorom z nasledujúcich dielov, ozvite sa na vik@refresher.sk, prípadne sirius@refresher.sk.

 

Simona, 20

Domovská univerzita: The Canterbury University, Canterbury, Anglicko

BA Media and Communication (3 roky); fakulta Media, Arts & Design

Erasmus + hosťovská univerzita: UniversitatAbatOliba CEU, Barcelona, Španielsko

BA, Grado de Periodismo (celý 2. rok) - žurnalizmus

Hobby: hudba, šport, cestovanie, fotografia

 

Mladí slovenskí študenti za hranicami (Minirozhovory) #3

 

Jakub, 20

Univerzita: Lillbealtac Ademy, v meste Odense (Dánsko) Service, Hospitality and Tourismmanagement

Dĺžka štúdia v zahraničí: program trvá 5,5 roka, študujem v zahraničí pol roka

Hobby: všetky druhy športov, spoznávanie nových ľudí

 

Mladí slovenskí študenti za hranicami (Minirozhovory) #3

 

Čo bolo tvojou najsilnejšou motiváciou pre štúdium v cudzine?

S: Moja motivácia plynie z celoživotného sna cestovať po svete, zažiť niečo nové, spoznávať ľudí, rôzne kultúry, učiť sa nové jazyky a precvičovať tie, ktoré som sa učila už predtým.

 

J: Úroveň vysokých škôl na Slovensku je na bode mrazu, preto ma nič nelákalo ostať a študovať zastaralé metódy s nulovou praxou. Ďalším dôvodom bolo naučiť sa plynulo anglicky a myslím, že byť v prostredí, kde sú samí international študenti je tým najlepším riešením.

 

Mladí slovenskí študenti za hranicami (Minirozhovory) #3

 

Ako prijali rodičia a najbližšie okolie tvoje rozhodnutie zbaliť sa a ísť?

S: Otec bol nadšený, pretože on mal rovnaký sen, ale za jeho „mládí“ vycestovať nebolo také jednoduché. Mama neverila do dňa, keď mi doručili cestovný kufor domov a uvidela letenku, aj si šokovaná poplakala. Brat sa tešil aj za mňa. Možno preto, že získal konečne izbu pre seba. Niektorí kamaráti boli prekvapení. Vedeli, že som to plánovala, ale neboli si istí, či sa mi to nakoniec podarí. Hoci bolo niektorým smutno (ako aj mne), úprimne mi to dopriali.

 

J: Zo začiatku to brali ako neuskutočniteľnú víziu svojho syna, ktorá samozrejme „padne“ ako mnoho iných šialených nápadov. Postupom času som o štúdiu v zahraničí začal hovoriť stále častejšie a rodičia si uvedomili, že to myslím vážne a začali ma podporovať a byť na mňa hrdí.

 

Kedy prišla najväčšia kríza, keď si zatúžil po domovine? Povedal si si niekedy: "Toto nedám, balím kufre!"

S:  Samozrejme. Hlavne počas 1. roka v Anglicku bolo veľa momentov, kedy som neustále zazerala na kufre. Spúšťačom boli časté rozdiely v kultúre, predstave o živote, vzdelaní a humore medzi Slovenskom a Anglickom. Myslím, že čerešničkou na torte boli hlavne denné atentáty našej svojskej anglickej spolubývajúcej. Párkrát ma tiež dostihla túžba ísť na pár dní domov, stretnúť sa s priateľmi, so slovenskými potravinami, doprave na pravej strane, slnečným počasím alebo, naopak, snehom.

 

Čo sa týka Španielov, sú mentalitou bližšie k „Slovači“ ako Angličania. Neplytvám čas vysvetľovaním, čo som tým a oným myslela. Rešpektujú vás a prijmú medzi seba od prvého momentu stretnutia. Preto sa zdá, že v Barcelone mi čas beží rýchlejšie, ale na Slovensko sa tak či tak vždy rada vraciam :)

 

Mladí slovenskí študenti za hranicami (Minirozhovory) #3

 

J: Konkrétne v Dánsku študujem už pol rok a krízu som ešte nemal. Som tu spokojný, spoznal som tu mnoho nových ľudí, ktorí mi nedovolia rozmýšľať o návrate domov ;)

 

V čom by sme si mali brať od cudzincov príklad? (napr. móda, ekológia, gastronómia...)

S: V Anglicku je móda subjektívna. Nikto sa nediví kto, čo a ako nosí. Druhá vec je, že Angličania majú občasný sklon chytať rovnaké vlny. Jedna Britka si dá drdol, výrazné líčenie cez deň, červený rúž, krátky top, štekle alebo balerínky v daždi, vetre a pri 5 °C. Na druhý deň tak vyzerajú už všetky bez ohľadu na to, či im to sedí a koľko stupňov bude. U mužov tam teraz „fičí“ viedenská prehadzovačka a sakramentsky úzke gate. Nuž, proti gustu žiaden dišputát... Ku gastronómii nemám o čom, netaja sa tým, že ju ešte nedobudovali. Ale musím pochváliť koláčiky brownies. Okrem toho majú ešte cheesecake fish & chips podávané s hráškom. Čo sa týka potravín, je tam veľká podpora okolitých fariem a mnoho projektov za ekológiu.

 

V Španielsku je móda otvorená, ale prevláda tam typický „latino“ štýl (rozumej mega obtiahnuté tričká u mužov). Musím však pochváliť aj staršie ročníky, ktoré si držia svoj vkus aj v pokročilejšom veku a rozhodne sa staršie dámy neskrývajú za „babkovskými“ šatkami na hlave.

Španielská kuchyňa je rozmanitá, bohatá na zeleninu, plody mora a korenia. Špeciality ako paella, gazpacho (parajková polievka za studena), tortilla, panallets, flan, sangría, pinchos, tapas, garbanzo, churritos treba rozhodne ochutnať.

 

Mladí slovenskí študenti za hranicami (Minirozhovory) #3 

J: Chuť cestovať, spoznávať krajinu, nových ľudí, učiť sa jazyk, byť otvorený všetkým možnostiam.

 

Na čo by mali byť Slováci hrdí? Čo si cudzinci na nás najviac cenia?

S: Slováci by mali byť hrdí na vedomosti a intelekt, ktorý majú. Len ešte chýba častokrát trochu viac odvahy, sebadôvery a využitia teórie v praxi. K otázke, čo si na nás Angličania cenia, som sa ani nedostala. Stroskotalo to už pri ich zblúdilom pohľade pri slove „Slovensko“...

Španieli si na nás cenia našu pracovitosť, výdrž bojovať aj pri ťažkej finančnej situácii a výdrž aj v iných veciach, ktorými sme u nich hneď po Rusku populárni.

 

J: Hory, hrady, zámky, kultúra, zvyky, tradičné jedlo a oblečenie (kroje). Nehľadiac na negatívne stránky Slovenska, by mal byť Slovák stále  hrdý na svoju rodnú krajinu a s chuťou sa tam vracať.

 

Mladí slovenskí študenti za hranicami (Minirozhovory) #3Mladí slovenskí študenti za hranicami (Minirozhovory) #3Mladí slovenskí študenti za hranicami (Minirozhovory) #3

 

Porovnaj slovenské školstvo so zahraničným

S: Úprimne by nebolo odo mňa fér, porovnávať štúdium v zahraničí so slovenským, keďže som si slovenskú univerzitu na vlastnej koži neodžila, iba ako pozorovateľ a poslucháč okolia. S istotou viem povedať, že anglické školy sú viac prepojené s praxou, komunikujú so zamestnávateľmi a zároveň adaptujú študentov, aby sa uchytili na trhu práce (zamestnanosť absolventov v UK sa pohybuje okolo 90%). Nehovoriac o kvalitnom technickom vybavení školy v moderných priestoroch. Anglické univerzity majú namiesto 2 semestrov 3 termy. 1. a 2. sú vyťaženejšie, 3. je už viac-menej o konzultáciách a finálnych testoch a ústnych jazykových skúškach. Výučba je rozdelená na prednášky, semináre a konzultácie.

Keď sa povie „ERAZMUS“, väčšine prvé zíde na um „povestné“ ulievanie. Vôbec tomu nepridáva fakt, že som sa chystala na rok do Španielska. Veľmi rýchlo som však zistila, že výnimky existujú. Španielsky univerzitný systém sa štruktúrou podobá nášmu už stredoškolskému. Píšu sa skoro na každej prednáške testy z učiva, domáce úlohy, prezentácie, ústne skúšanie.. V škole som každý a celý deň. Doma robím projekty. Predmety som si zvolila v angličtine a španielčine.

 

Mladí slovenskí študenti za hranicami (Minirozhovory) #3

 

J: Slovenské školstvo je zamerané na memorovanie teórií s tým, že študenti ich nevedia uplatniť v praxi, a preto po skončení školy sa žiak musí nanovo učiť (prax) vo svojej práci. Konkrétne v Dánsku je štúdium zamerané na „problemstatement“ (riešenie konkrétnych problémov z reálneho života), vytváranie projektov a prezentácii, obhajovaní si svojho názoru. Okrem toho súčasťou štúdia je dvakrát absolvovanie povinnej praxe v reálnej firme hocikde na svete.

 

Odporučil/a by si štúdium v zahraničí každému študentovi? Kto by nad tým nemal ani len uvažovať?

S: Aspoň 1 semester v zahraničí by som rozhodne odporučila každému. Je to obrovská „ŠKOLA“ skúseností, zážitkov, skúška využitia cudzích jazykov, samostatnosti a ukážka, čo je vo vás... Jeden z momentov, keď sa formuje vaša osobnosť. Ja si myslím, že každý človek sa po určitom čase „oťuká“ a nájde si to svoje, bez ohľadu na to, aké má povahové vlastnosti. Nikto rodený z neba nespadol, aby určoval niekomu, či sa hodí alebo nehodí na štúdium v zahraničí. Jediné, čo môžem poradiť, je riešiť situácie pokojne a bez stresu, pretože ten vám iba škodí a nič nerieši.

 

Mladí slovenskí študenti za hranicami (Minirozhovory) #3

 

J: S tzv. Erasmákmi som v  kontakte každý deň a na otázku prečo využívajú program Erazmus je to na čo som odpovedal na otázku /IV/.

 

Aké zvýhodnenie očakávaš v budúcnosti od zahraničného štúdia oproti slovenským rovesníkom?

S: Možno to vyznie zvláštne, ale od štúdia v zahraničí neočakávam takmer nič.  Pre mňa je to životná etapa, ktorá mi dala veľa a zároveň ma o niečo aj ukrátila. Vždy sa nájdu plusy a mínusy, ale naučila som sa prežívať každý deň naplno. Samozrejme, že budem očakávať adekvátne ohodnotenie mojej práce v budúcnosti, ale podstatnejšie pre mňa je byť šťastná a robiť to, čo ma baví. Kedysi som viac plánovala, ale človek nemôže predvídať všetky udalosti, ktoré ho neskôr postretnú a zavejú úplne inde, ako plánoval. Následne sa otvárajú dvere potenciálnym sklamaniam a pochybnostiam. A tie by mi boli na čo? 

 

J: Byť schopný hovoriť anglicky, mnoho praxe, skúseností zo života, byť samostatný v bežných veciach potrebných na život.

 

Ako si trávil/a voľný čas v cudzine? Cestovanie, gastro zážitky, disco kluby, alebo len zo školy, do školy?

S: Počas prvého ročníka v Canterbury sa mi striedali fázy, kedy som mala nárazovo veľa školských projektov a esejí,  s fázami, kedy som mala voľného času habadej (vhodný na prestriedanie brigád v 3 reštauráciách a 1 obchode). Čo sa týka klubov, priznám sa, že hoci som za každú srandu, kluby v Canterbury sú predražené a plné študentov, ktorým sa práve na univerzite prvýkrát otvárajú dvere klietky zákazu požívania alkoholu do 18 rokov a v tomto sme - my Slováci už na inom leveli...

 

V Španielsku, ako som spomínala, toho voľného času veľa nie je. Cez to všetko si ale treba nájsť pár víkendov na spoznávanie tejto čarovnej krajiny. Jej výnimočnosť spočíva aj v rôznorodosti ľudí a prostredia v závislosti od konkrétnej časti – či už je to Kataluňa, Galicia a pod. Ja osobne odporúčam nevynechať juh – Andalúziu.

 

J: Snažím sa veľa cestovať, vidieť všetko čo sa dá, spoznávať kultúru, zabávať sa, tráviť voľné chvíle s kamarátmi.

 

Mladí slovenskí študenti za hranicami (Minirozhovory) #3Mladí slovenskí študenti za hranicami (Minirozhovory) #3Mladí slovenskí študenti za hranicami (Minirozhovory) #3

 

Odkaz pre čitateľov REFRESHER.SK? Keby máš znovu 15, akú kľúčovú radu by si svojmu JA dal/a?

S: Na záver by som rada srdečne pozdravila čitateľov REFRESHER-u a odkázala všetkým, kým sa vrátia späť k bežným činnostiam, nech neprestanú snívať. Odjakživa žijem v skromných pomeroch a bolo mi povedané, že táto možnosť je pre mňa finančne nereálna. Ja som sa však s touto odpoveďou neuspokojila a síce som strávila nad hľadaním riešenia veľa času, vyplatilo sa.

 

Mladí slovenskí študenti za hranicami (Minirozhovory) #3

 

J: Keby som mal 15, učil by som sa viac jazyky, nepodceňoval by som ich, pretože v dnešnej dobe sa bez znalosti jazyka ďalej človek nepohne. S jazykom som to v mladosti podcenil, ale našťastie som sa včas "zobudil" a doučil som sa to. To je jeden z hlavných dôvodov, prečo študujem v Dánsku. Taktiež by som bol viac otvorený možnostiam cestovania.

 

Mladí slovenskí študenti za hranicami (Minirozhovory) #3

Mladí slovenskí študenti za hranicami (Minirozhovory) #3Mladí slovenskí študenti za hranicami (Minirozhovory) #3

 

Ďakujeme Simči & Jakubovi, že nám darovali kus svojho voľného času. Prajeme im veľa energie na zhmotňovanie svojich snov.

Ohodnoť článok
0
Zdieľaj článok
Hodnotenie tohto článku je dostupné len s aktívnym predplatným REFRESHER+.
Predplatiť si
Zrušiť
Pri hodnotení článku nastala chyba. Skús sa nanovo prihlásiť a znova ohodnotiť článok.

V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
OK
NAHOR
Ako neregistrovaný si prečítal už 1/40 článkov tento mesiac. Prihlás sa pre neobmedzený prístup. Ako neregistrovaný si prečítal už 1/40 článkov za mesiac. PRIHLÁSIŤ / REGISTROVAŤ PRIHLÁSIŤ
Najčítanejšie