Vysokoškolský program tu absolvovalo niekoľko novinárov či asistentov poslancov.
Do impozantného kaštieľa z 18. storočia v centre Ivanky pri Dunaji sa ako návštevník len tak nedostaneš. Od roku 2009 tu sídli súkromná vzdelávacia inštitúcia nesúca meno otca poslankyne za OĽaNO Anny Záborskej – spoluzakladateľa KDH, kandidáta na prezidenta aj prvého veľvyslanca Slovenska pri Vatikáne – Kolégium Antona Neuwirtha (KAN).
Keď Kolégium vznikalo, promovali ho ako „slovenský Oxford“ a jeho poslaním je odvtedy „formovanie myslí a charakterov mladých ľudí systematickým vzdelávaním o kresťanskom kultúrnom dedičstve a jeho vplyve na európsku civilizáciu“. Nedávno sa rozrástlo aj o stredoškolský program a základnú školu, ktorá má ako jediná inštitúcia kolégia akreditáciu ministerstva školstva.
Vysokoškolský program Kolégia Antona Neuwirtha ju nemá a podľa jej rektora Martina Luterána dnes takú ambíciu ani necíti. Aj tak sa však KAN netají ambíciou vychovávať úspešných a spoločensky angažovaných mladých ľudí. Pôsobí ako občianske združenie a ročne vygeneruje 15 až 30 absolventov, ktorí po absolvovaní dvojročného vysokoškolského programu okrem prsteňa dostávajú aj diplom.
„S diplomom si môžete, s prepáčením, utrieť zadok, ale akademicky poctivejšie vzdelávanie som nezažil. A to som študoval na štyroch univerzitách,“ hodnotí absolvent kolégia, marketér, fundraisingový špecialista pre cirkevnú charitu ACN a bývalý redaktor .týždňa Dominik Harman.
Označenie „slovenský Oxford“ vníma politológ Pavol Hardoš z Univerzity Komenského ako „marketingový slogan, ktorý asi naozaj nemá zmysel brať príliš vážne a zrejme signalizuje len nejakú estetickú príbuznosť a rovnakú, t. j. vzdelávaciu funkciu“. „Ani Kamzík nie je slovenský Nanga Parbat, hoci je to tiež vrch.“
Konzervatívna elita
KAN našlo útočisko v bývalej budove Ústavu experimentálnej fytopatológie a entomológie SAV, ktorá dnes patrí rádu jezuitov. Stalo sa to práve z popudu absolventa Oxfordu Martina Luterána, ktorý dodnes pôsobí ako rektor inštitúcie. Ako právnik sa venoval aj otázke eutanázie či reprodukčných práv žien a netají sa konzervatívnymi pozíciami v spoločensko-kultúrnych otázkach.
Drvivá väčšina študentov sú veriaci, ktorí sa zhodujú na tom, že západná civilizácia vyrástla z kresťanstva, načrtáva Dominik Harman. „Je hlúpe o tom nevedieť. Môžeš byť ateista či agnostik, je však zlé, ak si ignorant. Väčšina z nás je veriacich, pro-life a bola na referende v roku 2015 (tzv. referendum o rodine – pozn. red.). KAN prirodzene priťahuje podobne zmýšľajúcich ľudí.“
Podľa politológa Pavla Hardoša je KAN „v podstate trochu domýšľavý súkromný čitateľský klub na networkovanie a socializáciu s politickým presahom“ a dopĺňa, že cieľom nie je primárne vzdelávanie. „Mojím dojmom je, že ide o organizáciu na regrutovanie mladých ľudí inklinujúcich k istej forme kresťanského konzervativizmu, ich správne ideologické vzdelanie, socializáciu, networkovanie a prípravu pre budúce pôsobenie v politike a spoločenskom živote.“
Martin Luterán má však pocit, že slovenský vzdelávací systém „trpí, je chorý na všetkých úrovniach a vyžaduje si upgrade“. A práve KAN chce ponúknuť riešenie. Ročný i dvojročný program prebieha podvečer a paralelne so štandardným vysokoškolským štúdiom na akreditovaných univerzitách.
Je tak akýmsi doplnením či prehĺbením formálneho vzdelania. Rektor Martin Luterán aj Dominik Harman sa zhodujú na relatívne vysokej uplatniteľnosti absolventov. Až 26 z 209 absolventov dnes vraj pôsobí v politike alebo v štátnej správe.
Martin Luterán sa Refresheru zdôveril, že sa mu bridí, ak sa verejná správa zamieňa s politikou. „Je to omyl. Naším cieľom nie je vychovávať politikov. Chceme ľuďom pomáhať nachádzať a realizovať poslanie.“ V rozhovore pre denník Postoj svoju pozíciu čiastočne spresňuje. „Máme evanjelizovať hlavne svojím životom, nie tým, že máme na čele napísané ‚kresťan‘. Niekedy to môže znamenať to, že prvou témou, s ktorou budem spájaný vo verejnom priestore, nebude nič silno kresťanské. Iní to môžu mať úplne inak.“
Na zatiaľ najvyššiu ústavnú pozíciu z absolventov siahol Juraj Šeliga zo Za ľudí, ktorý pôsobil vo funkcii podpredsedu Národnej rady. Do širšieho povedomia verejnosti sa predtým dostal ako spoluorganizátor protestov Za slušné Slovensko po boku inej absolventky kolégia Veroniky Brunckovej, ktorá podľa Dominika Harmana ostávala „naschvál v úzadí“.
Absolventom programu v Kolégiu Antona Neuwirtha je aj Šeligov parlamentný poradca Michal Záthurecký. Jedným z absolventov je aj hovorca strany SaS Ondrej Šprlák. S touto stranou a konkrétne ministrom obrany Jaroslavom Naďom bol spätý Samuel Trizuljak, ktorý mu ešte donedávna písal ako speechwriter prejavy. Na ministerstve financií spadajúcom pod OĽaNO pôsobí syn Vladimíra Krčméryho a donedávna riaditeľ pre vládne záležitosti z Americkej obchodnej komory na Slovensku Michal.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Práve s cieľom zvyšovať potenciál uplatnenia ponúka podľa Dominika Harmana KAN aj praktické soft skills kurzy time managmentu, vystupovania, prezentačných zručností či projektového manažmentu.
K absolventom patrí aj bývalý šéfredaktor týždenníka .týždeň, exmoderátor politických diskusií v TV JOJ a momentálne redaktor Postoj TV Michal Magušin. Pre Postoj píše aj absolventka Iva Mrvová a pre denník Štandard zas dramaturg festivalu Hanusove dni Michal Čop.
Nábor a akademické kritériá
Nábor nových študentov prebieha často pomocou intervencií na stredných školách. Bývalá absolventka týždenného letného sústredenia, ktorá si neželá byť menovaná, má pocit, že KAN pri oslovovaní adeptov mierne manipuluje, keď ako dymovú clonu používa intelektuálne príťažlivý prísľub štúdia „veľkých“ literárnych diel od Aristotela, Tomáša Akvinského cez Nietzscheho až po J. R. R. Tolkiena či C. S. Lewisa.
„Chodila som na evanjelické bilingválne gymnázium. Raz namiesto bežnej výučby zrazu prišlo dievča z kolégia a začalo hovoriť o ponuke letnej filozofickej školy. Filozofia ma bavila, a tak som tam šla s tým, že som čakala čisto filozofické semináre. Ako prvé ma prekvapilo, že deň sa začínal nepovinnou katolíckou omšou. Neskôr sa diskusie o interrupciách, eutanázii, predmanželskom sexe či homosexualite viedli v striktne konzervatívnom duchu. Cítila som sa ako čierna ovca,“ opísala svoju skúsenosť pre Refresher.
Rektor Martin Luterán tvrdí, že veľká časť študentov sa o Kolégiu Antona Neuwirtha dozvedá z prvej ruky, a zároveň prízvukuje, že náborom na gymnáziách a stredných školách sa KAN nelíši od STU, LEAF-u či ISEC-u. Teší sa z toho, že práve vďaka pôsobeniu na stredných školách môže kolégium vplývať asi na tisíc ľudí ročne. „Naše kampane sú štandardné, máme aj plagáty či posty na Facebooku. Musíme ísť predsa tam, kde je cieľová skupina.“
Dominik Harman napriek obrovskej prevahe konzervatívnych študentov tvrdí, že liberálne zmýšľajúci študenti nemajú v kolégiu dvere zatvorené, aj keď uznáva, že ich prítomnosť je skôr výnimkou. Najdôležitejšie kritériá sú okrem akademického zázemia aj cieľavedomosť, znalosť angličtiny, a keďže sa býva priamo v kaštieli, aj prispôsobivosť. „Nie je jednoduché sa sem dostať, radšej vezmú menej ľudí ako niekoho, kto sa tam nehodí. Človeka, ktorý sa ničomu nevenuje a nie je vhodný na život v spoločnosti, by nezobrali, ani keby bol rovno najväčší kresťan.“
A ako anjel, b ako bioetika
Výkladnou skriňou kolégia sú vysokoškolské programy, počas ktorých študenti prenikajú do hlbín veľkých diel západnej civilizácie. Akademický pilier pozostáva z čítania pôvodných textov, diskusných seminárov, písania argumentačných esejí a tutoriálov.
Povaha kurzov je podľa Dominika Harmana kontemplatívna. Hlavné predmety sú morálna filozofia, história, teológia a politická filozofia. Doplnkové predmety tvoria kresťanstvo a kultúra, metafyzika a umenie. Kľúčovým princípom štúdia je čítanie pôvodných „veľkých diel“, ktoré nahrádzajú funkciu učebníc.
Pavol Hardoš z Univerzity Komenského však pochybuje, či je vôbec možné skĺbiť kritické myslenie a formovanie mladých ľudí v duchu kresťanských hodnôt. „Kritické myslenie by muselo byť otvorené kritike týchto koncepcií, ich problematizovaniu, prípadne aj spochybneniu. Ale dá sa pod takéto zameranie ľahko skryť doktrinálne a ideologicky konformné vzdelávanie, ktoré pravdu nehľadá, ale ju už pozná a chce ju len hlásať?“ pýta sa Pavol Hardoš.
Študenti sa tu učia zároveň o anjeloch a eucharistii aj o bioetike či genetike. Martin Luterán hovorí o celostnej formácii a dopĺňa, že veľa študentov prirodzene priťahuje aj prítomnosť kaplnky, sväté omše pred seminármi aj duchovné obnovy počas semestra.
Od roku 2015 funguje na desiatkach škôl aj odnož pre stredoškolákov, tzv. stredoškolské kolégium. V roku 2019 vznikla aj voľnočasová Akadémia veľkých diel, ktorá má ročne okolo 500 študentov. V lete ponúka KAN pre stredoškolákov letnú univerzitu, kde si záujemcovia vyskúšajú „ako chutí 9 dní plných diskusií, výletov, stretnutí s inšpirujúcimi ľuďmi aj členstvo v parlamente“.
Vôbec najmladšia generácia je už druhý rok podchytená vďaka základnej škole Citadela. Aj tento najrýchlejšie rastúci projekt z portfólia sídli v kaštieli, ktoré si KAN prenajíma od jezuitov. Okrem klasického vzdelávania a rozvoja charakteru sľubuje aj kultiváciu katolíckej identity.
Neustále rozširovanie pôsobenia je možné vďaka pomerne veľkej sieti finančných darcov. Príspevky sa ročne pohybujú na úrovni 200- až 300-tisíc eur a do veľkej miery (max. 70 percent) pokrývajú aj školné vo výške 6 522 až 8 470 eur ročne. Každoročný zoznam prispievateľov rozdelený podľa štedrosti príspevkov je dostupný vo výročných správach.
Najpočetnejšiu časť prispievateľov tvoria bývalí absolventi a ich rodinní príslušníci. Okrem Juraja Šeligu medzi nimi nájdeme aj Vladimíra Krčméryho s rodinou, bratov Jozefa a Františka Mikloškovcov či Annu Záborskú. Mnohí z donorov majú podľa Dominika Harmana, rovnako ako on, vytvorený trvalý príkaz.
Martin Luterán zdôrazňuje, že okrem akademického a duchovného hrá zásadnú rolu práve komunitný pilier. Dôkazom dôrazu na budovanie dlhodobých prepojení je fakt, že študenti bývajú spolu priamo v kaštieli.
Dominik Harman je z komunity KAN doslova nadšený. „Všetko dobré v živote mám z kolégia. Pomohlo mi to aj v hľadaní prác, akou bola i tá v .týždni. Skoro všetci moji spolubývajúci sú odtiaľ, rovnako ako väčšina kolegýň a takmer všetci najlepší kamaráti. Komunita je veľmi živá a vedenie na tom systematicky pracuje. Po mene poznám nielen svoj ročník, ale aj ten predtým a potom. Máme vytvorenú absolventskú organizáciu podľa vzoru zahraničných univerzít a každé dva týždne sa vídame na stretnutiach.“
V rámci vysokoškolského programu KAN usporadúva aj každotýždenné kolokviá s osobnosťami spoločenského a politického života. Vystupoval tu už Andrej Kiska aj Eduard Heger, ktorý študentom rozprával o svojej „inšpiratívnej ceste do vrcholovej politiky, jeho osobnej viere alebo o tom, čo tvorí podstatu kvalitného konzervatívneho politika v dnešnom kontexte“. So životom kolégia je, samozrejme, úzko spätá aj Anna Záborská, ktorá každoročne vedie kolokvium o živote a odkaze svojho otca, ktorého meno kolégium nesie.
Pavol Hardoš vníma KAN vďaka networkovaniu, talent-spottingu a personálneho previazania s mediálno-politicko-spoločenskou sférou ako jeden z uzlov budovania paralelnej občianskej spoločnosti, „kde si slovenský ultrakonzervativizmus buduje svoje personálne zázemie a chráni si ho pred kontamináciou ‚svetskej‘ spoločnosti“.
Martin Luterán deklaruje, že ľudí nerozdeľuje na veriacich a neveriacich. Jedným dychom však dodáva, že v Kolégiu Antona Neuwirtha sa študenti prepájajú s vlastným vnútrom. Dlhodobou ambíciou kolégia nie je podľa neho otvárať iné vysokoškolské programy, no skôr hľadať medzinárodné spolupráce a po eventuálnom presťahovaní sa i zvýšiť kapacitu tried, keďže dnes sa „do kaštieľa v Ivanke nezmestí ani o študenta viac“.
