Kolekcia ľadovo-nerezového nábytku priniesla na Palisády nekončiaci zástup ľudí. A niet sa čomu čudovať. Umenie nemá medze, aj keď to znamená, že ti pri sadnutí na stoličku zmrzne zadok. Ale o to vlastne ani nešlo.
Sebastian Komacek na tejto kolekcii spolupracoval s umelkyňou Zdenou Maněnou a špecialnym hosťom bol Alan Prekop.
„Skúmanie nového prístupu k tvorbe nábytkových solitérov považujem za technologický výskum, skúmanie limitov tvarovania nehrdzavejúcej ocele, ktorá sa v dizajne a architektúre používa najmä ako vizuálny materiál,“ hovorí Sebastián.
Deformácia materiálu prirodzene vytvárala polomer a tvar, čím v kolekcii vznikali nové formy, ktoré narúšajú hladký povrch zrkadlovej ocele a vytvárali štruktúry ktoré ju celú prepájali.
Ďalším prvkom, ktorá prepájala inštaláciu s divákom, bol ľad nachádzajúci sa ako kondenzát na skle a zároveň ako roztopená voda na podlahe galérie.
V priestore vznikali aj dočasné odtlačky topánok ako moment prítomnosti a na chvíľu boli všetci zapojení do tejto špecifickej inštalácie.
Zmrazením častí úlomkov nábytku do ľadu uemlci odrážali samotný materiál ako studený a znásobovali jeho primárnu podstatu, ktorú diváci okamžite vnímali.