Súrodenci Wachowski sa po polročnom odklade môžu v kinách pýšiť ďalším prečačkaným sci-fi. Je však Jupiter Ascending viac, než prefarbená CGI jazda?
"Your majesty..."
"Holy crap!"
Dlho odkladaný projekt Jupiter Ascending súrodencov Wachowskich konečne dorazil aj do našich kín. Trailer sľuboval fantastický výlet mimo našej planéty a za hranice vnímania skutočnosti, ako aj nové farebné svety, ktoré budeme s hlavnou hrdinkou objavovať. A samozrejme - množstvo akcie. Tvorcovia Matrixu sľub splnili. Stačí to však na dobrý film a udržanie dvojhodinovej stopáže?
Jupiter (Mila Kunis) je polosirota a žije so svojou matkou a ostatnými príbuznými v malom domčeku na periférii Chicaga. Jej deň sa začína pred piatou ráno a pokračuje čistením záchodov a upratovaním domov bohatých klientov. Zlom nastane na klinike plánovaného rodičovstva, kde sa chce nechať umelo oplodniť, aby získala peniaze na kúpu vysnívaného ďalekohľadu, ktorý jej toľko pripomínal otca a detstvo v rodnom Rusku. Pred istou smrťou ju zachráni neznámy tvor - Caine (Channing Tatum) - spolovice človek, spolovice vlk. Vysvetlí jej, že Zem je len súčasťou veľkého impéria, ovládaného dynastiou Abrasax, ktorej členovia sa bijú o svoje dedičstvo po mŕtvej matke. Jupiter je jej genetická kópia a má teda na našu malú modrú planétku právny nárok.
Zdá sa vám to pritiahnuté za vlasy a mierne zmätené? Pravdupovediac, taká je celá prvá polovica filmu. Jednoduchá zápletka a uvedenie hlavných postáv, ktoré sú takmer všetky ploché a nevýrazné, je také neprehľadné, že je v príbehu skutočne náročné orientovať sa. A to je veľká škoda, pretože to ruší hlavne vo chvíľach, keď si máte užívať vizuálne atrakcie mimo nášho sveta. Tvorcovia sa na nich skutočne vyhrali a z hľadiska remeselnej zručnosti ich pokojne môžeme prirovnať k tým z Guardians of Galaxy (ak teda prekusnete Cainove infantilné lietajúce topánky, čo je však skôr subjektívna výtka). Za zmienku stojí aj defilé scénok na galaktickom úrade, kde si Jupiter oficiálne uplatňuje nárok na Zem, akoby vystrihnuté z filmu Brazil (réžia Terry Gilliam, ktorý si v Jupiter Ascending aj zahral). Pasáž je vtipná, dynamická a pobaví, hoci v kontexte filmu ako takého a jeho estetiky pôsobí ako päsť na oko.
Druhá polovica snímky už z hľadiska deja nemá veľmi čo ponúknuť. Jednotlivé udalosti odohrávajúce sa na plátne sú iba vyvrcholením zápletky, ktorú sa nám Wachovski tak nemotorne snažili predstaviť v úvode. Opäť sa dočkáme veľkolepých akčných scén a záchran na poslednú chvíľu, ktoré vedú ku komornému a milému koncu (bez irónie).
Ak som na začiatku vyčítal nevýrazné postavy, musím sa poopraviť, pretože hlavný záporák Balem bol skutočne démonický a správne slizký. Eddie Redmayne (Les Misérables) bol pri castingu asi jediná skutočne dobrá voľba, ak teda nepočítam charizmatického Seana Beana (Game of Thrones). Ten sa však vo filme ukáže iba sporadicky a jeho postava Stingera má bohužiaľ málo priestoru. Ostáva sa nám tak kochať iba nemastnou-neslanou Milou Kunis, alebo polonahým Tatumom, ktorý so špicatými ušami a bielou briadkou vyzerá skôr smiešne, než drsne.
Ďalším plusom pre niekoho môžu byť CGI efekty, na ktorých je postavený celý vizuál, keďže väčšina filmu sa odohráva vo vesmíre. Ak vám imponujú farebné fantastické svety, aké sme mohli vidieť v už spomínaných Guardians of Galaxy, Johnovi Carterovi, alebo staručkom Piatom Elemente s troškou steam-punku, určite si prídete na svoje. Hudba neruší a príjemne podfarbuje dianie na plátne, no nejaký výraznejší soundtrack nečakajte. Striedanie klasických orchestrálnych pasáží a ambientných motívov je síce stávka na istotu, no v prípade Wachovskích by človek čakal niečo zaujímavejšie.
Výsledkom je teda rozpačitý, miestami nudný a neprehľadný vesmírny guláš, ktorý nezachránia ani dobré efekty a choreografia akčných scén, ani chvíle nadľahčené humorom. Naopak, tie, ktoré mali byť akože vážne alebo nebodaj romantické, vám bránicu pocvičia určite. Po priemernom Speed Racerovi a prekombinovanom Cloud Atlas tu tak máme opäť priemerný Jupiter Ascending. Zdá sa, že Wachovski, ktorí kedysi vyrazili celému svetu dych Matrixom, sú nadobro preč. 5/10
Recenziu vypracoval Braňo Noskovič
