Slovensko má do konca roka regulované ceny energií a vláda má tak posledné štyri mesiace na nastavenie opatrení, ktoré by v ďalšom roku pomohli stlačiť rekordne vysoké trhové ceny energií na únosnú mieru. „Energetická bezpečnosť celej Európskej únie je veľmi slabá a musíme sa s ňou vyrovnať použitím metód, o ktorých sme si mysleli, že k nim nikdy nebudeme musieť prikročiť,“ hovorí v rozhovore expert na energie Karel Hirman, s ktorým sme sa rozprávali aj o tom, či sa stane nástupcom ministra hospodárstva v demisii Richarda Sulíka. 

Na biznisovej podstránke Refresheru Disrupter pravidelne a do hĺbky rozoberáme témy, ktoré sa týkajú aktuálneho ekonomického diania v našej krajine. Staň sa členom klubu Refresher+ a dostaň sa k neobmedzenému obsahu.

Ako by ste zhodnotili prípravu Slovenska na obdobie energetickej krízy?  

Na začiatok si treba uvedomiť, že nie sme izolovaní od zvyšku sveta. Situácia u nás nie je zásadne rozdielna ako v susedných krajinách alebo vo zvyšku Európskej únie. Nie je dramaticky lepšia ani dramaticky horšia a je veľmi turbulentná. Mení sa doslova z hodiny na hodinu. To, čo zažívame dnes, sme nezažili od druhej svetovej vojny. 

V susednej krajine je vojna, ktorú vedie jeden z najväčších dodávateľov energií na svete. Ukrajina je zároveň jeden z najvýznamnejších tranziterov energií smerom k nám. Je preto pochopiteľné, že náš život nemôže prebiehať bez toho, aby sme cítili dosahy tohto konfliktu. Pre extrémne sucho a horúčavy počas leta nám navyše vypadávajú ďalšie energetické zdroje po celej Európe.

Ak sa bavíme o energetickej bezpečnosti, definujem ju takto. Je to zabezpečenie dostatočného objemu energií v čase, keď ich potrebujeme, a za cenu, ktorá je pre nás prijateľná. Ani jeden z týchto dvoch pilierov v súčasnosti neplatí. Vzniká problém so samotnou komoditou, keďže Putin nám obmedzuje dodávky plynu a zároveň ceny energií rastú na neakceptovateľné úrovne. Energetická bezpečnosť celej Európskej únie je veľmi slabá a musíme sa s ňou vyrovnať použitím metód, o ktorých sme si mysleli, že k nim nikdy nebudeme musieť prikročiť.

Je pravdivé tvrdenie, že plynu na zimu máme aktuálne dosť? 

Plyn na Slovensko prúdi podľa údajov, ktoré sú verejne dostupné, a ukladá sa do zásobníkov, čo je zatiaľ kľúčové. Tu treba povedať, že odchádzajúce vedenie ministerstva hospodárstva aj manažment SPP a ďalší plynári urobili zatiaľ podľa dostupných údajov dobrú robotu. Na druhej strane treba povedať, že to, či máme naozaj dosť plynu, sa ukáže až počas zimy. 

Možno si niektorí pamätajú na január 2009, keď nám Putin uprostred zimy zastavil dodávky plynu cez Ukrajinu, ktorá bola vtedy naším kľúčovým tranzitom. Aj vtedy sme v zásobníkoch mali dostatok plynu. Problémom bolo, že uprostred zimy sa zastavil prívod plynu do sústavy. Na to, aby sme dokázali plynulo zásobovať plynom v zime, potrebujeme mať dostatočný prívod plynu do sústavy a dostatočné zásoby v zásobníkoch. 

SPP nakúpilo plyn z Nórska, ktorý k nám reálne prichádza potrubiami z Nemecka. Ak by sa Nemecku nepodarilo udržať v prevádzke svoju plynovú sústavu, plyn by sa nedostal ani k nám.

Zásobníky neslúžia na to, aby ste mali plyn v prípade, že sa zastaví prívod plynu do sústavy. Slúžia na to, aby sa pokryli špičkové odbery v zime, keď mrzne, keďže s každým stupňom dole spotreba exponenciálne narastá a prítok cez plynovod to nestačí pokrývať. 

Môžeme zostať bez plynu aj počas tejto zimy?  

Január 2009 nám ukázal, že ak nemáme dostatočný tok plynu do sústavy, špeciálne počas tuhej zimy si s tým nebudeme vedieť poradiť. Tento scenár nám hrozí aj teraz. To je téma, ktorú aktuálne rieši celá Európa. Hrozí nám, že nebudeme mať dostatočný prítok plynu, či už od tradičných dodávateľov plynovými potrubiami, akými sú Rusko, Nórsko, Alžírsko a Azerbajdžan, alebo prostredníctvom dodávok skvapalneného plynu. 

Hráme o to, aby v celej plynovej sústave bol dostatok plynu, od prímorských tranzitných vstupov až do vnútrozemských krajín, ako je Slovensko. Je dobré povedať, že sme v podstate závislí od toho, ako sa ostatným krajinám podarí udržať svoje plynárenské sústavy v chode. SPP nakúpilo plyn z Nórska, ktorý k nám reálne prichádza potrubiami z Nemecka. Ak by sa Nemecku nepodarilo udržať v prevádzke svoju plynovú sústavu, plyn by sa nedostal ani k nám.

Dá sa teda povedať, že aj aktuálna odstávka plynovodu Nord Stream 1 môže ohroziť dostatok plynu v našej plynovej zostave, hoci nesmeruje priamo k nám?

Presne tak. Jeho aktuálna odstávka ohrozuje takto sprostredkované dodávky nórskeho plynu aj k nám. Ak nebude dostatočný tlak v plynovej sústave, tak sa k nám jednoducho nedostane, hoci môže byť na papieri náš. Všetci sme teda na jednej lodi. To, že väčšina krajín sa snaží znížiť svoju spotrebu, zvyšuje šance, že počas zimy bude dostatok plynu v plynových sústavách. Na druhej strane už teraz Putin s Gazpromom docielili stav, že ruské dodávky sú minimálne. Zásobníky sú už dosť plné a vieme si s tým celým čoraz lepšie poradiť. 

Takže šetriť musíme nielen preto, aby nám neprišiel extrémne vysoký účet za jeho spotrebu, ale najmä preto, aby sme vôbec nejaký plyn v potrubiach mali?

Doslova. 

Existujú už jasné predikcie toho, aké ceny plynu budeme mať počas budúceho roka?

Na trhoch vidíme skoky v rádovo stovkách eur za deň. Aktuálne ceny sú už neprijateľné pre akéhokoľvek spotrebiteľa v Európe a viac sa nimi nemôžeme riadiť. Je jedno, či ide o domácnosti alebo podniky. Pre mňa osobne je nepochopiteľné, že tieto spotové burzy a trhy na plyn a elektrinu by mali fungovať ďalej tak ako doteraz.

Ak na akciových trhoch dôjde za jeden deň k skoku o pár desiatok eur, obchod sa okamžite zastavuje a prešetruje sa, čo sa deje. Na trhu s energiami zažívame skoky o stovky eur denne a všetci hovoríme, že ide o trhové ceny, ktoré sa premietajú do dodávateľských cien v celej Európe. Podľa mňa je to nezmysel. Rýchlym a azda krátkodobým riešením je spomínaná debata o cenovom zastropovaní. 

Ako by fungoval trh s energetickými komoditami, aby sme sa odtrhli od trhových cien?Jedným z diskutovaných opatrení je aktuálny návrh Európskej komisie, ktorá plánuje zastropovať ceny elektriny nevyrobenej z plynu.Podľa môjho názoru návrhy Európskej únie prichádzajú oneskorene, pretože samotné krajiny zavádzajú opatrenia samy. Každá krajina si vytvára svoje mechanizmy, ako aktuálne vysokú trhovú cenu odstrihnúť od spotrebiteľa. 

Nájsť jednotné riešenie na celý európsky trh, ktorý je rozmanitý, v podstate ani nie je možné. Bolo by však dobré, ak by sa našli aspoň nejaké spoločné pravidlá, ktoré by sčasti regulovali to, ako budú jednotlivé vlády krajín zavádzať stropovanie cien energií. Všetko by sa malo diať v rámci Európskej únie a medzinárodného práva. Môžeme sa tým vyhnúť prípadným sporom, keď by sme mohli byť ako krajina v budúcnosti napadnutá súkromnými subjektmi za to, že sme im bránili v podnikaní. 

Veľmi vítam zmenu stratégie, keď sa upustilo od pôvodného plánu zastropovať ceny elektriny len pod hranicu spotreby 4,5 megawatthodiny pre domácnosť a zamerať sa na objem 85 % spotreby v porovnaní s referenčným rokom 2020.

Páči sa mi koncept, ktorý zaznieva v Českej republike. Hovorí sa mu tzv. princíp primeraného zisku. V rámci neho sa ceny stanovia na hranici, ktorá nedostane producentov elektrickej energie do mínusu a zároveň ekonomicky neublíži spotrebiteľovi. Myslím, že týmto konceptom sa dá vytvoriť rovnováha na základe dát, ktoré máme z čias pred energetickou krízou. Zároveň udrží v chode výrobcov energií, bez ktorých by trh nefungoval, a vysoké ceny neublížia koncovým používateľom. 

Máte bližšie informácie o tom, akým smerom sa chce vydať naša vláda v rámci nastavovania opatrení? 

Ja osobne ich nemám. To, čo sa komunikuje už od jari, je magická cena 61 € za megawatthodinu pri cene elektriny pre domácnosti. Nerád by som šiel do podrobností, lebo bližšie informácie nemám, a určite aj vy ste si všimli, že ak sledujeme verejné vyjadrenia, dosť sa odlišujú a niektoré si dokonca až protirečia. Čo môže byť spôsobené aj tým, že situácia sa dramaticky mení. 

Veľmi vítam zmenu stratégie, keď sa upustilo od pôvodného plánu zastropovať ceny elektriny len pod hranicu spotreby 4,5 megawatthodiny pre domácnosť a zamerať sa na objem 85 % spotreby v porovnaní s referenčným rokom 2020. Z môjho pohľadu je  posledný vývoj diskusie viac racionálny, ako bol predtým. Zabúda sa na jednu vec. Vďaka systému regulácie majú naše domácnosti „cenovú bublinu“ z predchádzajúceho obdobia. 

Preto ešte máme istý čas na zavedenie pravidiel do konca roka. V mnohých iných krajinách EÚ domácnosti regulované neboli a mali každý mesiac inú cenu v závislosti od burzovej ceny. Preto museli prijať opatrenia doslova expresne. Iný problém je verejný a podnikateľský sektor. Tu to bude omnoho zložitejšie a musíme konať aj u nás rýchlo. Hlavne musíme docieliť celospoločenský a politický konsenzus a uvedomiť si, že zachovanie elementárnej stability štátu a spoločnosti si vyžiada asi viac peňazí ako pandémia koronavírusu.

V médiách odznievajú aj informácie, že kým cena na burze vyskočila na hodnotu 1 000 € za megawatthodinu, naše elektrárne vyrábajú elektrickú energiu omnoho lacnejšie a cena sa pohybuje okolo 30 € za megawatthodinu. Bude snaha o odklonenie sa od trhovej politiky práve snahou priblížiť sa k cenám energie, za ktorú ju vyrábame doma? 

Je to veľmi, veľmi zjednodušene povedané to, k čomu smerujeme. Tu prichádza variant primeraného zisku, ale netreba zabúdať na to, že sa nachádzame v jednotnom energetickom trhu. Pravda je, že Mochovce alebo Jaslovské Bohunice vyrábajú elektrickú energiu násobne lacnejšie, ako je aktuálna cena na burze. 

Máme znížené dodávky plynu vinou vojny, ku ktorej sa pripojili aj faktory ako horúce leto, vysoké teploty a menej vetra. Napríklad vo Francúzsku museli pre vysoké horúčavy a hlavne nečakané technické problémy odstaviť až polovicu reaktorov, ktoré vyrábajú elektrinu lacno.

Elektrinu však nevieme obmedziť len na dodávky pre Slovensko. Dokážeme to v nejakej miere urobiť pri domácnostiach. Z tohto v podstate vychádza opatrenie, ktoré určuje cenu 61 eur za megawatthodinu. Čo s podnikmi a verejnými inštitúciami? Debata v priestore sa trošku zvulgarizovala a veľmi zjednodušila.  

Skúsim to však vysvetliť na inom príklade. Ak máme počas roka zlú úrodu, ceny potravín idú automaticky hore. Prevádzkové náklady sú však plus-mínus rovnaké ako počas úrodných rokov, ale tým, že tovaru je na trhu menej, musíme platiť viac, aby sme sa k nemu dostali. Energetický trh tento rok tiež v podstate zažíva zlú úrodu. 

Máme znížené dodávky plynu vinou vojny, ku ktorej sa pripojili aj faktory ako horúce leto, vysoké teploty a menej vetra. Napríklad vo Francúzsku museli pre vysoké horúčavy a hlavne nečakané technické problémy odstaviť až polovicu reaktorov, ktoré vyrábajú elektrinu lacno. Aj elektráreň v Gabčíkove vyrobila o tretinu menej energie. Pri takejto neúrode ide cena komodity, pochopiteľne, hore, navyše elektrinu nevieme naskladniť ako potraviny. Je to komodita nastavená na to, že sa vyrobí a spotrebuje. 

Vláda chce navrhnúť rozšírenie právomocí štátu, aby mal možnosť zaviesť cenové stropy a mohol napríklad siahnuť na elektrinu vyrobenú v elektrárňach, ktoré doteraz podporoval formou dotácií. Týka sa to najmä energií z obnoviteľných zdrojov. Čo to znamená v praxi? 

V dobrých časoch sme platili výrobcom energie za obnoviteľné zdroje výkupnú cenu, ktorá bola násobne vyššia oproti cenám na trhu. Svojím spôsobom sme ich sponzorovali, pretože sme chceli energiu z obnoviteľných zdrojov uviesť na trh. Výrobná cena tejto energie išla za posledných desať rokov výrazne dole. 

Mnoho výrobcov energie z obnoviteľných zdrojov dalo žiadosť a chce ísť na voľný trh. Je to pochopiteľné, keď vidia, že aktuálne trhové ceny ďaleko presahujú výkupné ceny od štátu. Ak by prišlo k regulácii ceny, zostala by na úrovni zhruba výkupnej ceny od štátu, ktorá je aktuálne omnoho nižšia ako burzová cena. 

V aktuálnej situácii je podľa môjho názoru aj z ekonomickej, aj etickej stránky úplne normálne, ak štát povie, že ich za týchto okolností na voľný trh nepustí. Budú fungovať v podstate rovnako ako v časoch, keď sme im prispievali na chod štátnymi dotáciami. Týmto opatrením sa nám môže podariť stlačiť trhovú cenu a aj od prvého januára 2023 budeme mať cenu, ktorá bude znesiteľná pre všetkých konečných spotrebiteľov. 

Boris Kollár v televízii Markíza povedal, že kašle na pravidlá Európskej únie a v prípade komplikácií so zásobami na najbližšiu sezónu by Slovensko robilo všetko pre to, aby nemuselo posielať plyn západným krajinám, ktoré si ho v našich zásobníkoch uložili. Predseda hnutia Sme rodina hovoril aj o možnom zoštátnení slovenských elektrární. Dá sa takýto výrok chápať ako potenciálne riešenie?

Okolo zásobníkov plynu je veľa mystifikácie. Vrátim sa k januáru 2009, vtedy sme mali nulový prítok do plynovej sústavy, ale v zásobníkoch sme mali dostatok plynu, ktorý si u nás uschovali aj rôzni európski obchodníci s plynom. Za skladovanie platili slovenskému prevádzkovateľovi zásobníkov. Vďaka nim sa zásobníky rozvinuli do takej kapacity, že dnes máme k pomeru spotreby jeden z najväčších zásobníkov v Európe.

Čítaj tiež

Europoslanec Hojsík: V europarlamente sa ma kolegovia pýtajú, či robíme zo Slovenska úplný „Orbánistan“ (Rozhovor)Europoslanec Hojsík: V europarlamente sa ma kolegovia pýtajú, či robíme zo Slovenska úplný „Orbánistan“ (Rozhovor)

Nestalo sa tak vďaka rozhodnutiu žiadnej vlády, ale vďaka trhu a vďaka tomu, že máme vhodné geologické podmienky, keďže aktuálne zásobníky plynu sú bývalé ložiská plynu. To, že máme veľké zásoby plynu v zásobníkoch, nie je zázrak dnešných dní, ale je to tak už od  deväťdesiatych rokov, keď sa zásobníky postavili. Keď nám v roku 2009 Putin zastavil plyn, vláda bola v šoku. Vtedajší minister hospodárstva Jahnátek dokonca odpočítaval dni, keď nám začne kolabovať plynárenský systém. 

Ak budeme brať plyn zo zásobníkov na našom území, ktorý je určený pre susedné krajiny, nemôžeme očakávať, že ony budú umožňovať, aby k nám prúdil plyn, ktorý sme si kúpili u nich a je určený pre nás.

Ani vtedajšia prvá Ficova vláda si nedovolila zoštátniť plyn v zásobníkoch. Takéto zoštátňovanie sme v histórii už zažili, hovorilo sa tomu komunizmus a nieslo to so sebou množstvo ďalších negatívnych aspektov. Existuje možnosť vyvlastnenia, ale v tom prípade by sme za ten plyn museli zaplatiť. Je to veľmi nebezpečná cesta. 

Spomínal som, že potrebujeme solidaritu okolitých krajín, aby sa plyn, ktorý nakupuje SPP, dostal cez ich územie do našich potrubí. Ak budeme brať plyn zo zásobníkov na našom území, ktorý je určený pre susedné krajiny, nemôžeme očakávať, že ony budú umožňovať, aby k nám prúdil plyn, ktorý sme si kúpili u nich a je určený pre nás. Je naozaj potrebné zavádzať aj drastické opatrenia, ale s mierou a s použitím zdravého sedliackeho rozumu.

Aká je situácia so slovenskými elektrárňami? V nich má akcionársky podiel aj Slovensko. 

To je celkom iná situácia. Slovensko je jedným z akcionárov Slovenských elektrární. V súvislosti s enormnými nákladmi a preúverovaním SE na dostavbu Mochoviec má štát ako partner ostatných akcionárov vo vzťahu k úverujúcim bankám, ktoré de facto teraz určujú chod SE, veľmi špecifické postavenie. Ešte by som pri tejto téme upresnil jednu vec.

Čítaj tiež

Z korporátu prešli do gastra: Miška a Joff sú majiteľmi bistra Kaliforňan, ktorý je dnes už známym lovebrandom (Rozhovor)Z korporátu prešli do gastra: Miška a Joff sú majiteľmi bistra Kaliforňan, ktorý je dnes už známym lovebrandom (Rozhovor)

Ľudia si myslia, že na aktuálnej situácii zarábajú najmä výrobcovia energií. Nie je to celkom tak. Komodity nielen vyrábajú a predávajú na trh, ale zároveň aj nakupujú, keďže majú odstávky alebo nepredvídateľné technické problémy. Aj najväčší výrobcovia energií sa tak dostávajú do problémov. 

Ak má štát dotovať nielen spotrebiteľov elektrickej energie, ale aj energetické podniky, nie je potom racionálnejšie upevniť postavenie štátu? Viem, že to znie proti princípom liberálnej ekonomiky. Musíme pripustiť, že sme sa ocitli v bode, keď si musíme zodpovedať otázku, do akej miery je výroba a distribúcia energií biznisom alebo verejnou službou a statkom. 

Aké opatrenia na boj s vysokými cenami energií prijali iné krajiny? 

Španieli a Portugalci zastropovali ceny. Holanďania zavádzajú pomoc domácnostiam. Rakúšania ju aktuálne schválili tiež. Rozhodnutie prišlo po tom, ako počas minulého týždňa dostali viedenské a iné domácnosti oznámenia, že budú platiť trhové ceny energií, ktoré sú desaťnásobkom pôvodnej ceny. 

Aj na tomto príklade chcem uviesť, že aj krajiny so stabilnými vládami, keďže u nás máme práve vládu krízu, robia veľmi dynamické rozhodnutia, ktoré sa v čase menia. Je ťažké porovnávať jednotlivé opatrenia, pretože v každej krajine je iná energetická realita.

Čítaj tiež

Slovenka Lenka dala výpoveď v banke a odišla do Talianska. Domáci mi vyčítali organizovanosť, pitie aperolu nie je žiadnym zvykomSlovenka Lenka dala výpoveď v banke a odišla do Talianska. Domáci mi vyčítali organizovanosť, pitie aperolu nie je žiadnym zvykom

Vaše meno sa skloňuje aj v súvislosti s tým, že by ste na poste ministerstva hospodárstva mohli nahradiť Richarda Sulíka, ktorý podal demisiu. Budete novým ministrom hospodárstva? 

Aktuálne o 11.00 h v utorok, keď robíme tento rozhovor, môžem povedať len jedno, že seriózne na túto otázku neviem odpovedať. Vrátil som sa po desiatich dňoch zo zahraničia a bol som dosť prekvapený z toho, čo všetko sa tu dialo. 

Ale zvažujete to…

V živote človek zvažuje kopu vecí. Ja začínam veci seriózne zvažovať, až keď mám dostatok relevantných informácií a relevantnú debatu k tomu. A v takom štádiu to v čase nášho rozhovoru, ktorý sme mali už dávnejšie dohodnutý, ešte nie je.

Bola by to v aktuálnej situácii veľmi veľká výzva? 

V aktuálnej situácii by to bola podľa mňa pre každého takmer „nesplniteľná misia“ alebo až samovražedná misia. Označujú ma za energetického experta a o to viac si uvedomujem, že táto situácia, ktorú žijeme, je extrémom a všetci ju musíme nejako prežiť. Ako hovorí môj obľúbený Winston Churchill, nemôžem ponúknuť nič iné, len krv, drinu, slzy a pot.