Meno Michaela Schumachera je známe každému športovému fanúšikovi. Nešťastnou náhodou sa pripomenulo opäť ľuďom po celom svete. Schumi je ale už z kómy von a my sme si ako malú oslavu pripravili prierez jeho kariérou, teda najväčšími úspechmi v F1.
Čím začať, keď sa bavíme o Michaelovi Schumacherovi, najúspešnejšom jazdcovi F1? No okrem toho, že mu Vettel pekne šliapol na päty, môžeme jednoducho byť radi, že ešte žije. Určite viete o nepríjemnej nehode pri lyžovaní, po ktorej bol pol roka v kóme. Po tom, ako ho doktori odpísali a každý sa pomaly zmieril s jeho smrťou sa Schumi prebral a vo veku 45 rokov tak vyhral najdôležitejší súboj v živote. Poďme sa ale spoločne obzrieť za jeho najväčšími míľnikmi v kariére F1 čoby jazdca talianskeho Ferrari.
Keďže zadky ostatným jazdcom nakopával už ako mladý fagan a až príliš rýchlo stúpal na vyššie a vyššie pretekárske súťaže, začneme teda jeho prvou sezónou s titulom majstra, teda sezónou 1994, 3 roky po debute v F1. Titul získal v tíme Benetton a to dosť diskutabilným spôsobom, keď sa v posledných pretekoch zrazil so svojím sokom, Damonom Hillom. Obaja odstúpili z pretekov a Schumi vyhral súťaž o bod pred ním. O rok neskôr obhájil titul ako najmladší jazdec v histórii a navyše už dve podujatia pred koncom sezóny. Ako prvý Nemec zároveň zvíťazil v oboch domácich veľkých cenách na Nürburgringu i v Hockenheime. Hoci v Spa štartoval až zo 16. pozície, nakoniec vyhral a upevnil svoju povesť kráľa dažďa. Po druhom titule sa presunul do Ferrari, za čo zinkasoval 40 miliónov mariek. Ferrari nebolo vtedy práve v rozkvete a nikto tento krok nechápal. Nakoniec sa však ukázalo, že Schumi zvolil odvážne, no správne. Ďalších 50 miliónov mariek získal za predĺženie zmluvy do roku 1999, aj keď vo svojom premiérovom roku v červených farbách veľmi neuspel, príliš často vypadával z pretekov, celkovo vyhral trikrát a skončil aj na treťom mieste.
Najšťastnejšie nedopadla ani ďalšia sezóna, v ktorej bol Schumi priebežne na druhom mieste, keď celý čas zvádzal súboj s Jacquesom Villeneuvom. Až do poslednej chvíle sa nevedelo, kto bude majstrom, avšak nasledoval ďalší incident Nemca, keď do Jacquesa vrazil a FIA ho bez váhania vyškrtla z celkového poradia. O rok neskôr tu bol Mika Häkkinen. Ten Schumiho trápil celý rok, aby nakoniec aj vyhral a pravdepodobne za to môže vďačiť Schumiho chybe pri štarte. O rok neskôr sa opäť radoval lietajúci Fín, Michael prežil ťažkú nehodu a hral druhé husle, aby dopomohol k titulu svojmu tímovému kolegovi, ten však skončil druhý za Häkkinenom.
V sezóne 2000 sa Nemec konečne dočkal. Hoci mal urputných súperov Häkkinena a Coultharda (skončili na druhom, respektíve treťom mieste), aj tak konečne zvládol priniesť titul do stajne Ferrari. Urobil tak po boku Brazílčana Rubensa Barrichella ako svojho nového tímového kolegu. Získal 108 bodov. Nasledovali dominantné sezóny, kedy Michael zaradom vyhral ďalšie 4 tituly. Dorovnal a prekonal rekord slávneho Fangia, prevalcoval Coultharda takmer dvojnásobným počtom bodov, avšak postaral sa aj o menej príjemné udalosti.
Napríklad si živo pamätáme okamih, kedy Rubens v jednom zo závodov viedol, no z vysielačky jasne zaznelo, aby pustil Michaela pred seba. Prišiel tak o zaslúžené víťazstvo. Rubens neraz prehlásil, že verejnosť nevie o viacerých nekalých praktikách Ferrari a raz sa o nich s nami možno podelí. Rovnako si je istý, že Michael vedel o tom, ako sa s Rubensom zaobchádza.
Nasledovala ale veľmi dramatická sezóna 2003, kedy boli Michaelove výkony akoby na hojdačke a umožnili Williamsu odskočiť. Ferrari a ich najväčší triumf sa prebrali včas a pred posledným pretekom na Suzuke mal Michael titul takmer v kapse. Jazdil ale na nebodovanom 9. mieste a Kimi Räikkonen z McLarenu bol na chvíľu na prvom mieste v pohári jednotlivcov. Nakoniec však preteky vyhral Michaelov kolega Barrichello a v stajni Ferrari sa tak mohol sláviť 6. titul Nemca. Mnohí z nás si ten pretek pamätajú, nehovoriac o infarktových stavoch, ktoré sme všetci prežívali. Tomu sa jednoducho len tak niečo nevyrovná.
Sezóna 2004 dopadla vynikajúco, teda aspoň pokým nemal Schumi istý triumf, čo bolo nesmierne rýchlo. Trinásť víťazstiev z osemnástich pretekov, 148 bodov a náskok 34 bodov pred druhým Rubensom Barrichellom. Celkom pekná štatistika, no nie? Veľká škoda, že Schumi zvyšok sezóny vypustil. Nasledujúci rok priniesol kopec sklamaní, kedy Schumi vyhral jedinú Veľkú cenu, častokrát havaroval či odstúpil z pretekov a až príliš málo ho poslúchalo auto. Práve to sa považuje za najväčší problém a príčinu toho, že Schumi skončil celkovo až tretí, avšak stále pre Barrichellom.
Nasledujúce sezóny už také svetlé neboli, ale tie si už pamätáte oveľa lepšie, ako obdobie spred 10 rokov. Barrichella vystriedal ďalší Brazílčan, mladý Felipe Massa. Hoci sa Schumi príliš neradoval z víťazstiev vo Veľkých cenách, potešiť ho mohol fakt, že prekonal Ayrtona Sennu v počte vyhraných kvalifikácií. Posledný rok vo Ferrari bol veľkým bojom s Fernandom Alonsom, ktorý, nakoniec, získal titul a to celkom zaslúžene. Schumi sa už v priebehu sezóny rozhodol, že vo formule skončí a bude sa venovať rodine. Medzi pôsobením vo Ferrari a napokon v Mercedese testoval pre talianske červené farby monoposty a taktiež fungoval ako konzultant Scuderie.
O štyri roky neskôr sa veľký Michael Schumacher vrátil do F1 ako tímový spolujazdec Nica Rosberga v Mercedese. Od roku 2010 po už úplný koniec kariéry 25. novembra 2012 nezažil mnoho úspechov a bol skôr tieňom svojich kvalít a slávy. Nakoniec sa vyjadril takto: „Pochopiteľne sa teším na život, ktorý som mal popri F1 už aj predtým, ale teraz ho budem môcť žiť o čosi intenzívnejšie. Pripravujem sa na to už dlhší čas. Situáciu vnímam pozitívne. Myslím si, že som tu zažil pekný život, ktorý bol plný udalostí. Teraz má čaká iná kapitola,“ skonštatoval najúspešnejší jazdec histórie Formuly 1, ktorého počítadlo sa zastavilo na siedmich tituloch, 91 víťazstvách, 68 pole positions, 77 najrýchlejších kolách v pretekoch, 155 pódiách a 1 566 bodoch.
Michael Schumacher je najúspešnejší jazdec F1. Mnohí ho milujú, iní ho zas nenávidia, no nemal by sa nájsť nikto, kto by nemal uznať jeho geniálne schopnosti. Najmä nik z ročníkov 90., kedy sa formulou žilo najviac. Keďže som nezažil Fangia, veľkého Sennu ani iných velikánov, nemôžem povedať, kto bol skutočne najlepším jazdcom F1. Vlastne sa to asi ani nedá určiť, keďže podmienky, monoposty, trate a vlastne všetky premenné boli úplne iné. Čím som si však istý je to, že Schumi bol pre mnohých veľkým idolom a najlepším jazdcom modernej Formuly 1. Jeho najväčším úspechom však zostáva vyhratý boh o holý život. Schumi, ďakujeme za všetky tie roky!
Spomenuli sme si na kariéru Michaela Schumachera, ale čo momenty, ktoré vám utkveli v pamäti? Pokojne sa o ne podeľte v komentároch.
