Prepnúť do nočného režimu
Prepnúť do denného režimu
Sobota 5. 12. 2020 meniny má Oto

hľadaj na refresheri

Chceš dostávať notifikácie aj na tomto zariadení?
Zaujímavosti
3
Fëanor
31. august 2014, 14:20
Uložený článok nájdeš
v ponuke používateľa.

Bitky, ktoré zmenili tvár sveta #1: Bitka pri Termopylách, 480 p.n.l.

Ďalší seriál z našej dielne, ktorý podrobne rozpitve najdôležitejšie a najkľúčovejšie bitky našich dejín, ktoré určili smerovanie a osud sveta na niekoľko ďalších dekád.

Fëanor
31. august 2014, 14:20
Musíš byť prihlásený/á , aby si mohol uložiť článok.
Nepodařilo se uložit změny. Zkus se nově přihlásit a zopakovat akci.

V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
OK
3
Uložiť na neskôr.
Uložený článok nájdeš
v ponuke používateľa.
Bitky, ktoré zmenili tvár sveta #1: Bitka pri Termopylách, 480 p.n.l.

Socha spartského kráľa Leónida pri Termopylách, Grécko

 

Ďalší seriál z našej dielne, ktorý podrobne rozpitve najdôležitejšie a najkľúčovejšie bitky našich dejín, ktoré určili ďalšie smerovanie a osud sveta. Dozviete sa viac o bitkách, ktoré ukončili niekoľkoročné zákopové vojny, desiatky rokov dlhé vládnutia najrôznejších dynastií či psychopatický despotizmus a antisemitské myšlienky. Okrem detailov o samotných vojenských stretoch sa dozviete niečo bližšie o období a situácií, ktorá vládla, o vojnách, ktorých medzníkmi boli, ale i o vojvodcoch, ktorí sa hrou osudu ocitli tvárou v tvár na bojovom poli a velili obrovským armádam určeným iba supom a vranám. Históriu si treba čo najčastejšie opakovať, aby sme sa už nikdy nedopustili rovnakých omylov.

 

 Rozloha Perzskej ríše okolo 490 p.n.l.

Bitky, ktoré zmenili tvár sveta #1: Bitka pri Termopylách, 480 p.n.l.

 

Píše sa rok 500 pred naším letopočtom a grécke mestské štáty sú jediné miesta s počiatočným štádiom demokratického zriadenia. Na opačnej strane Egejského mora rastie nová hrozba v podobe Perzskej ríše s najtypickejším vládnym aparátom tej doby: despotizmom. Perzská ríša vznikla približne v roku 559 p.n.l. a v roku tohto konfliktu už bola veľmocou, v ktorej hraniciach žila pätina svetovej populácie. Jej hranice siahali od Pakistanu do Macedónska a od Čierneho mora po Egypt. Grékov, ktorí boli nejednotní, rozdelení na mnoho mestských štátov, medzi ktorými boli spojenectvá i vojny, držal pokope spoločný pôvod a zakorenená nenávisť voči vláde jednotlivca. Gréci prakticky kolonizovali celé Stredomorie, vrátane pobrežia Malej Ázie, ktoré sa nevyhnutne muselo stať predmetom sporu s rýchlo rastúcim susedom.

 

V roku 500 p.n.l. sa odohralo v Iónii (dnešné západné Turecko) povstanie proti perzskej nadvláde, ktorá túto oblasť už asi polstoročie kontrolovala. Lokálne grécke mestské štáty sa vzbúrili s podporou Sparty i Atén proti Peržanom, a to vyvolalo v Perzii túžbu pomstiť sa. Treba zdôrazniť, že napriek pomenovaniu grécko-perzské vojny to nebolo úplne tak. Na strane Perzie bojovalo Macedónsko i niektoré malé grécke štáty, či už dobrovoľne alebo z donútenia.

 

Mapa grécko-perzských vojen 500-479 p.n.l.

Bitky, ktoré zmenili tvár sveta #1: Bitka pri Termopylách, 480 p.n.l.

 

Dominanta Atén - Akropola

Bitky, ktoré zmenili tvár sveta #1: Bitka pri Termopylách, 480 p.n.l.

 

Staroveké vykopávky v Sparte

Bitky, ktoré zmenili tvár sveta #1: Bitka pri Termopylách, 480 p.n.l.

 

Roku 492 p.n.l. dal Dareios (Dareios I., vládca Perzie 522 - 486 pred Kr.) príkaz k zabratiu ThrácieMacedónska. Podarilo sa mu to, avšak pri ďalšom postupe popri Egejskom mori na juh, búrka zničila celé jeho loďstvo a bol  nútený sa vrátiť. Dareios sa nevzdal myšlienky na odplatu a v roku 490 p.n.l. poslal silnú armádu na inváziu do Atiky, ktorá sa vylodila pri Maratóne. Gréci vyhrali, pretože napadli Peržanov pri vyloďovaní a nenechali im príležitosť zaútočiť. Po víťazstve aténsky bežec hneď po boji prebehol vzdialenosť z Maratónu do Atén, na námestí oznámil občanom „Zvíťazili sme!“ a padol mŕtvy na zem. Na pamiatku bol do moderných olympijských hier zavedený beh maratón, ktorý má dĺžku 42 195 metrov.

 

Po týchto udalostiach umrel Dareios I. a na trón nastúpil jeho syn, Xerxes I. Ten začal s prípravami na podmanenie Grécka a ďalší postup na západ. Najskôr poslal poslov do Atén i Sparty s požiadavkami na podriadenie sa - Aténčania ich zvrhli do jamy, Sparťania do studne. Neskôr prekročila možno až 200 000 armáda Hellespont a pochodovala na juh do Atén. Jej pohyb po mori kopírovalo rovnako silné loďstvo. Grécke mestské štáty sa rozhodli vytvoriť Helénsky spolok, ktorý mal kombinovane zaútočiť na mori i súši. Silám na vode velil Aténčan Themistokles a vydal sa v ústrety Perzskej armáde na sever. Pomer síl bol 270 gréckych trirém proti 1200 perzským ťažkým lodiam. Súčasne sa po pevnine na sever vydal i spartský kráľ Leónidas s narýchlo pozbieranou armádou. Bájny stret a rozhodujúca bitka sa mala odohrať na úzkej horskej ceste pri Thermopylách.

 

Bitka pri Termopylách, posun flotily k Salamis a vojsk do Atiky

Bitky, ktoré zmenili tvár sveta #1: Bitka pri Termopylách, 480 p.n.l.

 

To ráno bolo ako stvorené na smrť. Xerxes nič nenechal na náhodu a do Grécka vtiahol s celou Áziou, minimálne etnicky. Armádu tvorili Asýrčania s bradami, Skýtovia s lukmi, Indovia, Arabi, Sarangovia, Pisidovia aj Moschiovia. Jadro armády tvorili obrnení peší rytieri, osobná stráž veľkráľa – Nesmrteľní. Takmer jediný možný prechod do stredu Grécka boli Termopyly – úzka cesta medzi skalami. 14. augusta 480 p.n.l. sem dorazil Leónidas s 300 Sparťanmi a 7000 ďalšími Grékmi. Spolu s mužmi obsadil najužšiu časť úseku, kde sa nachádzal múr, ktorý teraz opravovali, aby bol pripravený čeliť hrozbe pre Grécko. Šírka úseku bola 18 metrov, takže Xerxes nemohol rozvinúť svoje jednotky a zovrieť protivníka. V tom čase sa Leonidas dozvedel o existencii cesty, ktorou by mu mohli Peržania vpadnúť za chrbát. Nakoľko o nej vedelo miestne obyvateľstvo, bez váhania poslal 1000 vojakov dozadu, aby bránili chrbát niekoľko kilometrov za nimi. Nemohol poslať viac vojakov, lebo nimi nedisponoval a to sa ukázalo ako osudné. Na druhý deň dorazil Xerxes, ktorý sa rozhodol počkať do 18. augusta na loďstvo. Keď sa neukázalo, nariadil čelný útok. Inú možnosť na úzkom priestore ani nemal. Sparťania sa zhlukli čo najtesnejšie k sebe a chránení štítmi s vystrčenými kopijami predstavovali po niekoľko dní pre Peržanov nepredstaviteľnú bariéru. Po dvoch dňoch a nespočetnom množstve zmasakrovaných Peržanov, i z radov Nesmrteľných, sa rozhodol Xerxes taktizovať. Chýbali mu zásoby, ktoré mala doviesť flotila, teraz sužovaná Themistoklom a búrkami. Vtedy sa od miestnych dozvedel o tajnej ceste, dokonca sa podujali, že za odmenu tadiaľ prevedú Nesmrteľných. Za svitania Peržania pobili oddiel strážiaci chrbát Leónidasovi a vyrazili proti nemu. Leonidas stál pred otázkou či ustúpiť, alebo umrieť. Zvolil smrť. Celú armádu okrem 300 Sparťanov, 900 heilótov a 400 Thébanov poslal preč. Najskôr začal klasický frontálny útok, ktorý sa darilo odrážať. Časom do preriedených radov začali prenikať nepriatelia a pôsobiť škody. V tomto čase zomrel Leónidas. Po ďalších a ďalších oslabeniach Sparťanov sa konečne zjavili vzadu Nesmrteľní. Historici nevedia presne ako sa tento posledný boj Leónida a jeho spolubojovníkov odohrával, ale je isté, že po útoku Peržanov zo zadu a spredu sa grécke línie rozpadli. Pretože falangy boli základným prvkom gréckej obrany, hneď ako sa tak stalo, neboli nepremožiteľní ako v prvých dňoch. Na bojovom poli určite zavládol chaos a každý bojoval viac-menej za seba. Väčšina určite bola nútená siahnuť po meči, lebo väčšinu kopijí už polámali a je isté, že bojovali so všetkým, čo mali po ruke. Peržanom sa ich avšak stále nepodarilo zabiť. Nakoniec padlo rozhodnutie sa stiahnuť a ostreľovať Grékov, kým nebudú všetci mŕtvi. Ani jeden Sparťan sa nevzdal, všetci zahynuli s mečom v ruke. Keď bolo po všetkom, Xerxes prechádzal bojovým poľom a videl, že počas troch dní prišiel takmer o 20 000 mužov. Všetkých svojich mŕtvych nechal pochovať, aby sa porážka nejavila tak tragická a nariadil, aby Leónidovi odťali hlavu a napichli ju na kôl.

 

Súčasný pohľad na miesto, kde stál obranný múr. Staroveký breh Málijského zálivu bol približne v miestach, kadiaľ vedie cesta

Bitky, ktoré zmenili tvár sveta #1: Bitka pri Termopylách, 480 p.n.l.

 

Grécki hopliti s typickým kruhovým štítom a dlhou kopijou

Bitky, ktoré zmenili tvár sveta #1: Bitka pri Termopylách, 480 p.n.l.

 

Bitky, ktoré zmenili tvár sveta #1: Bitka pri Termopylách, 480 p.n.l.

 

Bitky, ktoré zmenili tvár sveta #1: Bitka pri Termopylách, 480 p.n.l.

 

V neskorších etapách staroveku sa hopliti formovali do faláng, ktoré pozostávali z niekoľkých radov s dlhými kopijami, ktoré prečnievali a pri útoku ich jednotlivé rady postupne klopili do dopredu. Hlavným taktickým problémom bola zlá manévrovateľnosť a nechránené krídla

 

Bitky, ktoré zmenili tvár sveta #1: Bitka pri Termopylách, 480 p.n.l.

 

Faktom zostáva, že i napriek víťazstvu, to bola vlastne porážka Peržanov. Strata strategickej výhody. Keby Leónidas opustil bojisko, Xerxes by za ním poslal jazdu, ktorá by ho zničila, kým on by postupoval ďalej s pechotou. Postup Perzskej ríše bol v Termopylách zadržaný o tri dni, v tom čase sa grécka flotila stretla s perzskou a vyhrala. Rýchle a malé grécke lode boli pre veľké perzské príliš obtiažnym cieľom. Avšak Xerxes stále postupoval a zmocnil sa Atén, ktoré vyplienil. Grécke lode, tak ako i obyvatelia Atén, sa stiahli k ostrovu Salamis, kde im Peržania chceli zasadiť ranu z milosti, ale prehrali. Začala sa jeseň a Xerxes sa začal obávať o lode i vojsko, pretože by mohol ostať uväznený v Atike, keby o ne prišiel. Rozhodol sa stiahnuť, ale na mieste nechal početnú silu. Pri Platajách v roku 479 pr.n.l. porazili Gréci početnejšie perzské vojsko a ukončili snahu Xerxesa o dobytie Grécka.

 

Bitka pri Salamis

Bitky, ktoré zmenili tvár sveta #1: Bitka pri Termopylách, 480 p.n.l.

 

Repliky gréckych trirém

Bitky, ktoré zmenili tvár sveta #1: Bitka pri Termopylách, 480 p.n.l.

 

Ruiny Perzepolisu

Bitky, ktoré zmenili tvár sveta #1: Bitka pri Termopylách, 480 p.n.l.

 

Perzský vládca Xerxes I., z rodu Achajmencov, bol veľmi nábožensky založený, dokonca toleroval aj iné náboženstva, avšak iba do istej miery. Po potlačení povstania v Babylone sa ho rozhodol zničiť a odviesť preč zlatú sochu boha Marduka, ktorého ruky mal právoplatný babylónsky kráľ uchopiť vždy v prvý deň nového roka. Zabil tiež kňaza, ktorý sochu bránil. Pevne veril vo víťazstvo dobra nad zlom. Po prehre sa usídlil v Perzepolise, kde vládol 15 rokov. Zvyšok jeho vlády je poznamenaný apatiou, do ktorej sa krajina uvrhla po prehre s Aténami. Na jeho príkaz sa Satapes pokúsil oboplávať Afriku, čo pravdaže s našimi súčasnými vedomosťami vieme posúdiť ako obdivuhodné, keď Suezský prieplav vznikol v roku 1869. Xerxes bol zavraždený vezírom Artabanom, ktorý hneď potom dosadil na trón jeho syna Artaxerxa I.

 

Themistoklés, veliteľ flotily na gréckej strane, nebol u vyššej vrstvy v Aténach obľúbený, pretože mal povesť klamára v záujmu úspechu, a korupčníka. Čistý populista. To on presadil po víťazstve pri Maratóne, aby si Atény postavili loďstvo, nie armádu. Podarilo sa mu to vskutku nevídane, použil totiž šikovnú dezinformáciu - zveličil námornú silu suseda Atén, Aiginy, a potom mu snem s radosťou odhlasoval sto lodí i opevnenie prístavu Pireus. Avšak ako väčšina vojakov, nevedel žiť v mieri. Za úplatky bol vyhostený z Atén, neskôr Sparťanmi vyštvaný z Grécka. Uchýlil sa v Perzii, kde u syna Xerxesa, Artaxerxa, dostal do správy jednu provinciu. Neskôr zomrel s najväčšou pravdepodobnosťou na chorobu.

 

Xerxes I.

Bitky, ktoré zmenili tvár sveta #1: Bitka pri Termopylách, 480 p.n.l.
Upozorniť na chybu. Ak si našiel nedostatok v článku alebo máš pripomienky, daj nám vedieť.
Ohodnoť článok
42
Zdieľaj článok
Hodnotenie tohto článku je dostupné len s aktívnym predplatným REFRESHER+.
Predplatiť si
Zrušiť
Pri hodnotení článku nastala chyba. Skús sa nanovo prihlásiť a znova ohodnotiť článok.

V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
OK
NAHOR
Dostávaj najlepší obsah mailom
Nestíhaš všetko sledovať? Pošleme ti do schránky najčítanejší a najlepší obsah.
Žiadny spam. Kedykoľvek sa môžeš z odberu odhlásiť.
Posielať email
Najčítanejšie
Domov
Zdielať
Diskusia
Hľadať
Viac
Zapni upozornenia a už ti nič neujde!

Chceš vedieť čo sa deje a mať prehľad? Dostávaj upozornenia o najhorúcejších správach na Refresheri.

(Príklady: Horel Notre Dame, Zomrel Mac Miller, Trailer na Avengerov)
(Príklady: Sagan skončil prvý, Nový zákon s vplyvom na moderných ľudí, Dnes nás čaká zatmenie slnka)
Ak chceš, aby sme ti poslali takmer všetky novinky, vyber túto možnosť.