Prepnúť do nočného režimu
Prepnúť do denného režimu
Nedeľa 24. 1. 2021 meniny má Timotej

hľadaj na refresheri

Chceš dostávať notifikácie aj na tomto zariadení?
Hudba
4
AdamDonoval
24. október 2014, 14:00

Monikino Kino - elektropop, ktorý presahuje hranice

Rozprávali sme sa s Monikou a videli sme ich koncert. Ako sa nám páčilo československé elektro-popové duo Monikino Kino?

AdamDonoval
24. október 2014, 14:00
Zdielať
Uložiť Uložené
Zdielať Zdielať článok

Monikino Kino sa predstavili slovenskému publiku v rámci ich turné k novému albumu Prázdniny vo štvrtok večer (16. novembra) v bratislavskom Nu Spirite. Koncert zároveň plnil úlohu symbolického krstu novej nahrávky, ktorá vyšla 1. septembra vo vydavateľstve Slnko Records. Predtým sme si ale sadli s Monikou a trochu sme sa porozprávali. Úryvky z rozhovoru si môžete prečítať nižšie. 

 

Monikino Kino - elektropop, ktorý presahuje hranice

 

Možno by si mohla povedzme dvoma vetami predstaviť váš album ‘Prázdniny’ našim čitateľom?
Vydali sme ho 1. septembra a je to náš debutový album. Sme československá dvojica, ja som z Martina a Peťo je z Moravy. Žijeme v Prahe. Ten album vznikal postupne a dlhšie (takmer štyri roky), a nám sa páči. 

 

Považuješ váš album za popový?
Hrozne som sa tomu počas tých štyroch rokov vyhýbala. A až teraz pred rokom som sa odvážila povedať, že to je vlastne pop. Elektronická hudba to je určite, pretože základy vznikajú na počítači, ale pop je to v zmysle takom, že pracujeme s klasickou štruktúrou pesničky. 

 

Pokiaľ viem, stretli ste sa na FAMU v Prahe. Ako sa to odtiaľ dostalo k nahrávaniu hudby?
Už predtým sme si písali cez internet a kamarátili sme sa a keď som prišla na FAMU, tak sme sa začali stretávať naživo. Potom sme začali spolu chodiť, ale ja som si skúšala skladať svoje veci už predtým. Nejako som úplne nechápala niektoré technické veci, nevedela som úplne ten program ovládať tak, aby robil to, čo som chcela. Peťa som poprosila, či by mi s tým pomohol, že by sme si dali taký malý workshop. Niekoľko hodín sme skúšali, až kým postupne vznikla nejaká pesnička. Zhodou okolností, úplne prvá pesnička, ktorá takto vznikla počas skúšky, o ktorej sme ani nevedeli že je skúška, je skladba Prázdniny. Urobili sme ju ako prvú (tú inštrumentálnu časť) a Peťo k nej spravil text teraz pred pár mesiacmi.

 

 

Aká bola vaša inšpirácia? Sú nejaké konkrétne kapely, ktoré boli pre vás dôležité pri nahrávaní albumu?
Vždy keď začnem objavovať nový žáner, tak sa ho snažím akoby napodobňovať. Ale tým, že mi to úplne nejde (úsmev), doplním to tým svojim, a z toho vznikajú skladby, ktoré sa na svoju iniciálnu inšpiráciu vôbec nepodobajú. Čo sa týka textov, to sú veci ktoré nás napadajú pri rozhovoroch, alebo rôznych situáciách. Medzi interpretov, ktorí nás inšpirujú určite patrí Les Rita Mitsouko. Mám rada aj Caribou, Dybbuk, Mama Bubo, LCD Soundsystem, Future Islands, King Krule, či FKA Twigs. Niekto uvádzal aj The xx, ktorí sa nám možno podobajú v jednoduchosti, a ich hudba ma baví úplne. Na to som si chodila tancovať v noci na intrák.

 

Ste česko-slovenská dvojica. Počul som, že Peter píše slovenské texty? Akú má s tým skúsenosť? 
No v prvom rade je Peťo Čechoslovák, polka jeho rodiny je zo Slovenska. Tiež má veľmi rád slovenský pop, obdivuje Mira Žbirku, Elán, Petra Nagya (niektoré jeho staršie veci). Z tohto nejako vychádza. V MIDI LIDI (Petrova Druhá kapela) sú  vlastne také heslovité texty, ale predtým pôsobil ako Muzikant Králíček a v due Kaka Duo, čo boli dosť improvizované domáce projekty a v obidvoch boli texty viac príbehové. Takže je to do istej miery vlastne návrat k tejto jeho predošlej tvorbe. A zároveň väčšinu textov spievam ja, tak sú texty prirodzene v slovenčine. Asi by pre mňa bolo naozaj divné spievať v češtine. 

 

Čo robíte popri tvorení hudby? Plánujete nejaké väčšie turné, alebo na to nebude čas?
Obidvaja pôsobíme na FAMU, ja som na katedre strihu vo piatom ročníku a Peťo tam učí na réžii. Peťo má dve kapely, takže hudba mu zaberá veľa času. Obidvaja by sme sa teraz chceli viac venovať aj filmu.

 

 

Pracujete na novej hudbe?
Chystáme sa pomáhať aj s nejakou hudbou do filmu a máme nachystané aj nejaké pesničky, ktoré sme dali počas tvorby albumu bokom. Chceli by sme ich asi časom vydať ako digital release niekedy teraz v najbližšej dobe.

 

Počul som pripovnanie - Elektronická Katarzia. Čo na to hovoríš? 

(veľa smiechu). Asi dobre, pretože ja mám Katku veľmi rada. My keď sme mali taký prvý oficiálny koncert, tak práve s nami vystupovala Katarzia. To bol zase jej prvý pražský koncert. My sme teda od začiatku tak spolu a už sme mali asi dva alebo tri spoločné koncerty. Ja ju mám strašne rada, takže to je super. Myslím že Katka je možno trochu viac ironická, a zároveň v našej kapele je aj Peťo, čiže v tých textoch je viac priestoru tým, že jeden z nás vždy poskytne k textom ten odstup. 

 

Ako to vyzerá, keď hráte naživo? 

Hráme len my dvaja, Peťo hrá na šialenej dvojkrkej gitare, a ja spievam a hrám na klávesoch, Peťo sa občas pridá so spevom. Minulý týždeň sa v Brne k nám pridal ako hosť Prokop Holoubek, ktorý hral na ďalšiu gitaru. Možno raz budeme mať viac hudobníkov v kapele.

 

Monikino Kino - elektropop, ktorý presahuje hranice

 

A na ich živé vystúpenie sme sa šli aj pozrieť. Dvojica vyšla na pódium zhruba o pol desiatej večer a počas hodinového koncertu si na všetko Petr a Monika vystačili sami. Dominantnou zložkou ich šou je samozrejme Monika, ktorá svojím polospevom/polorecitálom a energickým tancom (miestami pripomínajúci legendárne pódiové tance Iana Curtisa), ktorý nie vždy ladí s ich melancholickým elektropopom, na seba strháva väčšinu pozornosti. V tvorbe tejto kapely totiž slová nie sú len tak niečím na vyplnenie hudby - ak chcete mať z koncertu stopercentný zážitok, musíte sa započúvať do textov, ktoré sú tak absurdné, až sú vtipné, ale v absurdnosti sa často skrývajú aj hlboké pravdy.

 

Petr však nie len tak do počtu a dokazuje jeho hudobnícke kvality, keď okrem klávesov a vokálov, na rozdiel od jeho vystúpení s Midi Lidi, predvádza i výbornú hru na gitare a jeho sóla patrili k najlepším momentom koncertu. Po skončení vystúpenia si diváci vypýtali prídavok a Monikino Kino dokázali prekvapiť aj v tomto prípade. Prerábku elánovskej Neviem byť sám asi nečakal nik, no o to s väčším úsmevom a potleskom sa diváci rozlúčili s touto československou dvojicou. Následne sa začala menšia autogramiáda a afterparty v podaní DJ setu post-šansónovej kapely Saténové ruky.


Či budú Monikino Kino niekedy zapĺňať veľké festivalové pódiá je otázne, keďže ich hudba je stvorená do klubu, no ako negatívum to rozhodne nevidím. Sú totiž projektom, aký v našich končinách chýba a snáď svojim humorom, skvelou hudbou a originalitou nakazia čoraz viac ľudí.

Upozorniť na chybu. Ak si našiel nedostatok v článku alebo máš pripomienky, daj nám vedieť.
Zdielať
Uložiť Uložené
Zdielať Zdielať článok
NAHOR
Dostávaj najlepší obsah mailom
Nestíhaš všetko sledovať? Pošleme ti do schránky najčítanejší a najlepší obsah.
Žiadny spam. Kedykoľvek sa môžeš z odberu odhlásiť.
Posielať email
Najčítanejšie
Domov
Zdielať
Diskusia
Hľadať
Viac
Zapni upozornenia a už ti nič neujde!

Chceš vedieť čo sa deje a mať prehľad? Dostávaj upozornenia o najhorúcejších správach na Refresheri.

(Príklady: Horel Notre Dame, Zomrel Mac Miller, Trailer na Avengerov)
(Príklady: Sagan skončil prvý, Nový zákon s vplyvom na moderných ľudí, Dnes nás čaká zatmenie slnka)
Ak chceš, aby sme ti poslali takmer všetky novinky, vyber túto možnosť.