„Pavúčie“ škvrny medzi nadšencami vyvolali vlnu otázok o tom, či na červenej planéte existuje život. Unikátny záber však tieto teórie nepotvrdil.
Na južnej polárnej oblasti Marsu sonda v skutočnosti zachytila pozostatky gejzírov, ktoré vznikajú pôsobením Slnka na povrch planéty a vrstvu zamrznutého CO2.
V dôsledku toho sa ľad z CO2 pod povrchom mení na plyn, hromadí sa a vybuchuje do gejzírov plných piesku a kameňov, ktoré sa na povrch dostávajú cez hrubú vrstvu ľadu.
Po ich dopade na povrch Marsu sa vytvorili obrovské tmavé škvrny pripomínajúce pavúky s priemerom 45 metrov až 1 kilometer.