Mestská vila Bôrik pozostáva z troch podlaží, z ktorých každé reprezentuje odlišnú organizáciu priestoru (otvorené spoločenské podlažie, mriežka súkromných miestností, sústava priechodných miestností).
Zdroj: Maxime Delvaux
„Slamák“ je rodinným domom pre mladú rodinu, ktorá definovala svoje zadanie s nevyhnutnosťou práce s lokálnym materiálom a staviteľmi, ako aj princípom rozložiteľnosti a recyklácie materiálov stavby.
Zdroj: Matej Hakár, Eva Benková
Opatová II – Mladá rodina postavila dom na pôdoryse pôvodných kurníkov a kôlní. Nové objekty rešpektujú tie pôvodné v materiáloch i formách, bez bázne voči dnešku a jeho potrebám. Nová stavba a jej tvár, akoby tu, v Opatovej nad kostolom, boli odjakživa.
Zdroj: Filip Beránek
Radový dom v Ľudovej štvrti Bratislava – Pri prestavbe upravili dispozičné a technické riešenie domu tak, aby spĺňalo súčasné nároky rozrastajúcej sa mladej rodiny, zároveň však zachovali pôvodný vizuál typický pre Ľudovú štvrť. Zo strany ulice sa dom prakticky nezmenil, do vnútrobloku pribudla prístavba v minimálnom rozsahu.
Zdroj: Lenka Némethová
Sedemdesiatpäť metrov vysoká rezidenčná veža DISCOVERY residence poskytne mestu stotridsaťsedem bytov v niekoľkých variantoch vo vysokom štandarde. Každý z nich disponuje veľkorysou dispozíciou, veľkými oknami a vlastnou loggiou.
Zdroj: Rastislav Blaško
Obytný dom Nová Dunajská sa nachádza na mieste asanovanej dvojpodlažnej stavby. Stavba svojím objemom dopĺňa uličnú čiaru. Prízemie je venované obchodným priestorom. Na ostatných nadzemných podlažiach sa nachádza 20 bytov.
Zdroj: Peter Jurkovič
Dom od začiatku pokladali za dobrý a rozhodli sa nijakým spôsobom nevstupovať do hmoty, proporcie či kompozície. Vytypovali si cenné prvky, ktoré sme sa snažili zachovať. Cieľom bolo zostať obyčajným a nepútať pozornosť. Potvrdiť identitu typového domu. Nepopierať dobu svojho vzniku, ale artikulovať jej kvality a odstrániť nedostatky. Tento prístup navyše generuje minimum stavebného odpadu.
Zdroj: Matej Hakár
Polyfunkčný objekt na Vajnorskej ulici 21 v Bratislave je samostatne stojaci objekt, urbanisticky uzavretý z ulíc Česká, Robotnická a Osadná, a predstavuje konverziu staršej administratívnej budovy z 80. rokov. Nová hmota domu rešpektuje pôvodný urbanizmus územia, v ktorom je osadená. Aj keď o niečo zväčšená, budova zapadá do prostredia citlivo, komunikuje s okolím a nenarúša jeho pôvodný charakter.
Zdroj: Tomáš Manina
Konverzia Jurkovičovej Teplárne NKP –Riešenie necháva vyniknúť historickým konštrukčným detailom a hlavne dominantným trom násypníkom, pre ktoré sa rekonštrukciou vytvoril originálny veľkolepý reprezentačný priestor s materiálmi v ich pôvodnej "surovosti" a farebnosti.
Zdroj: Boys Play Nice
Mestská plaváreň v Trebišove, nachádzajúca sa v dotyku s mestským parkom, je objektom, ktorý prešiel obnovou po dlhých rokoch chátrania. Pri maximálnom zachovaní pôvodnej hmoty a sčasti aj funkcií dostalo toto miesto na rozmedzí urbánneho a krajinného prostredia nový podnet a bolo znovuzapojené do organizmu mesta.
Zdroj: Zoltán Kanócz, Vlastimil Slávik, Patrik Panda
Záhradné centrum ako galéria zelene. Zadaním bolo navrhnúť nový obchodný priestor na predaj produktov firmy Plantex. Umiestnenie v malej obci Veselé pri Piešťanoch s vidieckym charakterom zásadne ovplyvnili celkový koncept riešenia.
Zdroj: Adam Lukačovič
GBC5 je posledným realizovaným blokom bratislavského obchodno-administratívneho komplexu medzi Galvaniho ulicou a diaľnicou D1, ktorý tvoria nákupné parky, showroomy, hotely a administratívne budovy.
Zdroj: Tomáš Manina
Pozorovateľňa zvierat Vydrica sa nachádza v Malých Karpatoch na turistickej trase medzi Mariankou a Račou. Ide o spoločný projekt hlavného mesta, Metropolitného inštitútu Bratislavy a Mestských lesov v Bratislave. Z Vydrice možno pozorovať nielen zvieratá, ale aj postupnú premenu lesa po veternej kalamite na prirodzený les.
Zdroj: Martin Hörmann
Východiskovou ideou je vyvesenie drevenej mriežky ponad morfológiu lesa. Generická štruktúra plynie v priestore pozdĺžne v oboch smeroch, v krajných polohách nie je ukončená. Priestor lesa tak pozvoľne prechádza naprieč zastrešeným výsekom krajiny až na priľahlú lúku a späť.
Zdroj: Matej Hakár
Rozmanitá záhrada je introvertná, vytvára vlastný vnútorný mikrokozmos členený na menšie rozmanité celky. Koncept využíva vnútorné členenia k optickej ilúzii, vizuálnemu zväčšeniu malého priestoru.
Zdroj: Pavel Koutný, Magdalena Horňáková
AFTER je malým lokálnym barom na hranici obytnej štvrte 500 bytov, susediaci s rozvíjajúcou sa novou štvrťou bratislavského downtownu. Je tak trochu protipólom monštra nákupného centra s autobusovou stanicou, hľadajúc mestotvorné atribúty, ktoré táto lokalita postráda.
Zdroj: Matej Hakár
EMA je rekonštrukcia trojizbového bytu pre mladý pár v centre Bratislavy.
Zdroj: Katarína Príkopská
Vizuálna identita návštevníckeho centra je postavená na podprahových odkazoch, ktoré nahradili výrazné farby a logotypy. Očistením priestorov od nánosov dôb nedávnych vznikol čistý priestor, v ktorom vyniká krása pôvodných historických klenieb.
Zdroj: Maroš Mitro
Panelák – Proces udržateľnej adaptácie. Práca s typizovaným pôdorysom panelových domov zo 60. rokov. Definovanosť vzťahov v rodine a miera intimity sa z generácie na generáciu menia.
Zdroj: Matej Hakár, benkobenkova
Grao – Konceptom návrhu bol od začiatku anglický výraz „HUE“. Ten sa prevtelil do hlavného, 16 m dlhého osvetlenia kaviarne, ktoré mení farby a každým momentom dodáva interiéru iný ráz a atmosféru. Interiér je očistený od zbytočných nánosov pôvodných užívateľov. Priestor odhalený do svojej pôvodnej nahoty sa stáva veľmi surovým.
Zdroj: Sarah Weiss
Na kaštieli Coburgovcov v Jelšave bola nedávno postavená nová strecha, ale zvyšok budovy sa nachádza v rôznom stave poškodenia. Zásahy sú jemné, odstúpené od pevnej substancie stavby tak, aby ju neprekrývali, neznemožňovali jej vnímanie a postupnú opravu.
Zdroj: Vladimír Eliáš
Búda je ekologicko-komunitné centrum adaptované z objektu bývalej zmrzlinárne. Objekt slúži ako zázemie, kde organizujú swapy oblečenia, prednášky, čítačky. Rovnako funguje ako dielňa či sklad oblečenia.
Zdroj: Miroslav Šestina
Liturgický priestor pre ponfikálnu omšu počas pastoračnej návštevy pápeža Františka v Šaštíne – Objekt presbytéria bol formovaný ako príležitostný liturgický priestor napĺňajúci slávnostný rozmer udalosti svojimi proporciami, výberom materiálov a farebnosťou, pričom koncepcia priestoru mala aj ekologický rozmer. Konštrukcie a povrchové úpravy boli navrhnuté z prvkov, ktoré sa po sv. omši opätovne využili na inom mieste.
Zdroj: Michal Bogár, ml., PS:Events, Mária Bogárová, Roman Ruhig