Na Subdeck som prišla niečo po ôsmej a áno, už aj baba, čo kontrolovala lístky, ma spoznala. Ups. Po polhodinke som sa presunula dole, kde nám hodinku čakania spríjemnil Benjamin Zolak so svojím perfektne namixovaným setom.
Chalani boli na stagei načas. WEN teda asi pohol zadkom (pun intended). Od prvého tracku „WE BACK“ až po song „Silver Boys“, ktorý zakončil celý večer, sa loď otriasala v základoch. Miestami som chalanov cez ľudí v crowde ani nepočula – a to nielen pri kričaní, ale aj pri spievaní textov.
A čo sa týka účasti? Subdeck bol plný. Keď som sa predierala od stageu dozadu, mala som pocit, že ten crowd nikdy neskončí. Pri baroch taktiež nebolo prázdno, všetky stoly boli obsadené a ľudia tancovali a spievali aj pomedzi ne.
Presne tak, ako Porsche na tejto fotke, som pozerala, či niekde vyleziem.
Prvým hosťom večera bola Blanch, s ktorou chalani zaspievali track „POZRI“, no vyšiel čas aj na song „DÁVNA POMiNUTEĽNOSŤ“ z WENovho albumu LiGHT BLUE. Milujem, keď sa Blanch niekde objaví – energia celého miesta sa na chvíľu zjemní, no intenzita ostáva.
Ako ďalší hosť sa ukázal aj Gleb, čo pre mňa nebolo prekvapením, keďže to teasoval na svojom Instagrame. To, čo som však nečakala, bolo, že sa stal krstným otcom albumu!
Okrem toho chalanom sľúbil aj to, „že sa z neho nikdy nestane starý, toxický a zakomplexovaný raper.“ Čo mega cením.
Boys hrali viac ako hodinu a pol, a aj keď baby vpredu stalkovali Juli Koli a jej haircut a keď Benjamin v sete zahral Sameyov track „Stoupa dym“ (asi nemyslel vapeky), atmosféra bola jedinečná – ako na každom WLVS koncerte.