Piatok 22. 6. 2018 meniny má Paulína

hľadaj na refresheri

Odporúčame zapnúť browser notifikácie, ak budeš prihlásený na Refresher s týmto zariadením.

Aralské jazero - symbol ľudskej chamtivosti

Kedysi 4. najväčšie jazero na svete, dnes toxická mláka a ukážka toho, ako ďaleko je človek schopný zájsť pre peniaze.

1. február 2015, 18:03

Kedysi 4. najväčšie jazero na svete, dnes toxická mláka a ukážka toho, ako ďaleko je človek schopný zájsť pre peniaze.

Pri ekologických katastrofách spôsobených človekom nám pravdepodobne všetkým hneď napadne ukrajinský Černobyľ a najväčšia ekologická katastrofa, akú kedy ľudstvo zažilo. Bohužiaľ, nie je to úplne tak. Výbuch jadrovej elektrárne v Černobyle je "iba" najväčšia jadrová katastrofa, najväčšia ekologická katastrofa v dejinách ľudstva leží o 3000 km ďalej, na hraniciach Kazachstanu a Uzbekistanu - Aralské jazero.

 

Kedysi 4. najväčšie jazero na planéte, ktoré sa dokonca nazývalo Aralské more a jeho veľkosť dosahovala až 66 500 km² a jeho maximálna hĺbka bola 68 metrov. Nachádzalo sa tu až 30 druhov rýb a dnes by bez zásahu do tejto oblasti mohla byť vyhľadávaná turistická destinácia. No Sovieti mali s týmto územím iné plány.

 

Aralské jazero - symbol ľudskej chamtivosti

Aralské jazero/more na satelitnej snímke z roku 1985

 

Pôvodne sa do Aralského jazera vlievali 2 veľké rieky - Amudarja a Syrdajra. Obe tieto rieky pretekajú púštnymi a nehostinnými oblasťami, ktoré plánovali Sovieti už v roku 1918 premeniť na obrovské bavlníkové plantáže so zavlažovaním práve pomocou kanálov vybudovaných na týchto dvoch riekach. Veci sa dali pomaly do pohybu a v 40-tych rokoch sa začalo zo stavbou prvých zavlažovacích kanálov, čo nakoniec vyústilo až k úplnému odkloneniu oboch riek a na začiatku 60-tych začala viditeľne ubúdať voda o 20 cm ročne, no postupne sa úbytok zvýšil až na 90 cm za rok(!). Už v roku 1989 sa plocha jazera rozdelila na severné a južné, ktoré sa taktiež pomaly začali zmenšovať a rozkladať.

 

Do roku 2000 sa 80% vodnej plochy premenilo na jedovatú soľnú púšť, vo vode, ktorá zostala sa nachádza viac ako dvojnásobok obsahu soli, aký nájdeme v oceáne (voda sa odparuje - soľ ostáva), čo spôsobilo vyhynutie celého ekosystému v oblasti. Nežijú tu takmer žiadne zvieratá s výnimkou tiav a z pôvodných 30 druhov rýb prežili iba dva. Veľké suchá v posledných rokoch ešte viac pomohli k vysychaniu jazera, niekde sa jazero zmenšilo až o 90-150 km oproti pôvodnému brehu. Rieky, beztak privádzajúce minimum vody, ktorá bola ešte aj kontaminovaná hnojivami a pesticídmi z polí, ktorými umelo prechádzajú, nakoniec prestali do jazera dotekať. Vyschnutie jazera malo za následok aj zmenu klímy v oblasti, v ktorej dnes už takmer nezaprší. Sovieti tu nezabudli použiť aj biologické zbrane.

 

Postupný úbytok Aralského jazera

Aralské jazero - symbol ľudskej chamtivosti

 

Príroda však zas ukázala, že je neprekonateľná a človeku všetko vrátila aj s úrokmi. Vietor roznáša kryštalickú jedovatú soľ z púšte Aralkum (bývalé dno jazera) do okolia a tým ničí úrodu na priľahlých poľnohospodárskych oblastiach. Úhyn rýb zase spôsobil vysokú nezamestnanosť v okolí a ľudia, ktorí tu žijú trpia vyšším výskytom rakoviny dýchacích ciest. Odborníci predpokladajú, že do 20-tich rokov by malo Aralské jazero úplne vyschnúť a zmiznúť zo zemského povrchu.

 

Aralské jazero - symbol ľudskej chamtivosti

 

Našťastie, tento scenár sa snaží odvrátiť Kazachstan. Na začiatok vybudovali obrovskú priehradu, ktorá navrátila vodu do severného jazera, v jej okolí vysadili rastliny zabraňujúce odviatiu solí a pôdy a pred pár rokmi oprášili záchranný plán pre Aralské jazero z roku 1960, z ktorého sa ešte v roku 1986 upustilo a pokúša sa navrátiť do jazera všetku chýbajúcu vodu. Akým spôsobom? Vytvorením 2 obrovských kanálov o celkovej dĺžke cez 3000 km, ktoré by privádzali vodu z tokov veľkých riek Volgy a Ob a nemali by tým nijako ovplyvniť ich úbytok. Celý projekt sa ale realizuje veľmi ťažko, keďže Uzbekistan sa nijako nechce na obnove podieľať. Pokiaľ by ale išlo všetko podľa plánov, do roku 2035 by mohlo byť Aralské jazero zachránené a s takými rozmermi, ako malo kedysi.

Zdroj: mladyvedec.sk, nasa.gov, wikipedia.comFoto: nasa.gov, wikipedia Tagy: človek, katastrofa, Aralské jazero
Vyjadri svoj názor na článok
0
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
Odpad! Menej takýchto článkov
Super! Viac takýchto článkov
Povedz nám, prečo sa ti článok nepáči:
Ďakujeme za tvoj názor!
Pomáha nám a autorom pri skvalitňovaní obsahu na stránke.
Páčil sa ti článok? Zdieľaj ho priateľom
NAHOR
Diskusia11 komentárov
alebo poslať ako anonym
11 komentárov
Zoradiť komentáre podľa obľúbenosti času pridania
avatar
onetwo1. február 2015, 22:35

vdaka za clanok :)

45 Odpovedať · Nahlásiť
avatar
Kolda2. február 2015, 11:04

Zajímalo by mě, co jste použili jako zdroj pro poslední odstavec. Sice tady byl takový plán na obnovu Aralského jezera, ale to bylo ještě za existence Sovětského svazu. Ten ''bohužel'' zkrachoval, a nikdo jiný na jeho provedení nemá peníze...
Jednalo se o sérii několika desítek jaderných výbuchů, které měly pomoci vytvořit koryta odvedených vod z veletoků. Před rozpadem Svazu ale došlo pouze ke dvoum.
Pokud mám zastaralé informace, prosím o link na zdroj ;)

3 Odpovedať · Nahlásiť
avatar
Kobe2. február 2015, 14:19

je to v článku, dolu...
Zdroj: mladyvedec.sk, nasa.gov, wikipedia.com

1 Odpovedať · Nahlásiť
avatar
PetrZN24. február 2016, 10:53

Proboha, nauč se gramatiku základní školy, shodu podmětu s přísudkem. Řeky přestalY, druhy zůstalY ... vždyť to je děs!

1 Odpovedať · Nahlásiť
avatar
Buschman3. máj 2015, 15:03

Dovolil bych si upozornit na nepřesnosti a nepravdy v tomto článku:Za posledních deset let,jsem prozkoumal o této oblasti(nejen Aralské jezero ale i Amudarja,Syrdarja,Kazachstán atd.),hodně článků,obrázků,videí,dokumentů.Je možné se podívat přímo na Kazašský web v ruštině nebo angličtině. Tak že musím zdůraznit že v tomto článku je jen velmi málo opravdu relevantních informací. Prvně je třeba říci,že Komunistické projekty s bavlnou a zavlažováním obrovských ploch,opravdu urychlily vysychání jezera.Ale Aral jako takový by vysychal i bez tohoto zásahu!To je možné tvrdit díky archeologickým a paleogeologickým výzkumům.Je jisté,že toto jezero v minulých 50 tisících letech zcela vyschlo dokonce několikrát.Před 3-4 000 lety,zase bylo jezero spojené s Kaspickým mořem,což dokládá záznam Alexandra Velikého.Jezero je prostě závislé na dešťových srážkách vzdálených ticíce km.od něj.Za druhé je třeba říci,že bylo mnoho nápadů na záchranu jezera ale spíše v hlavách vědců,ekologů a zahraničních univerzit.Ve státech kterých se to týká (snad kromě Kazachstánu),není politická vůle,ekonomické možnosti ani celková vůle něco zachraňovat.Tyto státy jsou celkově chudé,zavlažovací kanály jsou zasolené a výnosnost chudé půdy je nutné udržovat velkými dávkami umělých hnojiv.Situace od konce éry SSSR se několika násobně zhoršila!Zavlažovací kanály každým rokem přibývají.Jsou to jen příkopy v suché stepi.Ztráty vody odparem,vsakem a zasolením jsou obrovské(snad 60-70%).A to nemluvím o megalomanském projektu jezera "Zlatý věk" Turkmenského presidenta Nijazova řečeného Turkmenbaši,ve vyschlé proláklině Glokenkur,kam svádí to,co zbylo z závlahami vysáté řeky Amudarjy.Do míst kde bývala hladina jezera severně od bývalého přístavu Mojnaq,se voda z řeky dostává prakticky jen při jarních táních,kdy průtok Amudarjy násobně vzrůstá.Proto je možné pozorovat na sat. snímcích: jak téměř do sucha vyschlé(nejsou však suché,jsou to bažiny) jihovýchodní části jezera,tak na druhý rok částečně obnovené jezero(roky:2009-2010).To se v posledních letech stalo několikrát.Proto prezentace sat. obr. v tomto článku je fakticky klamná!Podlouhlá Jihovýchodní část jezera má zatím celkem vydatné spodní prameny,tak že se jakž takž drží.Další,skobou do rakve,je pro jezero to,že jsou pod jeho dnem velké zásoby plynu a snad i ropy o které se zajímá jak Uzbekystán tak těžební společnosti se kterýma má Uzbecká vláda již smlouvu!Za třetí,co se týká tzv.Severního Aralu,je pravda,že Kazachstán v roce 2005 pomocí hráze "Kokaral dam"ale i dalších projektů(zefektivnění závlah,stavba hrází,oprava přehrad atd.)z prostředků Světové banky zachránil severní část jezera(severní Aral nebo také malý Aral),kde se zvedla hladina,snížila slanost,návrat ryb,zlepšení klima.Ano,ale na druhé straně zřejmě i Kazachům došel dech nebo ekologická uvědomělost.Další část plánu,(která již měla být realizovaná)zřejmě jak se dočítám zatím padla.Jednalo se o další zvýšení hladiny malého Aralu,(nutné zvýšení stávající hráze),pomocí nové hráze a přesměrování části vody ze Syrdarji přes jezero Qamystybas,navrátit vodu až do bývalého přístavu Aralsk.Po zvýšení hladiny by se pomocí kanálu přes poloostrov Barsakelemes přebytečnou vodou plnilo jižní jezero.No zatím není vůle ani asi peníze.Kazachstán je na případné akce sám.A samotný Kazachstán je závislý na té vodě,která k němu doteče.V oblasti kde je voda vzácnou a drahou komoditou a kde kvůli nedodržování dohod u vodě hrozí dokonce vojenské konflikty,je záchrana bývalého jezera jako celku,jen vzdálená chiméra.Tolik k faktům.Nakonec bych chtěl poprosit majitele nebo webmástra tohoto webu,aby napříště uveřejňoval pouze pravdivé a z několika zdrojů ověřené informace a nějaké jednoduší témata!Toto je opravdu velice křehký a složitý problém a pouhé konstatování:" No Sověti měli s tímto územím jiné plány" a další nepřesnosti jsou pro neznalé čtenáře opravdu zavádějící!A na úplný konec :Plán na znovu-naplnění Aralského jezera z řek Ob a Jenisej,existoval na konci éry komunistů.A i tehdy byl ekonomicky a prakticky nereálný(možná za Stalina?).Později se jím oháněl jeden Moskevský starosta ale ani on to určitě nemyslel vážně.Prezentovat jej jako reálný pro záchranu jezera,přijde k smíchu i studentům středních škol,jejichž referáty na toto téma najde na netu i začátečník!

1 Odpovedať · Nahlásiť
avatar
ano12. júl 2017, 19:22

Mně se ten článek líbí, třebaže jsou tam nepřesnosti, nebo snad gramatické chyby? takže děkuji autorovi i webmasterovi....to že někdo něco má nastudované, ještě neznamená, že tomu rozumí....nebo že jeho osobnost může být věci přínosem....

0 Odpovedať · Nahlásiť
avatar
mat4. december 2017, 4:39

Protiválečný štváč krasne, uplne vygumovany hlupaci protirusky :)
..najvacsia jaderna tragedia na svete je fukusima, stale unika jadrove palivo do oceanov.
hned potom nasleduju atol bikiny a podobne, tam je radiaciou zasiahnute vacsie uzemie nez sposobil cernobyl.
...ale jasne, tam to nikto nevidi a domorodci mozu zomierat dalej.
..dalej su v poradi irak a ine krajiny, kde usa pouzilo ochudobnene plutonium do zbrani,

..najvacsia ekologicka tragedia sa stala v mexiskom zalyve, deepwater horizont, kde americke kapitalisticke firmy vrtali a dlhu dobu nezastavili unik ropy. cely mexicky zalyv je tak znecisteny, ze sa nedoporucuje lov ryb!!

..niekoho trapi vyschnute jazero niekde v kazachstane? a co tak california? kde vdaka vyrubu tisicerocnych stromov o hrubke aj 8 metrov sa sposobilo vysychanie celej oblasti a nasledne vysychanie jazier.. ani obrovske hory co su tam nedokazu zabespecit dostatok vody a zastavit vysychanie jazier...
..o bizonoch a podobne sa hadam ani nemusime bavit..
...kludne mozeme prejst na exxon valdez :)
..tam islo o tak velke znecistenie a uhyn zvery ze to historia nepoznala ...dovtedy....
prekonali aj Amoco Cadiz, Torrey Canyon supertanker, Ixtoc I, vybuch rafinerie BP v Texas City, Lac-Mégantic vykolajenie vlaku,

Three Mile Island incident, kde sa do ovzdusia v usa dostal do ovzdusia radiaktivny plyn!!


v usa vrtali sladkovodne jazero a znicili ho zmenou na solne! islo o jazero Lake Peigneur... kde pomrelo vsetko zive...

Baia Mare kyanidova skvrna v rumunsku vdaka kyanidovej tazbe zlata australskou spolocnostou. podobne znecistenie je aj v guana... kde ale nik nekontroluje preco ludia zomieraju..su tam predsa zapadne spolocnosti...

Mount Polley bana, Sandoz chemicka skvrna, Bhopal tragedia, Union Carbide India Limited...zase americka firma, Phillips tragedia, Sterlington tragedia, Alumina plant incident,

a to je len malinky zoznam... preto cele tieto vase bludy su zavadzajuce :)

0 Odpovedať · Nahlásiť
avatar
mat4. december 2017, 4:04

lol, ais si niekto nepozrel prave mnajvacsie ekologicke katastrofy sveta.. za vsetkym su kapitalisticke spolocnosti z usa..
..doporucujem nastudovat, a aj najvacsia jaderna havaria sveta sa nestala v rusku, ale v japonsku, kde doteraz unika radioaktivna voda do oceanov
..o tom ako dopadli testovacie miesta usa a francuzska ani nehovorim

0 Odpovedať · Nahlásiť
avatar
Mstislav Ďumbier20. september 2017, 12:45

Prečo by mal byť problém s Uzbekistanom? Uzbekistan je na juh od Aralkumu, rieka Ob je zo severu, Volga zo severovýchodu. Ak na ropu a nerasty bohatý Kazachstan nie je ochotný Aral zachraňovať, tak nech to povie otvorene a nevyhovára sa na suseda. Nemusím samozrejme spomínať, že aj umelo vytvorené prítoky z rieky Ob a Volga budú prechádzať púštnymi oblasťami a výpar si svoje vyžiada.

0 Odpovedať · Nahlásiť
avatar
Jodgo3. február 2015, 11:45

Riadne odcveci komentar s tou chamtivostou. Ktoze sa na tom len mohol nabalit, ked realizacia projektu trvala 30 rokov a o navratnosti skoda hovorit.

0 Odpovedať · Nahlásiť
avatar
jozo_huzo2. február 2015, 10:50

Borat to musi zviditelnit :D

-1 Odpovedať · Nahlásiť
ZOBRAZIŤ ĎALŠIE KOMENTÁRE
Najčítanejšie
Záleží nám na súkromí čitateľov. Práve aj z toho dôvodu ti poskytujeme detailné informácie o tom, ako využívame súbory cookies a iné technológie zabezpečujúce správne fungovanie a rozvoj stránky. Pre viac informácií si prečítaj naše Zásady ochrany osobných údajov , kde nájdeš ako používame súbory cookies, prípadne sa oboznám Podmienkami používania portálu platných od 24.5.2018. Spracovaniu cookies môžeš zabrániť, alebo zmeniť svoje preferencie v nastaveniach internetového prehliadača, prípadne pre detailnejšie nastavenie klikni na viac možností nižšie.
Upozornenie na právo nastavenia ochrany osobných údajov na Refresheri

Vzhľadom na existujúce a aj chystané zmeny v zákonoch ti dávame možnosť detailného nastavenia spracovania osobných údajov a preferencií spojených so spracovaním osobných údajov.

Prečítaj si možnosti, posuň zobrazenie nadol, nastav si svoje preferencie a klikni na tlačidlo súhlasím, keď budeš chcieť pokračovať do služieb Refresheru. Súbory cookie sú životne dôležitou súčasťou technológie v tvojom prehliadači. Sú natoľko dôležité, že ich budeme musieť použiť pre zapamätanie si toho, že si toto okno potvrdil/a, v opačnom prípade by sme ti ho museli zobrazovať znova a znova.

Údaje, ktoré spracovávame, keď používaš Refresher
Zo strany Refresheru zbierame tieto osobné údaje:
  • Keď navštíviš Refresher, uchovávame si informácie o tom, ktoré články si prečítal, identifikátory zariadenia a prehliadača, časť IP adresy, alebo IP adresu v prípade prihlásenia do účtu, súbory cookie a poloha.
  • Pri prihlásení do účtu e-mailovú adresu
Prečo zbiera Refresher tieto údaje:
  • Na zlepšenie kvality našich web stránok a vývoj nových webových služieb
  • Na vykonávanie analýz a meraní, s cieľom pochopiť, ako sú naše web stránky využívané
  • Na to, aby sme nezobrazovali obsah, ktorý si už videl
  • Pre zobrazovanie prispôsobenejší obsah, ako sú napríklad relevantnejšie články
  • Pre schopnosť identifikovať ťa ako užívateľa pri prihlasovaní do svojho účtu
Zbierame údaje pre partnerov a reklamné siete:
  • identifikátory zariadenia a prehliadača, časť IP adresy, súbory cookie a poloha.
Prečo zbierame tieto údaje pre partnerov, tretie strany a reklamné siete:
  • Na to, aby mohli fungovať a zobrazovali relevantnejšie a užitočnejšie reklamy.
Zoznam reklamných sietí a nastavenia reklám

Nevyhnutné osobné údaje - cookies - pre zobrazovanie reklám zbierame pre nasledujúce spoločnosti:

Google (Google Ireland, 3RD FLOOR ,GORDON HOUSE ,BARROW STREET, Dublin, ID: 368047)
Formulár kontakt v súvilosti s osobnými údajmi >

AdForm (AdForm Aps,Wildersgade 10B, 1. Sal., DK-1408, Copenhagen, Denmark, ID: 26434815)
Kontaktné údaje pre najbližšiu pobočku >

Seznam (Seznam.cz, a.s, Radlická 3294/10, 150 00, Praha 5, 26168685)
Kontaktné údaje pre najbližšiu pobočku >

 

Možnosť vypnúť si personalizovanie reklám a zbieranie osobných údajov pre jednotlivých partnerov:

Upraviť nastavenia typov reklám Google - personalizovanie od spoločnosti Google

Upraviť nastavenia typov reklám AdForm - personalizovanie od spoločnosti AdForm

 

Svoje nastavenia pre všetky ostatné reklamné siete, aj tie, ktoré na Refresheri nenájdeš, si vieš prezrieť na stránke youronlinechoices.com/uk/your-ad-choices

Meranie návštevnosti

Google, Služba Google Analytics (Google Ireland, 3RD FLOOR ,GORDON HOUSE ,BARROW STREET, Dublin, ID: 368047)

Vlastníci webových stránok používajú na zlepšenie funkčnosti svojich stránok údaje zhromaždené službou Google Analytics. Zhromažďovanie údajov môžete deaktivovať tak, že si stiahnete a nainštalujete doplnok pre svoj prehliadač.

Stiahnuť doplnok pre prehliadač

Gemius (Gemius s.r.o. Na Výsluní 201/13 100 00 Praha 10 Česká republika)

Spoločnosť Gemius podobne ako služba Google Analytics vyhodnocuje a meria návštevnosť na niektorých webových stránkach. Na meranie využíva Cookies, ktoré si môžeš deaktivovať vo svojom prehliadači.

Hotjar (Hotjar Limited, company number C 65490, Level 2, St Julian’s Business Centre, 3, Elia Zammit Street, St Julian’s STJ 1000, Malta)

Hotjar využívame na analýzu návštevnosti a správanie sa užívateľov. Vytvára nám mapu aktivity návštevníkov, na webových stránkach, ktoré vizualizuje a vyhodnocuje. Tieto informácie nie sú zbierané vždy, nikdy nie sú spárovateľné s aktivitami užívateľov a teda nie je možné identifikovať jednotlivcov, ale Hotjar ti môže nastaviť súbory Cookies.

Ovládacie prvky súvisiace s prehliadačom

Nastavenia súborov cookie

Súbory cookie sú životne dôležitou súčasťou technológie vo vašom prehliadači a slúžia na zlepšenie prostredia pri používaní internetu.

Ak napríklad na určitom webe nastavíte predvolený jazyk, súbory cookie pomôžu prehliadaču zapamätať si túto voľbu. Niektoré alebo všetky súbory cookie môžete tiež zablokovať, to však môže viesť k zastaveniu fungovania niektorých funkcií na internete.

Mnoho webov napríklad vyžaduje zapnuté súbory cookie vtedy, keď sa chcete prihlásiť. Informácie o tom, ako upraviť nastavenia súborov cookie, nájdete v zdrojoch pomocníka vášho prehliadača.

Zásady ochrany osobných údajov

Prečítaj si naše Zásady ochrany osobných údajov

Ďalšie informácie o tom, ako Refresher používa na zlepšenie služieb
  • Prihlasovanie - pre účely prihlasovania potrebujeme tvoju emailovú adresu.
  • Prispôsobenie - pre zistenie toho, čo ťa zaujíma, vytvárame tvoj unikátny profil. Ak nejaké informácie pozbierame, nájdeš ich vo svojich nastaveniach súkromia a profil môžeš upraviť, alebo zmeniť, alebo celé personalizovanie vymazať.
Ako zmeniť nastavenia spracovania osobných údajov?

Ak zmeníte názor, kedykoľvek tieto údaje môžete zmeniť na adrese https://refresher.sk/nastavenia/sukromie.
Ak nechceš vidieť toto okno, ak nás navštívíš z iného zariadenia alebo prehliadača, prihlás sa a tvoje preferencie si zapamätáme.