Keď cena elektriny na európskych trhoch koncom minulého týždňa presiahla magickú hranicu 1000 EUR/MWh, téma sa opäť dostala do médií a všetci znervózneli. Čo to reálne znamená pre slovenské domácnosti a firmy? Môže situácia ešte viac eskalovať? Prečo vlastne ceny tak závratne stúpli? 

Spolu s analytikom portálu JPX Jánom Pištom sme vypracovali najčastejšie otázky a odpovede o súčasnej situácii na trhu s elektrinou. Na Refresheri ti prinášame hlbší pohľad na aktuálne udalosti, ktoré sa dejú na Slovensku a vo svete. Záleží nám na tom, aby si vedel nielen, čo sa deje, ale aj prečo sa to deje. Podpor nás v našom úsilí a pridaj sa do klubu Refresher+. 

Je Slovensko dostatočne sebestačné na to, aby sme túto situáciu prekonali bez väčších otrasov? 

Podľa Jána Pištu je na túto otázku už neskoro. Otrasy už prišli. Firmy, ktoré ešte nemajú nakúpenú elektrinu na budúci rok, v úzkosti sledujú vývoj cien na burze a dúfajú, že do konca roka ceny klesnú. Inak niektoré z nich pravdepodobne svoj biznis zatvoria. 

„To že budeme vo výrobe elektriny sebestační, neznamená, že budeme mať nízke ceny. Slovensko je súčasťou európskeho trhu s elektrinou aj plynom a to znamená, že reflektuje všetky trhové cenové pohyby v celej Európe. Pre domácnosti má vláda riešenie. Otázkou je, či dokáže nejako pomôcť aj firmám,“ dodáva expert. 

O koľko reálne zdražela elektrina na burze? 

Niet pochýb o tom, že ceny elektriny značne stúpli. Priemerná burzová cena na tento rok, ktorá sa tvorila na burze počas všetkých obchodných dní minulého roka, bola približne 94 EUR/MWh. Tak isto vypočítaná priemerná cena na budúci rok tvorená počas všetkých obchodných dní od januára doteraz je zatiaľ na úrovni okolo 315 EUR/MWh. 

Pišta však upozorňuje, že tieto čísla sú len štatistikou. Konkrétna firma dostane cenu, ktorá bude platná v momente, keď nakúpi elektrinu od dodávateľa. Výnimkou sú domácnosti a malé podniky. 

Ako cena elektriny na burze ovplyvní konečné ceny elektriny pre firmy a domácnosti? 

Domácnostiam má pomôcť takzvané memorandum so Slovenskými elektrárňami, ktoré vláda podpísala ešte vo februári tohto roka. Elektrárne majú podľa dohody na roky 2023 a 2024 zastabilizovať ceny elektriny pre všetky domácnosti.

Zľavnenú cenu 61,2 eura za megawatthodinu by mali dostať všetky domácnosti so spotrebou do štyroch megawatthodín za rok. Ako však pripomína portál Pravda, dohodu ešte musí schváliť Európska komisia a hrozí, že sa to nestihne.

Malé podniky by mali dostať cenu odvodenú z burzového priemeru za august a september tohto roka. Ten je zatiaľ 539 EUR/MWh. Na porovnanie, vlani bol priemer 61 EUR/MWh. Táto zložka tvorí asi 40 až 50 percnet celkovej koncovej ceny, takže ak priemer zostane na tejto úrovni, koncová cena by im mala podľa Pištu zdražieť viac ako štvornásobne.

Veľké firmy a podniky dostanú trhovú cenu, ktorú si dohodnú s dodávateľom. Bude odvodená od aktuálnej trhovej ceny a tá sa pohybuje vo veľkom rozpätí. Začiatkom roku bola okolo 120 EUR/MWh, minulý týždeň pre paniku na trhu vyletela na vyše 1000 EUR/MWh. V pondelok sa prepadla na 637 EUR/MWh.

Prečo vlastne stúpla cena elektriny? 

Za mimoriadne vysoké ceny v týchto dňoch môže podľa analytika najväčší exportér zemného plynu na svete, ruský koncern Gazprom. Ten 19. augusta večer oznámil, že pre nevyhnutnú preventívnu údržbu odstaví na tri dni (od 31. 8. do 2. 9.) jedinú turbínu v stanici Portovaya, ktorá zabezpečuje dodávky ruského plynu cez Nord Stream do Nemecka. Na trhu nastala panika. Obavy, že tok plynu 3. septembra neobnovia, nie sú úplne neopodstatnené. 

Ako však pripomína Pišta, ceny prudko rastú už od leta minulého roku. Hlavným dôvodom sú klesajúce dodávky ruského plynu do Európy. Ovplyvňuje to aj elektrinu, pretože časť sa vyrába z plynu. 

Ďalším dôvodom je nepriaznivé počasie. Keď slabo fúka, veterné turbíny generujú málo elektriny. Teraz máme navyše veľké sucho, a tak veľmi málo elektriny vyrábajú aj vodné elektrárne. 

Do toho všetkého majú rôzne problémy francúzske jadrové reaktory, z ktorých teraz nevyrába elektrinu ani polovica. Francúzsko je pritom významným exportérom jadrovej energie. Znížená produkcia je podľa Energie-portal výsledkom viacerých faktorov. Môže za to bezpečnostná údržba zariadení, 10-ročné generálne opravy a odstávky v dôsledku výmeny paliva.

Výsledkom je, že nemáme dostatok lacnej elektriny a našu spotrebu tak zabezpečujú najdrahšie elektrárne, pre ktoré má zmysel vyrábať iba za takéto vysoké ceny.

„Do tejto situácie sme sa dostali kvôli klimatickej politike EÚ, ktorá počítala s tým, že špinavé uhoľné elektrárne dočasne nahradia paroplynové zdroje. Verili sme, že plynu budeme mať dosť. Ale nemáme. Je tu tiež tlak na odstavovanie jadrových reaktorov. V podstate sme si sami pílili konár pod zadkom,“ myslí si Ján Pišta.

Budú tento rok stúpať ceny elektriny ešte vyššie? 

„Dostali sme sa do situácie, keď je možné všetko,“ krčí plecami odborník. Ak by totiž Gazprom úplne zastavil dodávky plynu do Európy, elektrina môže stúpnuť vysoko nad 1000 EUR/MWh. Na spote (dennom trhu, pozn. red.) sa také ceny v niektorých krajinách už objavujú čoraz častejšie.

Vie Slovensko z drahšej elektriny vyťažiť tak, že zvýši produkciu a začne viac vyvážať? 

Táto predstava znie veľmi lákavo, no nie je veľmi reálna. „V podstate všetky zdroje elektriny, ktoré môžu a pre ktoré sa to finančne oplatí, už vyrábajú, takže nejaké navýšenie výroby, ktorú by predali za aktuálne vysoké ceny, nevidím celkom reálne,“ hovorí Pišta.

Musíme pochopiť mechanizmus, ktorým sa s elektrinou obchoduje. Elektrárne sa snažia predávať svoju produkciu postupne po menších množstvách a s veľkým predstihom. Elektrinu na budúci rok tak majú mnohí už úplne vypredanú ešte za ceny hlboko pod 100 EUR/MWh. Hoci by teraz mohli predávať za vysoké ceny, už v podstate na budúci rok nemajú čo. 

„A na tie ďalšie roky, to by sa musel nájsť nejaký kupec. Lenže kto je ochotný kupovať za takéto vysoké ceny? Ostáva im ešte možnosť predať to cez burzu, tá si však pýta obrovské zábezpeky, na ktoré si už teraz aj veľké firmy ako ČEZ alebo Uniper pýtajú dokonca pomoc od štátu. Malé firmy by burzové obchodovanie už neuniesli,“ zdôrazňuje analytik. 

Čo znamená stav „všeobecný hospodársky záujem“, ktorý chce vyhlásiť poslanec Kremský? 

V nedeľnej diskusnej relácii televízie TA3 V politike predseda Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti Peter Kremský vyhlásil, že štát by mal v rámci všeobecného hospodárskeho záujmu prikázať výrobu elektriny, jej dodávky a stanoviť ceny. Tie by mali platiť nielen pre domácnosti, ale aj pre verejné inštitúcie, napríklad školy a nemocnice. 

„Neviem presne, ako si to pán poslanec predstavuje. Ak to takto pomenoval, zrejme vie, že ten nástroj vláda má a môže ho použiť,“ odhaduje Ján Pišta.

V štátnom záujme sa napríklad vyvlastňujú pozemky pod diaľnice. Majitelia bývajú odškodnení. Rovnako by to malo byť podľa analytika aj v tomto prípade. Ak v štátnom záujme štát skonfiškuje elektrinu, mal by výrobcov odškodniť. 

Španielska vláda napríklad stanovila cenu plynu pre výrobu elektriny na 40 EUR/MWh, ale dotknuté firmy odškodňuje. Avšak odškodniť výrobcov by znamenalo obrovské kompenzácie, na ktoré štát pravdepodobne nebude mať dostatok financií. 

Čo môžeme s rastúcimi cenami energií urobiť?

Pišta upozorňuje na to, že súčasná situácia je mimoriadna a nemyslí si, že bude trvať navždy. Kým sa veci vrátia do normálu, veľmi podľa neho pomôže, keď si každý z nás nájde niečo konkrétne, čo môže na preklenutie tejto ťažkej doby urobiť. Môže nájsť spôsob, ako ušetriť energie, alebo sa inak uskromniť.