Prepnúť do nočného režimu
Prepnúť do denného režimu
Utorok 10. 12. 2019 meniny má Radúz

hľadaj na refresheri

Uložený článok nájdeš
v ponuke používateľa.
Odporúčame zapnúť browser notifikácie, ak budeš prihlásený na Refresher s týmto zariadením.
Zaujímavosti - Ľudia
18
Ján Č.
25. január 2015, 13:53

Mladí slovenskí študenti za hranicami (Minirozhovory) #2

Blíži sa polrok a slabučký hlások v tebe ti hovorí, že si sa mohol (chcel) naučiť viac, ako momentálne vieš? Čo tak si zdvihnúť osobnú latku vyššie a ísť študovať do zahraničia?

Ján Č.
25. január 2015, 13:53
Mladí slovenskí študenti za hranicami (Minirozhovory) #2
Musíš byť prihlásený/á , aby si mohol uložiť článok.
Nepodařilo se uložit změny. Zkus se nově přihlásit a zopakovat akci.

V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
OK
18
Uložiť na neskôr.
Uložený článok nájdeš
v ponuke používateľa.

S veľkým časovým odstupom sú minirozhovory o5 s5 (aj keď nikdy neboli preč). Minule sme tu mali dve mladé dámy, dnes si teda pre zmenu predstavíme dvoch mladých mužov. Ak máš vyššie ambície ako 95% národa (ktorí po vyučovaní/práci sadne k telke s pivom v ruke, deň za dňom), inšpiruj sa.

  

Pokiaľ študujete v zahraničí a chceli by ste sa objaviť v niektorom z nasledujúcich dielov, ozvite sa na vik@refresher.sk, prípadne sirius@refresher.sk.

  

Patrik, 21

Univerzita: ČVUT v Prahe/Fakulta informačných technológií, teoretická informatika

Dĺžka štúdia v zahraničí: 1. semester v Južnej Kórei na AJOU University 

2. semester na Taiwane, National Chung Hsing University, v meste Taichung 

 Mladí slovenskí študenti za hranicami (Minirozhovory) #2

 

Ivan, 22

Univerzita: Uniwersytet Ekonomiczny Krakow - Medzinárodné vzťahy

Dĺžka štúdia v zahraničí: 2,5 roka

Hobby: lyžovanie, cestovanie

 

Mladí slovenskí študenti za hranicami (Minirozhovory) #2

 

Čo bolo tvojou najsilnejšou motiváciou pre štúdium v cudzine?

P: Ani sám sa nepamätám, ako presne som k rozhodnutiu študovať v zahraničí presne prišiel. Pôvodne som zamýšľal ísť na Erasmus, čo je výmenný program len v rámci európskych krajín. Neskôr som sa dostal k blogu jedného študenta z našej fakulty, ktorý bol výmenný študent v Amerike a dosť si pochvaľoval. Tak som sa rozhodol, že využijem príležitosť, ktorá sa ponúka a pôjdem niekam ďalej, kde sa nemám možnosť dostať za pár hodín autobusom alebo vlakom nasledujúci víkend :-)

 

I: Skúsiť niečo iné, spoznávanie nových ľudí, získanie nových skúseností, priateľov.

 

Ako prijali rodičia a najbližšie okolie, tvoje rozhodnutie zbaliť sa a ísť?

P: Samozrejme, najväčší problém s mojím odchodom mali moji najbližší, predovšetkým maminka, ktorá je veľmi starostlivá a ustráchaná, aby som bol vždy v poriadku. V každom prípade, podporili ma podobne ako aj kamaráti.

 

I: To, že som šiel do Poľska ich tešilo, veď predsa mám domov bližšie ako ľudia z Bratislavy, len 150 km, tak si môžem skočiť domov, kedy chcem.

 

Kedy prišla najväčšia kríza, keď si zatúžil po domovine? Povedal si si niekedy: "Toto nedám, balím kufre!"

P: To sa (bohužiaľ/našťastie??) vôbec nestalo. Svoj čas v zahraničí som si vychutnával po celú dobu môjho pobytu v Ázii. Predovšetkým prvé týždne v Kórei boli priam euforické a spomínam na ne ako na najlepší zážitok vo svojom živote – tým nemyslím nejakú konkrétnu udalosť, skôr celý ten príchod a objavovanie nových vecí a sveta. Bol taký veľký dlhý zážitok. Kórejské jedlá, nová kultúra, veľmi medzinárodná atmosféra, podivný jazyk zo všetkých strán, výlety s ostatnými medzinárodnými a kórejskými študentmi a podobne... To som trochu odbočil. No v skratke mi nič okrem mojich blízkych a najlepších kamarátov nechýbalo, našťastie dnes máme Skype :-)

Na druhej strane, príchod na Taiwan z Kórey bol prvé 3 dni asi najväčšia ,kríza’. Bolo to v januári, čo na Taiwane znamená okolo 15 stupňov cez deň aj noc, zachmúrené počasie. Kórea je oproti Taiwanu značne vyspelejšia, preto to bol trochu šok. Najviac sme mali na Taiwane strašný internát, takže príchod z Kórey na Taiwan bol proste príchod z pekného do škaredého a chvíľami som si vravel, že som mal ostať v Kórei.

 

Mladí slovenskí študenti za hranicami (Minirozhovory) #2Mladí slovenskí študenti za hranicami (Minirozhovory) #2Mladí slovenskí študenti za hranicami (Minirozhovory) #2

 

I: Takúto krízu som ešte nemal, kufre si zbalím až keď dokončím štúdium :D

 

V čom by sme si mali brať od cudzincov príklad? (napr. móda, ekológia, gastronómia...)

P:  V prípade Kórey mi napadá niekoľko vecí. Móda a výzor - v Kórei je sociálny status veľmi dôležitý, každý sa snaží vyzerať veľmi reprezentatívne. Kórejci sa vedia obliecť a upraviť. V praxi to potom znamená, že sa človek v metre nevie rozhodnúť, na ktorú stranu sa obzrieť, pretože pekné dievčatá sú všade naokolo. Mnohí si uťahujú, že je to preto, lebo všetky sú po plastických operáciách, nie je to ale až tak bežné, hoci je to mnohonásobne bežnejšie ako u nás.

Slušnosť – to je niečo veľmi hlboko zakorenené v kórejskej kultúre. Dokonca samotná kórejská gramatika je značne zložitejšia práve kvôli rôznym úrovniam slušnosti/rešpektu/formálnosti. Kórejci sú preto však aj menej priami ako ľudia zo západu, radšej si vymyslia nejakú výhovorku z obáv, aby vás neurazili. Najviac sa mi však páči jemný úklon, ktorý človek robí pri pozdrave, napríklad aj pri vstupe do obchodu s potravinami.

Pracovitosť – je všeobecne známe, že Kórejci sú najviac pracujúci národ na svete. To je opäť niečo silne zaryté v ich kultúre. Nadčasy sú skôr niečo úplne bežné a počas skúškového obdobia mnohí Kórejci zostávajú v knižnici celú noc, počas čoho si zdriemnu s hlavou na stole.

Čo sa Taiwanu týka, tak tam zase musím zdôrazniť pohostinnosť a priateľskosť – aspoň z mojej skúsenosti.

 

Mladí slovenskí študenti za hranicami (Minirozhovory) #2Mladí slovenskí študenti za hranicami (Minirozhovory) #2Mladí slovenskí študenti za hranicami (Minirozhovory) #2Mladí slovenskí študenti za hranicami (Minirozhovory) #2

 

I: V Krakowe môžeš vyjsť na ulicu v zeleno-fialovej košeli, ktorú budeš mať zakasanú do ružových teplákov a na nohách japonky a nik ťa nerieši. Treba študovať za hranicou, treba spoznávať, každá kultúra ti dá nové obzory, zistíš, ako iní ľudia pozerajú na svet, aké majú hodnoty a najlepšie je si zobrať z toho to dobré a domov sa vrátiš ako lepšia osoba.

 

Na čo by mali byť Slováci hrdí? Čo si cudzinci na nás najviac cenia?

P: Aziati sú radi už len za to, že spoznajú niekoho bieleho :) Sme pre nich tak exotickí ako sú oni pre nás. Po návrate z Ázie oceňujem, že si veci hovoríme celkom priamo, z očí do očí a žijeme celkom uvoľneným spôsobom života a vieme si nájsť čas na oddych. Ázijské deti by vám neuverili, keby vedeli, ako málo sa nám treba učiť na strednej škole a typickí dospelí, že pracujeme len 8 hodín denne a nerobíme nadčasy rádovo v hodinách na dennom poriadku.

 

Mladí slovenskí študenti za hranicami (Minirozhovory) #2Mladí slovenskí študenti za hranicami (Minirozhovory) #2

 

I: Na športovcov, ktorí sú super na to, že sme z tak malej krajiny, že máme iný jazyk, že sme v strede Európy, že sme iní ako oni, lebo fakt sme.

 

Porovnaj slovenské školstvo so zahraničným

P: Školstvo všeobecne - ako som už spomenul, Kórejci pracujú a študujú mnoho. V Kórei funguje relatívny systém hodnotenia, to znamená, že napríklad len 10 percent študentov nejakého predmetu môže dostať na konci semestra Áčko, naopak aspoň 10 by predmet nemalo vôbec spraviť a väčšina by mala mať známku niekde uprostred. A to bez ohľadu na to, akí sú študenti dobrí – čiže čisto teoreticky, keby sme mali v Kórei triedu plnú Einsteinov, nejaké percento z nich musí byť aj tak vyhodené a len nejaké percento z nich by malo Áčko.

Na Taiwane to funguje podobne ako u nás. Každopádne, výmenní študenti to majú typicky ľahšie, ale to závisí vždy od konkrétnej školy. V mojom prípade som to mal také, aké som si to spravil – nezapísal som si príliš veľa predmetov, takže som to mal voľnejšie ako počas štúdia v Čechách.

 

I: Toto nemôžem, lebo som neštudoval na slovenskej výške.

 

Odporučil by si štúdium v zahraničí každému študentovi? Kto by nad tým nemal ani len uvažovať?

P: Rozhodne nejaká komunikačná úroveň angličtiny – proste byť schopný sa rozprávať s ľuďmi o bežných veciach. V závislosti od konkrétnej krajiny taktiež byť proste „open-minded“. Je možné, že mnoho vecí bude inak ako to, na čo bol človek doposiaľ zvyknutý. Od počasia, povahy ľudí, jedla, zvykov a milión rôznych drobností. Osobne by som odporučil takúto skúsenosť úplne každému - predovšetkým človek stretne ľudí z mnohých krajín, pozadí s rôznymi spôsobmi uvažovania.

 

I: Na Erasme som ešte nebol, ale v januári sa chystám do Belgicka, ale dá sa povedať, že moje 3 roky v zahraničí je ako Erasmus, lebo som členom Erasmus Students Network v Krakowe, čiže som v každodennom kontakte s Erasmákmi a sú to fakt super ľudia. Tí, ktorí chcú ísť na Erasmus by mali byť otvorení každej novej príležitosti a hlavne mať chuť spoznávať kultúru, ľudí a baviť sa!!

 

Aké zvýhodnenie očakávaš v budúcnosti od zahraničného štúdia oproti slovenským rovesníkom?

P: Pre mňa bol najväčším benefitom osobný rozvoj. Malé plusko môže byť dve zahraničné školy v životopise, ale nepokladám to za veľmi dôležité, vo výsledku je to všetko aj tak len o tom, čo človek skutočne dokáže a nie kde a čo študoval. Exchange v Ázii taktiež silne ovplyvnil moju budúcnosť – plánujem sa do Kórey vrátiť na inžinierske štúdium.

 

I: Ako som už spomenul, každý kraj je niečim iný, ak si zoberieš to najlepšie, čo ti dáva ich kultúra, tak budeš o niečo viac obohatený a budeš iný ako priemerný občan našej malebnej krajinky. Získaš mnoho kontaktov, aj keď je možno škoda toho, že tých kontaktov a známych máš na Slovensku trošku pomenej, ale aj tak neviem, či sa tam chcem vrátiť na starosť. A ďalšie plus sú peňááážky, ktorých bude potom veľa.

 

Mladí slovenskí študenti za hranicami (Minirozhovory) #2

 

Ako si trávil voľný čas v cudzine? Cestovanie, gastro zážitky, disco kluby, alebo len zo školy, do školy?

P:  Nemal som zapísaných veľa predmetov, takže bolo dosť času na výlety, party aj prácu na vlastných projektoch. V Kórei sme boli celkom veľká komunita výmenných študentov – asi 160 + ďalších 160 medzinárodných študentov, ktorí tu študovali dlhodobo. To sa potom samozrejme ľahko robili výlety a chodilo na party (korejskí študenti na to väčšinou nemajú čas). Na druhej strane na Taiwane nás bolo iba 12 – štyria chalani z Európy a 8 dievčat z Thajska.

 

Mladí slovenskí študenti za hranicami (Minirozhovory) #2Mladí slovenskí študenti za hranicami (Minirozhovory) #2Mladí slovenskí študenti za hranicami (Minirozhovory) #2 

I: Vo voľnom čase si to tu dosť užívam. V Krakowe môžeš mať party 24/7, takže po nociach sa nenudíš :) Do školy môžeš chodiť ako chceš, hlavne aby si bol na cvičeniach a ak chceš, tak si môžeš kľudne urobiť voľný čas na cestovanie. Naposledy cez skúškové sme si to s bratom a kamošmi zamierili na Maledivy, je to fakt super, keď si zobereš knižku z mikroekonómie a raz za čas si ju tam prečítaš. Potom sa vrátiš a tú skúšku dáš.

 

Odkaz pre čitateľov REFRESHER.SK? Keby máš znovu 15, akú kľúčovú radu by si svojmu JA dal?

P: Makaj na sebe a nestrácaj čas. Vtedy by som to asi nepochopil.

 

Mladí slovenskí študenti za hranicami (Minirozhovory) #2Mladí slovenskí študenti za hranicami (Minirozhovory) #2Mladí slovenskí študenti za hranicami (Minirozhovory) #2

 

I: Ak by som mohol poradiť každému: skúste niečo viac, skúste štúdium za hranicami či pôjdete normálne na 5 rokov, alebo len na Erasmus + je to pre vás tá najlepšia cesta životom, lebo tam stretneš ľudí z celej Európy a budeš si toho vedomý, keď pôjdeš do Španielska, Francúzska, hocikde v Európe. Ja som mal to šťastie, že už keď som bol na gymnáziu, tak som vedel, že nechcem študovať na Slovensku.

 

Mladí slovenskí študenti za hranicami (Minirozhovory) #2

 

Ďakujeme chalanom, že sa s nami podelili o svoje skúsenosti a prajeme im veľa úspechov v ich osobných príbehoch. Dočítania v ďalšom pokračovaní.

Foto: https://blogs.princeton.edu/ Tagy: štúdium, zahraničie, Erasmus, Mladí Slováci vo svete
Ohodnoť článok
2
Zdieľaj článok
Hodnotenie tohto článku je dostupné len s aktívnym predplatným REFRESHER+.
Predplatiť si
Zrušiť
Pri hodnotení článku nastala chyba. Skús sa nanovo prihlásiť a znova ohodnotiť článok.

V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
OK
NAHOR
Najčítanejšie